Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Povedz mi pravdu! - 13. kapitola

21.05.2012 (07:15) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 3169×

13. kapitola

„Nezostaneš ešte chvíľku?“ spýtala sa Bella nesmelo. Ruky si položila na Edwardovu hruď a na tvári jej pohrával jemný úsmev. Nedokázala tomu všetkému uveriť. Ona mu to nakoniec povedala. Ale je to možné? Nesníva sa jej to náhodou?

Edward premýšľal, pravdupovediac, o tom istom. Žena, ktorú miloval najviac na svete, mu svoje city opätovala. Keby mu niekto bol ráno povedal, čo sa dnes stane, len by sa tomu zasmial. Ruky, ktoré mala položené na jeho hrudi, prikryl svojimi a spýtal sa: „Chceš, aby som zostal?“

„Samozrejme,“ vyhŕkla Bella rýchlo. Teraz, keď už bol jej, a mohla sa ho hocikedy dotýkať, nemohla ho nechať ísť. Edward sa jej odpovedi usmial.

„Dobre, tak teda zostanem.“ Neodolal pokušeniu a opäť sa k nej nahol, aby ju pobozkal. Tentokrát to bol nežný bozk. Chcel si naplno vychutnať ten pocit. Bola pravda, že toto nebolo prvýkrát, čo ju pobozkal, ale nebolo pochýb, že teraz to bolo najkrajšie. Teraz, keď vedel, že aj ona ho ľúbi, zdali sa byť ich bozky oveľa sladšie. Keď sa odtiahol, pričom stále udržiaval ich tesnú blízkosť, jemne ju pohladil po horiacich lícach. Edwardovi pripadala červeň v jej tvári neskutočne rozkošná. Bella ho objala okolo pása a hlavu si položila na jeho hruď.

„Ľúbim ťa,“ zašepkal jej do vlasov a jej objatie zosilnelo. Bella len prikývla. Ešte chvíľu len tak stáli v objatí.

„Tak, nebudeme stáť na chodbe, nie?“ usmiala sa Bella a chytila ho za ruku. Zatiahla ho do obývačky. „Sprav si pohodlie, ja prinesiem niečo na pitie.“

Edward prikývol a posadil sa. Odrazu si uvedomil, že v tomto dome trávi skoro každý deň. Vždy sú u Belly. Tak rád by ju vzal k sebe domov, a tým pádom by jej odhalil niečo zo svojho súkromia. Ona o ňom vedela len niečo. Ale bál sa dňa, keď jej prezradí, že je poloupír. Teraz, keď ju už získal, nemohol dopustiť, že by ju stratil. Stala sa neoddeliteľnou súčasťou jeho života a vedel, že ju už nikto nenahradí. Slečna NKLNONP je jeho. V duchu sa zasmial nad jej prezývkou, ktorú jej dal v deň, keď sa spoznali. Nie, že by ju tak niekedy pred ňou nazval.   

O chvíľu sa Bella vrátila aj s fľašou šampanského a dvomi pohármi, ktoré položila na stolík. S fľašou nastal menší problém; nevedela ju otvoriť.

„Počkaj, ešte si ublížiš. Podaj mi to,“ povedal Edward a načiahol sa po fľašu. Bella mu ju podala a pozerala sa, ako ju bez najmenšej námahy otvoril. Posadila sa vedľa neho na gauč. Nalial šampanské do pohárov, jeden podal Belle, druhý chytil on.

„Tak, na čo si pripijeme?“ spýtal sa. Bella sa usmiala a pokrčila plecami.

„Na pravdu?“

„Prečo práve na pravdu?“ čudoval sa Edward. 

„Pretože som zistila, že klamať sa nevypláca a niekedy je povedať pravdu dobrá vec. Ako napríklad dnes,“ odvetila a prisunula sa k nemu bližšie. Stále si vyčítala to, že zbytočne strácala drahocenný čas, ktorý trávi vo Forks. Každou minútou sa skracuje. Keby sa mu bola so svojimi citmi zverila skôr, mohla by s ním byť dlhšie. Dobre, nebolo by to zase toľko času navyše, ale predsa len niečo. Edward sa usmial.

„Tak teda na pravdu.“ Štrngli si a naliali do seba bublinky. Bella sa zasmiala a Edward sa na ňu nechápavo pozrel.

„Prepáč, vôbec mi nenapadlo, že na alkohol asi nemáš po včerajšku veľmi chuť.“ Edward si odfrkol.

„To máš pravdu, ale toto,“ ukázal na pohár, „je skoro malinovka.“

Bella pokrčila plecami. „Mám aj niečo tvrdšie, ak by si mal záujem,“ zavtipkovala. Edward zaúpel.

„Nie, ďakujem, celý deň som sa z tej opice dostával.“

Bella sa opäť zasmiala, položila pohár na stôl a pritúlila sa k Edwardovi. Toho jej správanie prekvapilo. Bol zvyknutý, že sa jej nikdy nemohol ani len dotknúť, rovnako sa nedotýkala ani ona jeho. A teraz je to niečo úplne iné. Aj on položil svoj pohár na stôl a jemne ju objal. Nohy si vyložil na gauč a Bella sa chrbtom oprela o jeho hruď. Edward ju začal hladiť po vlasoch. Pousmiala sa a zatvorila oči. Bolo to veľmi príjemné. Odrazu si uvedomila, že toto bolo to, čo potrebovala. Edwardovu prítomnosť. Keď bol pri nej, cítila sa pokojne, ale hlavne sa necítila prázdna. S ním to bolo iné. Edward bol úplne iný než George. Nie, že by bol George zlý, ale Edward bol viac všímavý a starostlivejší. Bellu potešilo, keď ho zbadala, ako stojí pred jej dverami a videla mu v tvári, že mal o ňu skutočný strach. Vlastne, to bol asi aj dôvod, kvôli ktorému sa odhodlala mu povedať pravdu. Keby si ním nebola celkom istá, nespravila by to.

Jemne zdvihla hlavu a stretla sa s jeho prenikavým pohľadom. Zodvihla ruku a jemne ho pohladila po tvári. Keď ju chcela stiahnuť, uchopil ju a do dlane jej vtisol malý bozk. Potom bozkom obdaril aj všetky prsty. Nakoniec  zodvihol aj svoju ruku a prelietol si s Bells prsty. Bella sa pousmiala, keď si všimla, o koľko je jej ruka menšia od tej jeho. Doslova sa v nej strácala.

„Je to zvláštne,“ ozvala sa Bella po chvíli ticha.

„Čo?“ Edwardovi ihneď napadlo, že si všimla, že má inú teplotu než normálni ľudia. Nevedel, čo by jej na to odpovedal. Že trpí nejakou vzácnou chorobou? No možno.

„Že keď sme tu takto ležali minulý týždeň, vôbec by mi nebolo napadlo, že sa to ešte niekedy zopakuje.“ Bella bola šťastná, že sa zopakovalo. A vyzeralo to tak, že sa opakovať aj bude častejšie.

„Ani ja som si to nemyslel.“

„Ale bolo to fajn,“ šepla Bella a znova sa naňho pozrela. Usmial sa.

„Áno, to bolo. Až kým som to potom celé nepokazil.“ Na konci vety sa zamračil a Bella vedela, čo má na mysli. Načiahla sa, aby mu vyhladila vrásku, ktorá sa mu vytvorila na čele.

„Nemrač sa,“ povedala. „Ale priznávam, mohol si byť o niečo príjemnejší.“ Teraz to už myslela len zo srandy, ale očividne to Edward tak nebral. Síce naňho bola za to jeho správanie nesmierne naštvaná, už ju to prešlo. Odvtedy sa jej už za to aj ospravedlnil, priniesol jej kvety, povedal jej, že ju ľúbi... Ale nielen kvôli tomu mu prepáčila. Vedela, že aj keby nespravil ani jednu z tých vecí, tak by mu to skôr či neskôr odpustila. Všetko bola len otázka času.

Edward zaúpel, pustil jej ruku a prikryl si tvár oboma rukami.

„Ja som taký idiot,“ mrmlal nezrozumiteľne, no Bella mu veľmi dobre rozumela. Povzdychla si a pokúsila sa mu dať ruky z tváre preč. Nedalo sa.

„Edward,“ zaúpela. „Nemyslela som to tak. Odpustila som ti to. Je to ale aj moja chyba, nemôžeš za to len ty.“ Vykukol na ňu jedným zeleným okom a všimla si, že zdvihol obočie. Bella pochopila, že má pokračovať. „No, veď si mi aj povedal, že nechceš raňajky, no napriek tomu som ťa nútila ich jesť.“

„Ale ja som nemyslel raňajky,“ nesúhlasil Edward. Bellin pohľad sa zmenil na nechápavý. Edward si povzdychol. „Vyčítam si to, keď som povedal, že sa nečudujem tvojmu bývalému manželovi, že sa s tebou rozviedol,“ povedal zahanbene.

Bella stisla pery a sklonila hlavu. Áno, tá veta v nej ešte stále vedela vyvolať bolesť. Znova si spomenula na dôvod jeho počínania, a preto posmutnela. Mohla by Edwardovi povedať, prečo sa s Georgeom rozviedli, ale teraz jej na to neprišla vhodná doba. Vysvetlí mu to neskôr, ešte bol na to čas. Keď si Edward všimol, ako posmutnela, okamžite pokračoval:

„Pretože, ja sa mu čudujem. Si skvelá žena, Bells. Každý muž po takej túži.“ Vyzdvihol jej bradu, a tým ju donútil, aby sa naňho pozrela. Keď sa im stretli pohľady, Edward sa usmial. „A ja som nesmierne vďačný za to, že som ťa získal. Neviem, komu alebo čomu by som sa mal poďakovať za to, že mi ťa vložil do života, ale patrí mu obrovské ďakujem, pretože ma tým urobil nesmierne šťastným.“ Belle pri jeho slovách stiahlo hrdlo. Niečo takéto jej ešte nikdy nikto nepovedal. Zvlhli jej oči, ale nedovolila, aby sa slzy preliali cez okraj. Pousmiala sa.

„Mám ťa rada, Edward,“ zašepkala a objala ho tak, ako im to len ich pozícia dovoľovala. Mala ho viac než len rada, no stále si nevedela zvyknúť na vyslovenie tých dvoch sladkých slovíčok. Edwarda zahrialo pri srdci. Aj keď by si od nej radšej vypočul ľúbim ťa, vedel, že aj toto znamená veľa. A že ho ľúbi, mu povedala už tiež. To bolo viac, než vôbec očakával. Že ho ľúbi aj ona, tušil už vtedy, keď sa jej on sám vyznával so svojimi citmi. Videl jej to na očiach, ale nemohol si tým byť stopercentne istý. A potom, keď mu povedala, že k nemu nič necíti a že má vypadnúť, zlomila mu srdce. Avšak dnes a vlastne aj teraz, mu povedala čistý opak, a on vedel, že mu hovorí pravdu. Už si tým bol istý najviac, ako to len šlo.

„Aj ja teba. Vlastne, viac než len rád, ale to už vieš.“ Pobozkal ju na spánok, a potom do vlasov, v ktorých aj nechal zaborený svoj nos. Bella prikývla.

„Veď predsa aj ja,“ zašepkala. Stále cítila vo vlasoch dotyk jeho pier, kvôli čomu jej srdce takmer išlo vyskočiť z hrude. Hlavu si opäť zložila na jeho hruď a vdychovala jeho príjemnú vôňu. Tak rada by ho pobozkala, ale nevedela k tomu nájsť odvahu. Odrazu akoby sa pred ním hanbila alebo čo. Nevedela to ani sama presne určiť. Ale to, čím si bola istá bolo to, že ho nenechá ísť. Že bude len jej.

„Mimochodom, ako bolo v práci?“ spýtala sa. Edward sa zasmial. Áno, musela otočiť tému na prácu.

„Dnes dlho a nudne. Nemal som ani čo robiť, pretože za mňa celú prácu spravil Tyler, a tým pádom som len sedel a pozeral do blba.“

„Tomu neverím. Pán šerif Cullen a nemá čo robiť?“ zasmiala sa Bella a pozrela mu do tváre.

„Hej, čo sa ti na tom nepozdáva?“ provokatívne do nej štuchol. Bella sa zachichotala a Edward pokračoval: „Vieš, keď som už odpratal všetkých netopierov, zistil som, že sa mi minula práca.“

„Ó, tak to mi je ľúto. Len aby ste sa nám neunudili k smrti, pán Cullen,“ povedala Bella zhrozeným hlasom.

„Slečna, nemusíte mať strach, mám totižto niekoho, kto by nedopustil, aby som zomrel.“

„Ale nevravte.“ Edward len prikývol.

„Áno, presne tak.“

„A kto to je?“ spýtala sa Bella provokatívne a zaklipkala mihalnicami. Edward sa na nej zasmial. Očividne ani nevedela, aká je zlatá.

„No, nie som si istý, či vám môžem takú dôležitú informáciu zveriť.“ Pobavene sa na ňu zahľadel. Bol rád, že už nie je smutná.

„Máte vo mne plnú dôveru,“ uistila ho, pričom pokývala hlavou na súhlas.

„Dobre, je to moja suseda. Volá sa Gabriela, pre priateľov,“ poklepkal si po hrudi, „Gabi. Je veľmi milá. To je také zlatíčko. Keď máš nejaký problém, vypočuje si ťa, poradí ti, keď trepeš blbosti, vyhreší ťa a hneď ťa uvedie na pravú mieru.“ Edward pokrčil plecami. „Jáj,“ Edward zdvihol prst, „a aby som nezabudol, je to skvelá kuchárka.“ Pohladil si brucho.

„Takže Gabi,“ povedala Bella zamyslene. Vedela, že si ju Edward len doberá. Ktovie, či vo Forks vôbec nejaká Gabi žije. Na jeho hru však pristúpila.  „Keď si s ňou už taký veľký kamoš, prečo nie si teda teraz s ňou?“ Edward si povzdychol a naoko posmutnel.

„Je v práci.“

„Aha. Možno by som sa s ňou ale potom mohla zoznámiť,“ prehlásila Bella.   

„To ťažko,“ odvetil Edward okamžite. Bella zodvihla obočie.

„Prečo?“

„Ešte by si na ňu žiarlila,“ odvetil Edward hlasom, akože to už nemôže byť viac jasné.

„Pochybujem... Nebolo by veľmi na čo žiarliť. Aby si vedel, na svete existujú aj krajší muži. Možno jej ťa predsa len zanechám.“ Bella si prezrela Edwarda a našpúlila pery. Edward sa zasmial a pevne si ju k sebe pritisol.

„To by si nespravila... Takže vravíš, že existujú aj krajší muži?“ povedal provokatívne.

„Presne tak a ver tomu, že spravila. Možno by sa mi Gabi ešte poďakovala. “ Pokrčila plecami a odvrátila pohľad, aby nevidel jej úsmev. Edward sa zaškeril.

„Vieš, ale Gabi o mňa nejaví záujem, takže sa so mnou budeš musieť uspokojiť ty. Dopredu sa ospravedlňujem za moje nedokonalosti, ktorých je však tak málo, že ich možno ani neobjavíš.“ Žmurkol na ňu. Bella sa zasmiala a pozrela naňho. Na tvári mu pohrával jemný úsmev a Bella sa k nemu naklonila.

„Ja mám výborný zrak. Ja objavím všetko,“ zašepkala mu do ucha, na ktoré ho následne pobozkala. Teraz, keď sa už atmosféra uvoľnila, Bella prestala byť taká hanblivá. Perami mu prešla od ucha k brade, a potom postupovala vyššie. Najprv ho pobozkala do kútika úst.

„Ale asi si ťa nedám,“ vydýchla. Edward to nevydržal a prisal sa jej na pery. Bella sa od neho nemohla odtrhnúť. Nie preto, že by na to nemala silu, ale preto, že nechcela. Začala pohybovať perami v súlade s Edwardom a pritlačila sa neho najviac, ako sa dalo. Edward jej prechádzal rukami po chrbte a ona mu vplietla prsty do vlasov. Prestával sa ovládať. Potreboval ju. Pretočil si ju pod seba, takže ležala na gauči. Chytil lem jej trička a začal jej ho vyťahovať hore. Odrazu zazvonil mobil, až obaja ľakom nadskočili. Edward sa spamätal skôr a pritúlil si Bellu opäť k sebe.

„Neber to,“ šepol a perami jej začal prechádzať po krku. Bella vydýchla a pokúsila sa celú svoju pozornosť venovať len jeho perám, no nešlo to, pretože mobil neprestával zvoniť. Zavrčala, odtiahla sa od Edwarda a schmatla mobil zo stola. Keď uvidela meno volajúceho na obrazovke, takmer sa rozkričala.  

Túto kapitolu by som chcela venovať všetkým verným čitateľom, ktorí sú vždy takí dobrí a nechajú mi komentár. Sú to hlavne: leluš, paulus, AngieCullen, Faninka, Basule, BellaSwanCullen8, Irmicka1, lucka2010, Kačka a moje zlato AntjeCullen. :)

A špeciálne venovanie patrí dvom skvelým dámam - N1I1K1O1L, ale hlavne GCullen. Holky, bez vás by som bola stratená a táto poviedka by sa nedostala tam, kde je teraz. Ďakujem vám za podporu. :)

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi pravdu! - 13. kapitola: