Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Od lásky k smrti, od smrti k láske - 7. kapitola

28.11.2016 (17:45) • Kathy • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1498×

Bellin pohľad:

Po pravde, keď odišiel, som si konečne vydýchla. Bola som rada, že musel odísť.

Netušila som, prečo zabil tých ľudí. Nechápala som, ako ho to dokázalo až tak vytočiť, že musel zabíjať. Vždy mi hovoril, že sa vie perfektne ovládať.

Ľahla som si do postele a čakala na nový deň. Na jednu stranu som bola rada, že odišiel, ale na druhú stranu, to bez neho bude dlhý deň. Mala som obavy. Nevedela som, čo poviem Cullenovcom. Dúfala som, že Edward im všetko povie a mňa sa nebudú vypytovať. Veď predsa musel počuť načo Thomas myslí, keď tam bol. To, čo sa stalo potom...To nie je ich vec. Tiel som sa dôkladne zbavila. Bude to vyzerať ako požiar. Nič, čo by sa nestávalo denne.

Nakoniec moje obavy boli úplne zbytočné. Nikto sa z Cullenovcov v škole neukázal. Ani stopa po nich. Snáď neodišli. Na jednu stranu by nám to uľahčilo prácu, ale na druhú...Nechcela som, aby ma znova opustili. Boli pre mňa ako dávno stratená rodina, ktorú som opäť našla. Chýbali mi. Tak veľmi. Viac ako som si chcela pripustiť.

Možno po škole by som mohla k nim zájsť a spýtať sa, či sa nestalo ešte niečo, keď sa pobili. Moje plány sa rozpadli, keď sa ma Sienna opýtala, či by som prišla dneska večer k nej. Že majú „babský večer“. Pozvanie som musela prijať. Musela som k nim „zapadnúť“.

Keď som prišla domov zo školy, začala som si baliť veci, ktoré by si zobral človek na „babský večer“. Pyžamo, zubnú kefku a ďalšie zbytočnosti, ktoré ja už nepotrebujem.

Keď som prišla pred Siennin dom, tak som len vyvaľovala oči. Bol naozaj pekný. Našťastie, idiotka číslo jedna a dva tu ešte neboli. Tým myslím jej kamarátky. 

„Si tu presne v čas,“ Sienna a otvorila dvere s úsmevom.

„Vďaka za pozvanie,“ povedala som.

Sienna ma doslova ťahala hore. Ja som za ňou šla do jej izby ako poslušný psík.

„Prekrásny dom,“ povedala som.

„Hej, viem, je úžasný,“ povedala.

„Čo väčšinou robíte v takýto večer?“ opýtala som sa.

„To si nikdy nebola na párty?“

„Ale hej, ale nie na takejto“

„Dá sa toho veľa robiť. Zabávať, piť a jednoducho sa baviť“

Keď sme vyšli do jej izby, tak sa na mňa otočila a usmiala. Vyzerala, že sa ma chce niečo opýtať, ale v tej chvíli zazvonil zvonček. Sienna zbehla dole a po chvíľke vyšla späť, ale už aj s tými dvoma.

Najprv to bolo dosť divné, nikto nevedel o čom hovoriť alebo čo robiť. Ale po pár drinkoch, ktoré ony vypili sa nálada uvoľnila. Podľa mňa hovorili o úplných hlúpostiach. Občas som sa aj ja pridala k rozhovoru. Aspoň som nemusela myslieť na Edwarda a ani Thomasa.

Keď dopili všetky nápoje, ktoré boli hore, rozhodli sa, že si pôjdeme dole pre ďalšie. Väčšinu času sa rozprávali o chalanoch.

 Nejako sa dostala reč až k Lukasovi. Sienninemu priateľovi. Všimla som si ako prižmúrila oči, keď ho tie dve sliepky začali rozoberať. Šli prvé dolu schodmi, keď Tara povedala Hanne niečo v tom zmysle, že aj ona by si dala povedať.

Myslela si, že ju Sienna nepočula, ale počula. Sienna si potichu mrmlala tak, že by to ľudské ucho nemalo šancu počuť.

„Bodaj by si spadla, krava blbá,“ zašepkala.

A vtedy sa stala naozaj divná vec. Podvrtla sa jej noha a ona letela dolu schodmi. Bolo to tak náhle. Ani som netušila, že Siennine schopnosti boli až takéto. Nečudo, že ju Aro tak chce. Stačilo len zašepkať a... Neuveriteľné. Každému inému by to pripadalo ako nehoda.

Ja a Hanna sme šli k Tare. Ale Sienna len stála hore a dívala sa na nás. Tvárila sa akoby videla ducha. Pravdepodobne nevie, že to naozaj spôsobila ona. Ale určite to tuší.

O hodinu neskôr som už šla autom z nemocnice domov. Tare sa nič vážnejšie nestalo, len si vyvrtla členok. Myslela som, že jej kamošky zostanú pri nej, ale Sienna sa hneď niekam vyparila a Hanna do nemocnice ani nešla. Tvrdila, že ma fóbiu. 

Ja som pomaly vystupovala z auta. Ľudským krokom som šla k dverám, odomkla a tak som sa zľakla, že kebyže mi bije srdce, v tej chvíli prestane.

Oproti mne stáli Cullenovci. No, aspoň časť z nich. Bol tam Carlisle, Esme a Alice. Všetci sa tvárili... Nevedela som ten výraz popísať.

„Aké milé...prekvapenie,“ povedala som.

„Kde je Thomas?“ opýtala sa Alice.

„Niekde vonku, myslím. Nepoznám jeho podrobné plány,“ povedala som pokojným hlasom.

Netušila som o čo im ide, až dokým...

„Vieme, že pracuje pre Ara,“ povedal Carlisle.

Ja som sa ani nepohla. Ako, dopekla, na to prišli?

„Dneska som chcela za tebou skočiť. Práve sme s ním hovorili,“ povedala Alice.

„A čo?“ opýtala som sa.

„Prečo pre neho pracuje?“ spýtala sa Alice.

„Núti vás do niečoho?“ opýtala sa Esme.

„Oceňujem váš záujem, ale s ničím takým si nemusíte robiť starosti. Je to len jeho starý ...známy. To je všetko. Niečo od neho potreboval, tak tam skočil. Za pár dní by sa mal vrátiť,“ povedala som.

No, nebola to úplná lož, čo som povedala. Je to jeho, teoreticky, starý známy. Ale to, kedy sa vráti, som netušila.

„Prečo si to vtedy nespomenula?“ opýtal sa Carlisle.

„Nebol na to dôvod. Naozaj. Nič to nie je,“ stále som v podstate opakovala to isté.

Chvíľu sme tam len tak stáli a pozerali na seba. Po chvíli zazerania sa Carlisle usmial.

„Mali by sme ísť,“ povedal.

Ostatní len prikývli.

Edwardov pohľad:

Vošiel som dnu do domu. Bol som len na krátkom love, prekvapilo ma, že nikoho nepočujem. No čo, aspoň si oddýchnem. Bolo to také upokojujúce, nepočuť myšlienky iných. Úplne mi stačili moje vlastné. Nevedel som prestať na ňu myslieť. Videl som ju všade, rozmýšľal som o nej všade. Stále som premýšľal. Niečo mi tu nesedelo. Nevedel som prísť na to, že čo. Ale jedno som vedel, že to na sto percent musím zistiť.

Po chvíli úvah som sa rozhodol prejsť. Moje nohy automaticky šli smerom kde býva.

Už som cítil jej pach, keď zrazu som uvidel Carlisla, Alice a Esme ako kráčajú od jej domu smerom ku mne. Prečo tam boli? Na túto otázku som dostal rýchlu odpoveď. Alice nad tým uvažovala celý čas. V tej sekunde, ako som sa rozhodol, ona dostala víziu. Zdvihla hlavu a usmiala sa na mňa.

Videla ma ako som rozhodnutý ísť za nimi a dozvedieť sa, čo sa stalo. Carlisle a Esme zostali mierne šokovaní, ale po sekunde to prešlo. Vedeli, čo pre mňa znamená. Takže sa ani veľmi nečudovali, prečo som tam.

Trvalo iba pár sekúnd, pokiaľ mi všetko vysvetlili v myšlienkach. Ja som sa rozhodol to nenechať tak a vykročil som k jej domu. Zaklopal som. Ona otvorila a pozerala na mňa ako na ducha.

„Bella,“ vydýchol som.

Pretlačil som sa popri nej a zavrel dvere.

Thomasov pohľad:

To, že ma Aro zavolal do Talianska, mi prišlo vhod. Potreboval som sa upokojiť. Bol som zvedavý, prečo ma volal. Let ubehol rýchlo.

Keď som došiel do ich sídla tak som bol prekvapený. Nikto tam skoro nebol. Vo veľkej sieni, kde sa schádzajú bolo prázdno. Ostal som tam zarazene stáť. Pripadalo mi to ako nepodarený vtip. Po chvíľke som ale začul zvuky.

Aro vplával do miestnosti. Usmial sa na mňa.

„Ďakujem, že si prišiel tak skoro,“ povedal.

Bolo to čudné, Aro málokrát niekomu ďakuje.

„Vieš, hneď, ako som ťa premenil, som vedel, že budeš pre nás prínosom. Aj keď sme mali niekedy nedorozumenia, tak sme si to vedeli vyriešiť,“ povedal.

Netušil som, kam tým mieri. Bol som úplne mimo z jeho rečí. Načo ten mini výlet do minulosti? Minulosť sa nevráti. V niektorých prípadoch našťastie. Minulosť je mŕtva, a tak to má byť.

„Prejdi rovno k veci, prosím,“ povedal som.

„Iste. No.... Vieš, nastala chyba v systéme, asi,“ povedal.

„Ahm?“ vôbec som nechápal.

Zrazu do miestnosti prišla postava v dlhom plášti. Ten pach som nepoznal. Začudovane som sa naňho pozrel. Nevinne sa usmial.

Zrazu si tá postava stiahla kapucňu.

„Abigaill,“  povzdychol som.

„Ahoj, Thom,“ povedala moja bývala manželka.    

Prepáčte, že dávam poviedku až teraz. Nabudúce sa pokúsim rýchlejšie pridávať. :) Snáď sa bude páčiť, hoc je kratšia. 

Autor: Kathy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Od lásky k smrti, od smrti k láske - 7. kapitola: