Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Povedz mi pravdu! - 14. kapitola

25.05.2012 (15:00) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 2888×

14. kapitola

Keď uvidela meno volajúceho na obrazovke, takmer sa rozkričala. 

„Haló,“ ozvala sa Bella nesmelo do telefónu, keď stlačila zelené tlačidlo. Srdce jej bilo ako splašené, pretože nemala poňatia, čo by osoba, ktorá ju zháňa, od nej mohla chcieť.

„Och, pani Parkerová, som skutočne vysoko poctený, že môžem po tak dlhej dobe počuť opäť váš hlas,“ odvetil Bellin šéf, pán Hutcherson, podráždeným tónom. Bella preglgla. Hutcherson nemával nikdy zlú náladu. Keď ju už však mal, muselo to byť niečo veľmi vážne. Bellu napadol ihneď katastrofický scenár – má padáka. Panebože! Veď čo by ona potom robila? Prečo len bola taká hlúpa a neozývala sa mu častejšie? Vlastne, kedy sa mu ozvala naposledy? Pred štyrmi týždňami? Bella sa vystrašene pozrela na Edwarda, ktorý ju znepokojene pozoroval.

Nemala ani poňatia, že Edward je schopný počuť celý rozhovor. Nevedel však, kto volajúci je a aký má s Bellou vzťah. Podľa jej výrazu tváre však usúdil, že medzi jej obľúbencov patriť určite nebude. Bol však rozhodnutý, že keby nastal nejaký problém, bude prvý, kto jej ho pomôže vyriešiť. A momentálne bol Edward taký vytočený, pretože ich tento chlap vyrušil v tej najnevhodnejšej chvíli, že by ho dokázal aj roztrhať.

„Pán Hutcherson, prepáčte, že som sa neozývala častejšie, ale viete, vo Forks nie je až taký dobrý signál, takže som mala s hovormi problémy,“ vyhovárala sa Bella. Dúfala, že jej to vyjde a uverí tomu. Hádam si jej šéf nebude zisťovať, či je vo Forks signál, alebo nie je. Ale bol. S tým nebol žiadny problém.

„Aha, rozumiem,“ zamrmlal Hutcherson do telefónu. „V podstate som len chcel vedieť, ako sa vám darí a či ste objavili niečo, čo by bolo vhodné článku.“

„Ehm...“ zahabkala Bella. Ona vlastne ani nič také nehľadala. Nie, že by sa jej nechcelo – dobre, nechcelo –, ale nenašla ani nič vhodné. A Hutcherson nepatril k ľuďom, ktorí by si vystačili s hocičím.

„No, ja som snažila niečo pohľadať, ale veľmi tu nič nie je. Ospravedlňujem sa.“ Bella skrivila tvár, pretože sa bála, čo príde. Pred očami jej zablikal nápis – máte padáka! Už sa aj videla, ako v rukách nesie škatuľu so svojimi vecami z práce a opúšťa budovu. Hutcherson jej ešte kýva spoza dverí svojej kancelárie a v tvári má výraz hovoriaci: „Dovi dopo, Parkerová.“

Bellu z premýšľania vyrušil dotyk, ktorý pocítila na chrbte. Otočila sa a zbadala Edwarda, ako má svoju ruku položenú na jej chrbte a snaží sa ju upokojiť. Už aj ten si všimol, že som nervózna! Premýšľala Bella v duchu. Nervózne sa naňho usmiala.

„Bella,“ povzdychol si šéf, „pozrite, nemusíte sa ospravedlňovať. Všetci vieme, že ste si do Forks šli oddýchnuť. Nevolám vám ako šéf, ale ako váš priateľ, ktorého zaujíma, ako sa máte.“

Takže priateľ, pomyslela si Bella pochybovačne. Za tým určite niečo bude. Hutcherson sa nepriatelil so svojimi podriadenými. Tu niečo zapácha.

„Mám sa dobre,“ odvetila. Skôr to bola odpoveď zo zvyku, ale keď sa pozrela na Edwarda, musela sa poopraviť.

„Vlastne sa mám výborne.“ Edward sa na ňu usmial a pobozkal ju do vlasov. Bolo preňho príjemné počuť, že sa má Bella výborne. Bol si istý, že aj on má na tom svoj podiel, a preto to bolo ešte lepšie.

„Tak to rád počujem. Priznám sa, že som vám dával tak týždeň v tom zapadákove. Očakával som, že to vzdáte a vrátite sa domov.“

„Párkrát som o tom už uvažovala,“ priznala sa Bella a cítila, ako ju Edward  pevnejšie objal okolo pása. Nepáčilo sa mu, že by ho mala opustiť. Aj keď sa blížil ten deň D, rozhodol sa, že spraví všetko preto, aby zostali spolu. Bol ochotný aj ísť s ňou, keby o to mala záujem. Ale teraz o tom ešte nechcel premýšľať. Ešte mali na seba skoro celý mesiac.

„Ale našla som si tu priateľov.“ Pozrela sa na Edwarda. „A je mi tu dobre.“

Bella počula, ako si Hutcherson povzdychol. „Takže tam plánujete zostať až do konca mesiaca?“

„Áno.“ Edward ju objal ešte pevnejšie a ona si položila hlavu na jeho rameno. 

„No dobre. Ale v septembri vás očakávam. Ani neviete, ako nám vaša spolupráca chýba. Teraz tu mám samých... no, škoda rečí.“ Tak tu je ten hnedý fľakatý pes zakopaný! Bella pochopila, že pán Hutcherson volá kvôli tomu, aby sa vrátila späť domov. Nuž, Bella sa však ešte nikam ani zďaleka nechystá.  

„Hej, v septembri som tam,“ uistila ho už smutným hlasom. Predvčerom sa z Forksu ešte hnala kade – ľahšie, no dnes už bola iná situácia. Hutcherson si však nevšimol zmenu tónu jej hlasu.

„Budem na vás netrpezlivo čakať. A už aj musím končiť. Som rád, že som vás mohol počuť, pani Parkerová. A nezabudnite do toho septembra písať,“ zasmial sa, pričom Bella prevrátila očami. To určite nezabudne. Variť, bicyklovať sa a písať články si pamätáte naveky. Sú to veci, ktoré sú nezabudnuteľné.

„Nemusíte mať strach. Dobrú noc,“ rozlúčila sa Bella.

„Och, počkajte ešte, spomenul som si,  že vám musím povedať pikošky,“ vyhŕkol šéf a Bella v duchu zaúpela. Nie, na toto nemala dosť síl. Keď sa starý Hutcherson rozkecá, je to minimálne hodinová záležitosť. To je prvá vec, a tou druhou bolo to, že na to ani nemala náladu. Momentálne jej bolo jedno, čo sa deje v San Franciscu. Možno sa zrútil Golden Gate, možno niekto vylúpil banku, kde postrieľal sto nevinných ľudí, jej to bolo ukradnuté. Áno, mala by síce tému na článok, ale to by jej aj tak prebral už niekto iný. Zostávala jej už len jedna možnosť, ako sa zachrániť.

„Hovorili ste niečo, pán Hutcherson? Psssch,“ začala chrčať do telefónu. „Nejako vás začínam zle počuť.“

„Pani Parkerová?“ kričal Hutcherson.

„Pschhhhhh, myslím, že znova vypadáva signál.“ Oddialila mobil od ucha a stále chrčala. Potom si ho opäť priložila k uchu. „Psch, pán Hutcherson? Halóóó, ste tam? Stratila som vás.“

„Áno, tu som. Čo sa deje?“ Bella sa robila, že nepočuje.                                                    

„Psch, psch,“ zachrčala poslednýkrát a hovor zrušila. Potom mobil položila na stôl a pozrela sa na Edwarda, ktorý mal v tvári pobavený výraz.

„Takže ty takto,“ prehlásil zamyslene. Bella sa zasmiala.

„Nemala som náladu  počúvať svojho šéfa a inak by som sa ho nezbavila. Nie je to trestný čin, však?“ Edward sa rozosmial.

„To teda nie je. Ale keby si to spravila mne, do piatich minút som tu a dostaneš na zadok.“

„Strašne si ma teraz vystrašil,“ zhrozila sa Bella a na ústa si priložila ruku.

„Aj by si sa mala báť. Viem byť veľmi zlý,“ zamrmlal a nahol sa k bozku. Bella sa od neho odtiahla. Na tvári jej pohrával úsmev.

„Zlých chlapcov nebozkávam,“ zasmiala sa a rukou mu pošuchorila vlasy. Edward sa zasmial a v momente nahodil anjelský výraz.

„Povedal som, že viem byť aj zlý. Ale teraz som dobručký.“ Zaklipkal očami a usmial sa na ňu tak, ako ešte nikdy predtým. Bella mala pocit, že jej poskočilo srdce. Mohla ho len sledovať. Ničoho iného nebola schopná. A v tejto chvíli vedela, že sa do Edwarda zamilovala ešte viac, než bola. Jemne ho pohladila po ľavom líci a bez slova mu svoje ruky prekrížila za krkom.  Potom ho vášnivo pobozkala. 

„Milujem ťa,“ zamrmlala mu do pier. Edward sa pri jej slovách zachvel a prsty jej zaplietol do vlasov.

„Ja teba viac.“ Bella zavrtela hlavou a chcela niečo povedať, no Edward ju znova pobozkal. Bohužiaľ, atmosféru, ktorá v izbe panovala pred „vysoko dôležitým“ telefonátom, sa už navnadiť znova nepodarilo, preto sa Edward a Bella rozhodli, že radšej dopijú obsah svojich pohárov. Bella si hryzla do pery a začala premýšľať. Keď už sa teda dnes tak dobre rozhovorila, možno by sa Edwardovi mohla priznať aj s ostatnými vecami. Vlastne, s jednou vecou. Nateraz postačí aj tá.

„Ed?“ ozvala sa tichým hláskom a pohľad uprela na ryhy v drevenej podlahe.

„Hm?“

„Vieš, mala by som sa ti priznať s ešte niečím.“ Edward sa zamračil.

„Keď mi teraz povieš, že celý tento večer bol len divadlo, tak sa asi obesím u teba na povale,“ prehlásil vážnym hlasom. Asi by toho aj bol schopný, pretože mu už dala nádej. Keby ho teraz znova odkopla, už by to nepredýchal. Poloupíri sa tiež mohli, rovnako ako upíri, za svoju existenciu zaľúbiť len raz. Edward si bol istý, že práve Bella je tá žena, ktorú bude milovať naveky. Bella sa naňho vyplašene pozrela.

„Zbláznil si sa? Myslíš si, že je toto len divadlo?“ vyhŕkla podráždene. Urazilo ju to. Ako si o nej môže myslieť niečo také? Ako si môže myslieť, že by bola schopná ho ťahať za nos?

„Ja neviem... Vlastne, nie nemyslím si to, prepáč.“ Chytil jej ruku do svojej.

„Edward, nikdy by som ti s niečím takýmto neklamala,“ povedala pomaly a zreteľne. Uprel na ňu svoj pohľad a ona si povzdychla. Prečo jej  neveril?

„Ja viem, len... zabudni na to, dobre? Radšej mi povedz, čo si mi chcela povedať.“ Bella sa rozhodla, že ho poslúchne a nebude sa v tom zbytočne ďalej vŕtať. Podarilo sa jej usmiať.

„Vtedy, keď nastal v Ryšavej líške ten „incident,“ vieš, keď si ma zachránil,“ pozrela naňho a on prikývol, aby pokračovala. „Tak ten bozk, čo sme si vtedy dali v kuchyni, si pamätám.“ Nastalo ticho. Edward premýšľal, čo má na to povedať.  

„Hneváš sa?“ spýtala sa Bella nesmelo.

„Na čo?“

„Že som ti vtedy klamala aj o tom? Že som ti povedala, že si na to nespomínam, lebo som bola opitá?“ Bella sa začervenala a Edward sa zachichotal. Mal by byť možno trochu nahnevaný, že mu klamala aj v tom, ale on mal dnes taký dobrý deň, že by mu ho nepokazil ani výbuch atómovej bomby.  Dobre, to možno áno. Ale len z dôvodu, že by sa jeho Belle mohlo niečo stať. Ale to by nedovolil. Chránil by ju tak veľmi, ako by len bol schopný. Edward  sa k nej načiahol a stiahol si ju do náručia.

„No, pani Parkerová, klamať sa nemá. Ale keďže ste to vy, odpúšťam vám.“ Bella sa naňho so strachom pozrela. „Vážne?“

Edward prikývol. „Hej, čo si si myslela, že spravím, keď sa to dozviem?“ Pobavene sa na ňu pozrel. Bella sa začervenala, sklopila pohľad a začala sa hrať s gombíkmi na Edwardovej košeli.

„No,“ začala potichu, „myslela som si, že ťa to urazí.“

Edward si povzdychol. „Vieš, nepáči sa mi to, že si mi klamala, pretože som bol z toho fakt sklamaný. Ale teraz na tom už predsa nezáleží.“ Pohladil ju po líci a ona sa pousmiala.

„Neviem, čo by som bez teba robil, Bella,“ šepol Edward. Nahol sa k jej perám a nežne ju pobozkal. Nevedel si pomôcť, jednoducho to musel spraviť.

„Ďakujem,“ povedala Bella. „Sľubujem, že ti už nikdy nebudem v ničom klamať. Odteraz ti už vždy poviem len pravdu. Prisahám.“ Kým rozprávala, mala na tvári vážny výraz. Ona to totižto vážne aj myslela.

„S tým súhlasím. A ja ti sľubujem to, že už na teba nebudem nikdy taký hnusný.“ Hlavu si položil na jej rameno a vdychoval jej vôňu. „Hm... ale trošku možno áno, lebo si ťa ešte rozmaznám,“ zamrmlal po chvíli so smiechom. Bella sa zaškerila.

„To by sa mi páčilo. Byť rozmaznávaná.“

„To nepochybujem, ešte keby ťa rozmaznával taký sexi muž ako ja, čo?“ Pobavene sa na ňu zahľadel. Bella sa zasmiala.

„Si nejaký sebavedomý, nezdá sa ti?“ Edward okamžite zavrtel hlavou.

„Neviem, o čom to hovoríš. Ja som neskutočne skromný, milý, dobrý chlapček.“

„Áno, chlapček, ktorý neznáša toasty. Aspoň budem vedieť, čím sa ti nikdy neodvďačím.“

„A ty si zase dievčatko, ktoré sa bojí búrok,“ podpichol ju. Bella sa zamračila a buchla ho do hrude.

„Hej! Máš s tým nejaký problém?“ povedala, pričom zodvihla jedno obočie. Edward sa zatváril ako anjelik.

„Problém nemám žiadny. Len ti chcem povedať, že odteraz sa dievčatko nemusí ničoho báť, pretože má chlapčeka, ktorý ju pred všetkým ochráni.“ Bella sa nad jeho slovami pousmiala. Áno, odteraz je Edward jej chlapček a ona jeho dievčatko.  A Bella vedela, že to už nechce nikdy zmeniť. Pritúlila sa k nemu a nechala sa od neho hladiť po chrbte. Chvíľu sedeli len tak, bez slov, no potom Edward povedal: „Belli, asi budem musieť ísť. Ráno idem do práce.“ Bella si povzdychla a smutne sa naňho pozrela.

„Nechceš zostať na noc tu?“

Edward sa nadychoval k odpovedi, no Bella mu ešte stihla skočiť do reči. „Neboj, nespal by si na gauči.“ Edward sa zasmial.

„Ani nevieš, ako veľmi by som tu chcel zostať. Ani ten gauč by mi nevadil. Keby som nemusel ísť zajtra do práce, tak by nebol problém. Ale takto... Nemaj strach, zajtra sa uvidíme, dobre?“ Bella si porazene povzdychla. Nechcela, aby odišiel. Chcela ho mať pri sebe a cítiť teplo jeho tela. Avšak, to sa konať nebude.

„Tak fajn,“ odvetila nakoniec, až priveľmi „ochotne.“

Vyprevadila Edwarda k dverám, kde ho znova objala okolo pásu.

„Bells, ale ja neodchádzam navždy,“ zasmial sa jej Edward do vlasov. Bella len pokrčila ramenami. Možno jej to tak bude pripadať...

„Ja viem, ale už teraz mi je smutno,“ zamrmlala mu do hrude.

„Vidíš...  a mne bolo takto za tebou smutno stále. Ale na rozdiel od teba, ja som s tým nemohol nič spraviť.“

„Prepáč.“

„To nič. A mimochodom, aj ty mi budeš strašne chýbať. Zajtra som tu ako na koni, nemaj obavy,“ uistil ju. Prikývla.

„A prosím ťa, poriadne sa pozamykaj. Nemôžem si ani predstaviť, že by sa ti niečo mohlo stať,“ dodal a objal ju ešte pevnejšie.

„Ako poviete, pán šerif,“ zašepkala a pritlačila svoje pery na jeho. Chcela ho ešte donútiť, aby zostal.

„Bells,“ šepol jej do pier a jemne ju odtlačil. „Nerob mi to. Ani nevieš, ako ťažko sa mi od teba odchádza už teraz a nie ešte vtedy, keď mi toto robíš.“

Tak fajn, pomyslela si Bella, ja ho nechám.

„Ľúbim ťa,“ povedal Edward.

„Aj ja teba.“ Pousmial sa, poslednýkrát ju nežne pobozkal, a potom odišiel. Bella mu ešte zakývala, aj keď si nebola istá, či to vôbec videl. Poslúchla Edwardovu radu a pozamykala dvere na tri zámky. Nakoniec si uvedomila, že je strašne unavená. S úsmevom vyšla hore po schodoch, osprchovala sa a s myšlienkami na Edwarda si líhala do postele, kde okamžite zaspala. Nevedela sa dočkať zajtrajška, keď ho znova uvidí.  

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi pravdu! - 14. kapitola: