Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo práve ja? - 3. kapitola

the host stills


Prečo práve ja? - 3. kapitolaTakže, tu je ďalšia kapitola. Dozviete sa v nej, čo stalo s Renesmee a dopredu sa ospravedlňujem, že je taká krátka, ale ďalšiu zápletku si na svedomie berie Christina :D.

Pohľad Renesmé:

Niekto mi dal do jedla jed. Zrazu sa mi zatmelo pred očami a ja som spadla pod stôl.

Cítila som, ako mi jed postupuje telom, ako sa šíri mojou krvou, ako zo mňa vyprcháva život. Počula som, ako Demetri kričí. V tom momente sa tam prirútili vládcovia. Aro bol posledný, ktorého moje umierajúce oči uvideli.

Už som sa nedokázala brániť. A vlastne ani nebol dôvod. Veď na čo tu zostávať, keď ma telo neposlúcha a navyše som sa tešila na rodinu.

Na moju mamu s otcom, ktorí sa tak milovali. A s rovnakou láskou sa na mňa dívali. Jeden pre druhého by sme boli dali všetko. A oni aj dali všetko, obetovali svoje životy, aby som mohla žiť ja.

Samozrejme som chcela vidieť aj mojich starých rodičov. Carlislea a Esme, ktorá tak perfektne varila. A už mi chýbali aj moji ujovia a tety. Jasper, ktorý ma dokázal vždy upokojiť. Emmett, ktorý ma vždy rozosmial. Rosalie, ktorá ma rozmaznávala a zbožňovala. Alice, samozrejme, ktorá mi vždy pomáhala s výberom oblečenia a ťahala ma na nákupy, ktoré nemali konca.

Tešila som sa. Veľmi som sa tešila, že ich znova uvidím. Budeme zase ako rodina, budeme spolu.

Nemyslela som na nič iné, ale zrazu som pocítila zmenu. Akoby moja myseľ odišla od toho umierajúceho tela. To som už naozaj mŕtva?

„Nie, aj áno. Technicky vzaté mŕtva si, ale prakticky nie,“ prehovorila ku mne nádherne božským hlasom nejaká bytosť. Prudko som otvorila oči a uvidela som akýsi prales. Všade bola samá zelená. Pripomínalo mi to Forks. Lenže tu sa týčil obrovský vodopád, ktorý tomu dodával nádhernú atmosféru.

Pri malom jazierku sedela na kameni žena. Spoza jej zamatovo čiernych vlasov sa na mňa zvedavo pozerali dve žiarivo modré oči. Kde to sme? Kto to je? Čo sa stalo?

„No máš priveľa otázok. Takže kde to sme? Sme v prechodnom svete. Takto vyzerá preto, že som si myslela, že sa ti bude páčiť, ale môže vyzerať aj takto,“ odpovedala na moju prvú otázku. Mávla rukou a okolo mňa nebolo nič. Vôbec nič iba biela farba.

„Alebo takto.“ Zase mávla rukou a všade bola púšť. Tak sa to chvíľu opakovalo a ja som chvíľu sedela na lúke, chvíľu na lavičke v nejakom veľkomeste, chvíľu som mala výhľad zo sochy slobody, ale keď sme skončili na nejakom ľadovci a mne začínala byť zima, slušne som ju požiadala, aby s tým skončila. Na moje prekvapenie tak naozaj urobila a my sme sa objavili znova pri tom vodopáde.

„Takže pokračujeme?“ spýtala sa ma milým hlasom a ja som len nemo prikývla. „Pýtala si sa, kto som a čo sa stalo. No a toto spolu súvisí, pretože ty budeš tiež ako ja. Ja som bytosť, ktorá vlastne ani nemá presné meno. My vlastne fungujeme, aby sme pomáhali živým zomrieť. Ale nenazývame sa ani anjelmi, ani smrťou, ani Bohom, ani diablom. Dokonca nie sme ani dobré, nemáme to určené. Máme možnosť výberu. Ja sama som nedokázala prijať fakt, že nemôžem zomrieť a pri tom musím odprevádzať ostatných. Preto ich odvádzam tam, kam podľa mňa patria,“ hovorila ku mne stále tichším hlasom, ale ja som jej aj tak rozumela.

Moje myšlienky však boli rozhádzané a nesúvislé. Očividne si to všimla aj tá dáma bez mena. Pousmiala sa, zrejme nad mojou myšlienkou. Zadívala sa na mňa, ale predsa pokračovala.

„Vlastne je to jedno. Dôležité veci, ktoré si musíš pamätať pri tvojej určujúcej skúške sú, že nech robíš čokoľvek, mysli na následky a hlavne si ver. Nemáš už veľa času, lebo aj jej čas sa kráti, takže sa zatiaľ maj. Budeš vedieť, čo robiť.“ Nemo som na ňu vyvaľovala oči. Čo to malo znamenať?

Ako odpoveď sa mi dostalo zvláštne točenie hlavy a chvíľu na to som padala. Padala som pár sekúnd a zrazu som stála vedľa Arovho trónu. Čo má zase znamenať toto? Ja chcem vysvetlenie. Pozrela som sa pred seba a uvidela Jane rozdrobenú na niekoľko častí.

Ona ma videla – prebleslo mi hlavou po tom, čo mi venovala posledný pohľad. To sa mám starať o ňu? Pár sekúnd potom sa postavila nad svoje, teraz už horiace, telo.

Pozrela sa na mňa s otáznikmi v očiach, lenže čo mám robiť?

 


Predošlá kapitola Christina Mellanie Nasledujúca kapitola

 




Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Prečo práve ja? - 3. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!