Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Once upon a time - Prológ

27.05.2012 (19:45) • patty18 • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1579×

Bella

Strach lomcoval celým mojím telom. Z každej strany som počula zvuky, ktoré vo mne vyvolávali obavy. Počula som škrabanie na stenu hneď vedľa mňa a o sekundu som začula, ako keby sa niekto hral s panvicami, ktoré sú zavesené v kuchyni nad stolom. Celá som sa zababušila pod deku a triasla som sa, ako malé štvorročné dieťa. Dnes nemal byť nikto doma. Otec je na nočnej v práci a mamina dnes išla k Amande, ktorá je jej najlepšia kamarátka. Aj ja by som chcela niekoho, ako je ona. Osoba, ktorá ma nezradí a stále drží so mnou. Asi desať minút sa nič nedialo. Myslela som si, že to už prestalo, ale mýlila som sa a z môjho premýšľania ma prerušili čudné zvuky, ktoré som nevedela ani identifikovať. Pripadalo mi to, ako vrčanie zvieraťa, ale nebola som si tým istá. Za celých šestnásť rokov sa mi nič také nestalo. Možno len snívam. Možno je to len nočná mora, ktorá prejde. Začala som zhlboka dýchať a predstavovať si, že nič z toho sa nedeje, že to prejde. Z očí sa mi začali hrnúť slzy. Napadlo ma, že sa uštipnem. Videla som to pomaly v každom filme, keď sa niekomu dialo niečo podobné ako mne. Sykla som. Len ma to zabolelo, ale stále som sa nezobudila. Zrazu sa nejaké kroky ku mne približovali. Jeden za druhým. Stále boli rýchlejšie a rýchlejšie.

„Niéééééé!“ zvrieskla som.

Niekto dal zo mňa dole deku. Nemohla som sa ani nadýchnuť. Oči som mala zatvorené. Bála som sa, čo len mrknúť, keď som počula najkrajšie, čo som v tejto chvíli mohla začuť. Bolo to moje vyslobodenie. Matkin smiech sa ozýval všade navôkol. Pomaly som otvorila oči, ktoré som mala mokré od plakania. Nevedela som teraz, či sa mám smiať, že aká som hlúpa, alebo na ňu vrieskať, že ako mi to mohla urobiť. Pozrela som sa na ňu a rozhodla som sa pre druhú možnosť. 

„Ako si mi to mohla urobiť! Však som skoro dostala infarkt! Ako ťa to len mohlo napadnúť! Nemala si byť ani doma! A ešte k tomu na moje šestnáste narodeniny!“ vychrlila som na ňu. 

„Všetko najlepšie, Bella,“ povedala, ako keby sa ani nechumelilo. Do rúk zobrala tortu, ktorú si pravdepodobne položila na môj stolík, aby jej od toho smiechu nevypadla z rúk, ale musím uznať, že z časti to bolo aj vtipné, ale pred ňou by som to nikdy nepriznala. Zrazu zazvonil budík. 

„Ááááááá,“ zvrieskla som.

Srdce mi bilo až v krku. Pozrela som sa na matku, ktorá zas položila tortu na stôl, a potom sa chytila za brucho.

Myslela som, že pukne, keď som videla, ako sa nafukuje, a potom odfukuje. Vypla som budík a radšej sa k tomu nevyjadrovala.

Zhlboka som sa nadýchla, a potom vydýchla. Prešlo už niekoľko hodín od toho okamihu, čo som skoro dostala infarkt. Jedno z najhorších rán v mojom živote, ale za ospravedlnenie som od maminy dostala strieborný náramok a nejaké tie peniažky, aby som si mohla kúpiť niečo, čo sa bude páčiť mne. Skrčila som čelo, lebo som rozmýšľala, čo by som tak asi chcela, lebo toho bolo milión. Ako-tak som rozmýšľala, keď som počula, ako niekto zazvonil.

Pobehla som k vchodovým dverám, otvorila a pozrela som sa na návštevu. Myslela som, že mi vypadnú oči. Predo mnou stalo niekoľko anjelov. Ich pokožka bola biela ako sneh bez jedinej chybičky, ale najviac, čo ma zarazilo boli ich oči, ktoré boli červené ako krv. Po chrbte mi prebehli zimomriavky. Nemohla som uhnúť pohľadom. Spaľovali ma.

„Čo si želáte?“ opýtala som sa so strachom v hlase.

„Nepustíš nás dnu?“ ozval sa anjelský hlas.

Nevedela som, čo si mám o tom myslieť. Pokrútila som hlavou na protest. Určite ich nepustím dnu. Nepripadalo mi to, ako rozumné riešenie. Zakrútila som hlavou. Počula som, ako mamka schádza dole schodami. Pozrela som sa na ňu. Otočila hlavu, ale keď zbadala osoby, ktoré stali vo dverách, v očiach som jej videla strach a doslova jej úsmev zamrzol na perách.

„Volturi,“ zašepkala do vetra, že som to skoro ani nepočula.

Autor: patty18 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Once upon a time - Prológ: