Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Od lásky k smrti, od smrti k láske - 6. kapitola

16.08.2016 (10:00) • Kathy • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1321×

Edwardov pohľad:

Konečne som jej povedal pravdu. Že ju stále ľúbim. A ona? Bola chladná, odmeraná. To, čo mi vykričala do tváre, ma zasiahlo priamo do duše. Ona nás hľadala? Celý život? Nechápal som.

Prečo to urobila? A hlavne, prečo nás prestala hľadať? Možno sa jej city zmenili, keď  sa stala upírom.

Vedel som, že sa nevydala. Hneď, ako som ju uvidel s tým chalanom, som sa jej pozrel na ruky. Žiaden prsteň na nich nemala. Kontroloval som to každý deň. Tak čo spolu majú? Zožierala ma zvedavosť.

Keď sme boli u nich, on mi v myšlienkach pekne vynadal. Dal mi jasne najavo, že je jeho. Že ju ľúbi. Jej myšlienky čítať neviem, ale nemyslím, že sa k nemu správa, ako k svojej láske. Čo spolu majú? Pýtam sa to sám seba, stále dookola. Chvíľu sme sa o tom rozprávali aj s rodinou. Ale nikto na nič neprišiel. Každý bol smutný. Alice najviac. Dokonca to z časti mrzelo aj Rose. Videla, aký som bez nej.

Nevedel som, čo robiť. Jediné, čo som vedel je, že ju musím získať späť. Za každú cenu.

Bellin pohľad:

Nemohla som tomu uveriť. Že má tu drzosť len tak si prísť a pobozkať ma. V jednej časti mojej duše som cítila, že sa mi to páčilo. Ale tá väčšia časť, tá, ktorá sa naňho hnevá, ju prevážila. S dupotom som sa vrátila do domu. Thomas nebol našťastie dnu. V tej chvíli som bola za to vďačná.

Zvalila som sa na posteľ a pozerala do stropu. Čo len budem robiť? Chýba mi tak dlho, ale neviem, či mu viem odpustiť. Tieto myšlienky ma trápili niekoľko hodín.

Až neskoro som si uvedomila, že Thomas by mal už byť dávno doma. Začala som si robiť starosti. Zrazu mi zazvonil mobil.

„Áno? Tu Bella,“ povedala som do telefónu.

Na displeji svietilo neznáme číslo.

„Bella, tu je Carlisle. Bol tu Thomas. Pobil sa s Edwardom. Odtrhli sme ich od seba. Ale Thomas odchádzal naozaj nahnevaný. Bojím sa, aby niečo nevyviedol. Pohľadáš ho?“ opýtal sa.

Ja som na chvíľu ostala úplne mimo. Čo robil Thomas u Cullenovcov?

„Ahm, jasné. Pohľadám,“ povedala som, zložila a hneď aj vyrazila.

Šla som po jeho stope, ktorú som zachytila neďaleko domu Cullenovcov.

Stopa končila za mestom. Pri bare. Načo šiel tam? Ovalil ma nepríjemný pocit.

Keď som sa priblížila zacítila som pach čerstvej krvi. Rozrazila som dvere a uvidela Thomasa ako sedí na zemi a okolo neho boli telá. Telá ľudí, ktorým vypil krv.

„Čo si to spravil?“ opýtala som sa šokovaným hlasom.

Nikdy predtým sa mu nestalo totiž, že by sa prestal ovládať. Zdvihol pohľad od svojich rúk a pozrel na mňa krvavo červenými očami.

„Videl som vás,“ povedal a mne to stačilo, aby som  pochopila, čo tým presne myslel.    

Thomasov pohľad:

Chalani ma pozvali von. Hneď som si medzi nimi našiel miesto. Hoc, im bolo divné, že som si nikdy nič nedal, aj keď som si to objednal. Keď som platil ja, nekomentovali to.

Táto „vychádzka“ s nimi nemala byť iná, ako ostatné.  Ako jediný, ktorý nepil som šoféroval a rozvážal ich domov. Už som niesol posledných dvoch, keď zrazu som uvidel Bellu.

Ľudské oko by to nezaregistrovalo, ale moje áno. Na kraji lesa bola Bella s Edwardom. Videl som ako ju pobozkal. V tej kratučkej sekunde som prefrčal po ceste. V hlave som mal zrazu temno.

"Čooo?" to jediné sa mi ozývalo v hlave.

"Prečooo? Ako mi to mohla spraviť? Ja ju ľúbim," v hlave som mal takéto myšlienky. 

Zrýchľoval som a ani som si neuvedomil, že som minul dom tých chalanov.

„Héééj, kámo. Minul si odbočku,“ povedal jeden z nich.

Ja som ho vnímal len na pol ucha. V hlave som mal zmätok. Z hrude sa mi pomaly predieralo vrčanie.

Ten chalan sa nahol zozadu ku mne a poklepal ma po pleci. V tej sekunde som zacítil jeho vôňu. Kombinácia ľudskej krvi a hnevu nie je dobrá.

Nezaváhal som ani na sekundu. Pritiahol som si jeho krk k mojim ústam a sal. Ten druhý chalan začal vrieskať. Zastavil som na kraji cesty a v zlomku sekundy vypil aj toho ďalšieho.

V hlave som mal jediný obraz. To ako sa bozkávajú. Boli v lese. Čo ešte spolu robili?

Nerozmýšľal som. Vyskočil som z auta a náhlil sa k domu Cullenovcov. Bol som tam rýchlejšie, ako som predpokladal. Edward stál pred domov a pozeral sa na nebo. Aké úbohé. Po pár sekundách ma zaregistroval, ale to som už naňho skočil.

Nebili sme sa dlho, keď som pocítil, ako ma niekto od neho odhodil. Keď som sa opäť pozbieral na nohy, tak predo mnou stáli všetci Cullenovci. Aj popri zúrivosti mi došlo, že teraz nemám šancu. Tak som sa rozbehol preč.

Nepočul som ich za sebou, takže sa za mnou nerozbehli. Asi museli zliepať Edwarda dokopy, keďže som mu odtrhol ruku.

Nevedel som, kde utekám. Len som bežal stále rovno. Po pár, neviem, či to boli sekundy, či minúty som zacítil ľudí. Vynoril som sa z lesa a zazrel bar. Nerozmýšľal som nad tým, len som konal. Rozrazil som dvere a začal zabíjať.

Práve som dopíjal posledného, keď sa rozrazili dvere a tam stála Bella s neveriacim výrazom na tvári.

„Čo si to spravil?“ spýtala sa ma.

Zdvihol som pohľad od svojich rúk a zasyčal.

„Videl som vás,“ povedal som.

Na viac som  sa nezmohol. Ešte som v hlave nemal úplne jasno, ale pomaly sa mi rozjasňovalo.

Prekvapivo, necítil som ľútosť nad tými, čo som zabil. Cítil som ľútosť, že som jej veril a ona ma zradila.

„Nie je to tak, ako si myslíš. Prisahám,“ povedala s trasľavým hlasom.

„Jasne,“ odvrkol som pochybovačne.

„On pobozkal mňa. Odtiahla som sa,“ povedala.

„To, čo som videl...Nevyzeralo to, ako odťahovanie sa. Skôr, ako by sa ti to páčilo,“ povedal som.

„Prisahám, tak to nebolo“

„Tak to dokáž,“ povedal som, hoc som netušil, ako by to mohla dokázať.

„Ako?“ spýtala sa slabým hlasom.

Moje telo reagovalo okamžite. Pritiahol som si ju k sebe a pobozkal. Bozk chutil sladko a lahodne, nie len kvôli nej, ale preto,že moje ústa boli celé od ľudskej krvi.

Ona sa odo mňa odtiahla. Oči jej horeli smädom, keďže som ju prinútil ochutnať ľudskú krv.

„Takto nie,“ povedala jemne.

Ja som ju odstrčil a prešiel okolo nej. Rozbehol som sa domov. Tam som si dal sprchu, ľahol si a čakal.

Ubehlo niekoľko hodín pokiaľ prišla. Najprv ma napadlo, či nešla za Edwardom, ale potom mi došlo, že asi len odpratávala dôkazy. V hlave som už mal jasno.

"Čo ak to je pravda a nič s nim nemá? Čo ak ju naozaj len on pobozkal?" uvažoval som nad tým už s čistou hlavou. 

Počul som, ako jej šaty spadli na podlahu a vošla do sprchy. Počul som, ako zapla vodu. Vedel som si dokonale predstaviť, ako jej voda steká po tele. Potriasol som hlavou, aby som vyhnal teraz také myšlienky.

Musel som sa s ňou o tom porozprávať. Vošiel som do obývačky v tej sekunde ako ona. Robila pomalé, opatrné, premyslené kroky. Asi sa bála, že na ňu zaútočím.

Otvárala ústa, že niečo povie, keď zazvonil telefón.

Vedeli sme, že volá Aro. Dali sme mu špeciálne zvonenie. V sekunde sme boli pri telefóne. Ako vždy, hovor sme dali na hlasný odposluch.

„Tak, ako sa darí?“ opýtal sa Aro bez pozdravu.

„Zatiaľ všetko podľa plánu,“ povedala Bella.

„Super. Thomas sa musí na pár dní vrátiť. Je tu niečo, čo musí vyriešiť. Nepočká to,“ povedal Aro.

V hlase mu znela frustrácia. Bolo to divné.

„Kedy mám prísť?“ spýtal som sa.

„Hneď. O hodinu ti letí lietadlo. Máš dosť času, aby si sa dostal na letisko. Ponáhľaj sa,“ zavelil a zložil.

Povedal to tónom, akoby čakal, že to lietadlo môžem tlačiť, aby tam bolo skôr, alebo čo.

Hneď som vybehol do izby a zobral malú tašku s dokladmi. Vytlačil letenky, čo mi poslal a rozbehol sa k dverám. V okamihu sekundy bola pri mne a zatarasila mi cestu.

„Potom sa porozprávame?“ opýtala sa.

„Iste,“ povedal som a rozbehol sa na letisko.

Tak som sa ponáhľal, že som si ani nevšimol drobnú nehybnú postavu, ktorá stála oproti cez ulicu.

Autor: Kathy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Od lásky k smrti, od smrti k láske - 6. kapitola: