Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo láska bolí? 11. kapitola

07.03.2010 (10:30) • Lettynka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1129×

11. Všetko inak?

Hudba

Pohľad: Bella

Keď som sa zobudila, inštinktívne som pri sebe hľadala Edwarda. Ten ma pohladil po tvári a zašepkal mi nech spím ďalej. Už svitalo, ale ja som ho poslúchla. Veď máme pre seba ešte celý víkend.

Keď som sa konečne prebrala, zistila som, že je už obed. Edward tu nebol. Zvalila som sa späť do perín s úsmevom na tvári. Spomenula som si na minulú noc. Bolo to niečo úžasné.

„Ááááách,“ nechala som sa uniesť. Až tak, že som si ani nevšimla, že niekto vošiel do izby.

„Čo láska?“ spýtal sa ma ten najkrajší hlások na svete.

„Nič, to len tak,“ odpovedala som mu stále s tým prihlúplym úsmevom. Ani som si nevšimla, že Edward drží tácku plnú jedla. Sadol si pri mňa a položil predo mňa jedlo.

„Dobré ránečko, hviezdička. Priniesol som ti raňajky, respektíve už zrejme obed,“ povedal a pozrel pritom na hodinky. Na potvrdenie toho, že som bola hladná ako vlk, mi zaškŕkalo v bruchu. Nevedela som si ani vybrať, čo mám jesť. Esme mi pripravila kopu jedla. A určite dobrého jedla, ako som včera presvedčila o jej kulinárskych schopnostiach.

„A toto mám všetko zjesť? Esme ma chce vykŕmiť?“

„Ale to nerobila Esme. Oni ešte stále nie sú doma.“

„Óóóóóó, tak ja mám chlapa kuchára, jak fajn. Len škoda, že si to jedlo nemôžem vychutnať s tebou,“ povedala som mu smutne a pritiahla si jeho pery k svojim. Milovala som jeho bozky. Milovala som jeho. Nedokázala som si predstaviť, že by som ho stratila.

„Milujem ťa,“ povedala som mu medzi bozkami. Ako naschvál, mi zaškvŕkalo v bruchu.

„No, ale okamžite sa najedz. Tvoj žalúdok si žiada okamžitý prísun stravy,“ prikázal mi s úsmevom.

Vybrala som si omeletu, ktorú som zajedla palacinkami a zapila džúsom. Kombinácia jak naozaj, ale bolo to neskutočne dobré.

„Fúú, ak mi budeš takto variť, tak zo mňa bude o chvíľu obrovská guľa,“ zasmiala som sa tej predstave. Vlastne to nebolo smiešne, ale aj tak som sa smiala.

„Mne by si si aj tak páčila. Milujem ťa takú, aká si,“ povedal a dal mi božtek na nos. Bolo to zlaté gesto.

Kým Ed vzal tácku dole, ja som sa vydala do kúpeľne, dať sa trochu dokopy. Práve keď som si umývala zuby, začal mi zvoniť telefón. So zubnou kefkou v puse som k nemu utekala. Bol to otec.

„Áno?“ ozvala som sa.

„Ahoj zlatíčko. Ako sa máš?

„Ahoj oci. Dobre. Práve som mala dosť výdatný,“ chvíľu som premýšľala, „obed,“ doplnila som po uvážení, že nemusí vedieť, že som vstala len pred chvíľou. -Niet divu, po takej noci- pomyslela som si a zasmiala som sa v duchu.

„A ty? Čo Seattle? Je plný zločincov, ktorý sa boja kapitána Swana?“ zažartovala som.

„Práve preto ti volám. Vyzerá to tak, že sa tu budeme musieť zdržať ešte aspoň o dva dni navyše,“ povedal so smútkom v hlase.

„Myslíš, že by si mohla ostať ešte u Cullenovcov? Nebude im to vadiť?“

„Ja myslím, že nie. Starajú sa tu o mňa ako o kráľovnú?“ usmiala som sa slovu starajú. Stará sa o mňa Edward, ale to pre jeho zdravie nemusí vedieť.

„Tak ja sa ešte pre istotu spýtam Carlisla a keby sú s tým nejaké problémy, tak pricestuješ za mnou, OK? Dáš mi ho?“ do kelu, panika, stres, čo teraz?

„Oci, Carlisle je v práci,“ dúfam, že mi to zožerie.

„A Esme?“ do prdele...

„Tá šla na nákupy,“ prosím, prosím.

„Tak ja zavolám Carlislovi do práce,“ povedal na koniec. Ufff, to bola tesnotka. Ale v tom som si spomenula...

„Ale volaj mu na mobil radšej, dobre?“

„Tak dobre,“ odpovedal mi.

„Dobre oci, ale aj tak si myslím, že to bude v pohode. Ľúbim ťa a dávaj si pozor. Už musím ísť, lebo Alice je už netrpezlivá. Ideme na nákupy. Tak sa maj,“ rýchlo som dokončila svoj monológ a zložila skôr, ako ho napadne ešte niekoho si pýtať k telefónu.

„Ty si teda klamárka, dúfam, že mne takto neklameš,“ začula som Edov hlas pri mojom uchu a pocítila jeho dych. Až som nadskočila. Tresla som ho do ramena, ale bolelo to skôr mňa ako jeho.

„No, no, miláčik, ešte si ublížiš,“ povedal výsmešne a vzal ma do náručia.

„Je krásne počasie, čo keby sme šli na výlet?“ spýtal sa ma tajomne.

„S tebou pôjdem aj na koniec sveta,“ odpovedala som mu a pobozkala ho.

„A kam vlastne pôjdeme?“

„Nechaj sa prekvapiť, veď by si šla so mnou aj na koniec sveta,“ Povedal a vtisol mi bozk na čelo.

Šli sme na našu lúku. Bol krásny slnečný deň. Edward sa nádherne trblietal. Ešte vždy som si nedokázala zvyknúť na jeho krásu. Nechápala som čo taký nádherný človek, dobre upír, na mne vidí. Mohol by mať hociktorú, na ktorú by si ukázal prstom a on je so mnou, obyčajným dievčaťom. Čas trávený pri ňom bol nenahraditeľný. Nedokázala som si predstaviť, že by som bola bez neho. Rozjasnil mi celý môj doterajší život.

Sedeli sme v tráve a hľadeli na seba.

„Milujem ťa Bella, vieš o tom?“ spýtal sa s úsmevom na tvári.

„Ja teba ešte viac,“ odpovedala som mu a nahla sa k nemu, aby som ho pobozkala.

On si ma pritiahol k sebe a  pretočil sa so mnou tak, že som ležala pod ním. Bozkával ma náruživo a mne to bolo veľmi príjemné. Vošla som mu jednou rukou do vlasov a druhou pod tričko, kde som hladila jeho nádherne vypracovaný chrbát. On prešiel bozkami na môj krk a hladil ma po celom tele. Tiež mi vošiel rukou pod tričko a hladil mi prsia. Pod jeho chladným dotykom sa mi aj napriek tomu, že som mala podprsenku vztýčili bradavky. Chcela som ho. Chcela som znovu prežiť tú nádheru, ktorú som prežívala včera.

V tej chvíli, ako som mu chcela vyzliecť tričko som však na nohe pocítila neprekonateľnú bolesť.

„Aaauuuuu, Bože to bolí,“ z očí mi ihneď vytryskli slzy.

„Bella, Bella čo sa stalo?“

„Ja neviem, strašne to bolí, moja noha,“ stonala som od bolesti. Bolo to neznesiteľné.

Edward mi okamžite vyhrnul nohavice, aby skontroloval, čo sa mi vlastne stalo.

„Poštípal ťa žararak. Had. Jedovatý.“ Dodal potichu.

„Edward strašne to bolí rob niečo.“ Cítila som ako ma obchádzajú mdloby.

„Edward je mi zle, prosím, pomôž mi,“ prosila som môjho anjela o pomoc. Počula som ako mi slabne hlas.

„Bella ostaň so mnou, neodpadávaj“

„Som unavená.“

„Belli nesmieš teraz zaspať.“ Počula som hlas, znel akoby z diaľky.

A potom som pocítila ďalší nával bolesti na tom istom mieste. Cítila som pálenie. Ak som si myslela, že tá bolesť predtým bola na nevydržanie, tak som sa mýlila. Toto bolo omnoho horšie. Chcela som vykríknuť na Edwarda, nech mi pomôže, ale nejaksi som nedokázala vydať zo seba ani hlásku. Posledné čo si pamätám bol chlad, tma a niečí vydesený výkrik.

„Niéééééé,“ počula som z veľkej diaľky...

Zhrnutie

12. kapitola

Autor: Lettynka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prečo láska bolí? 11. kapitola: