Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ochranca upíra - 9. Kapitola

tayydc


Tak teda, nový diel :D vravela som, že ho pridám večer, ale nevedela som, že až tak neskoro... :D dúfam, že sa vám bude páčiť, veľmi vám dakujem za komentáre :D aspoň viem, že má zmysel sem rpidávať túto poviedku :D skutočne dakujem.. a bola by som rada, keby ste v komentovaní neprestávali :D Teraz uvidíte následok nehody, čo sa zmení :D iste to už čakáte :D teda, dúfam... :)

Prišiel mne veľmi známi mercedes, v ktorom sedeli dvaja upíry. Jasper, ktorý zaiste zreferoval dnešný deň a Carlisle, lekár a upír v jednom, ktorý mu dúfam pomôže.

Z auta vystúpil len Carlisle a sám ku mne pokračoval. Najskôr sa prekvapene zastavil, niekoľko krát zažmurkal a až potom ku mne upírskou rýchlosťou pribehol. Opatrne som za jeho pomoci položila Edwarda – ktorý bol už skoro v bezvedomí – na zem a začal ho vyšetrovať. Jeho srdce bolo slabé a zdalo sa mi, že ťažko dýcha.

Musela som si priznať, že sa o neho skutočne bojím.

 

„Povedal by som že má otras mozgu. Rana na hlave nie je veľmi vážna, nepotrebuje zašiť, ale ak by sa do nej dostala infekcia, mohol by to byť problém. Takže mu ju dezinfikujem a potom pôjdeme do nemocnice. A ešte niečo, bude dobre, ak ostane pri vedomí,“ povedal a ja som len prikývla. Pozerala som sa, ako Carlisle vytiahol fľaštičku s liehom a do neho namočil elastický obväz – vata by sa strapkala a obväz bol jemný – pretože nič iné použiteľné po ruke nemal.

 

Len čo ranu vyčistil, kývol na mňa a ja som pochopila, že je načase ísť do auta. Sadla som si na zadné sedadlo a on my Edwarda podal. Chvíľu nado mnou stál a prekvapením mal až vykulené oči.

 

„Deje sa niečo?“ nevydržala som to.

„Tvoj strach,“ povedal prosto.

Chvíľu som nad tými dvoma slovami rozmýšľala. Dalo by sa povedať že dlhšie, než bolo normálne pre upíra. Skutočne, ani raz som nezaváhala a Edwarda sa dotkla. Dokonca...

Pozrela som sa do jeho prekrásnej, no bolesťou stiahnutej tváre a dokončila svoju myšlienku.

...mi ani nevadí, že mi leží v náručí. To bude zrejme tým strachom. Strach o neho prekonal môj dávny strach z neho – z každého.

Auto sa pohlo a ja som si všimla Jasperovu neprítomnosť. Isto je už doma, len dúfam, že si nevyčíta, že mi nepomohol, to by som bola veľmi nerada. Ak áno, tak ho zbijem.

 

Už sme boli pred nemocnicou, keď v tom som si spomenula.

„V tom kamióne bol tiež človek.“

Carlisle sa na mňa prekvapene pozrel a potom sa zasmial. Nerozumela som tomu, ale ani som sa nemusela pýtať, hneď mi to vysvetlil.

 

„Tomu kamiónistovi sa nič nestalo. Jemne si odrel ruku, ale nič vážne. Hovoril som s ním tesne po tom, čo si sa posadila s Edwardom do auta. Vravel, že s tebou skúšal hovoriť, ale vraj si nereagovala. Povedal, že ťa chvíľu pozoroval, ale že potom išiel do auta a čakal, kým niekto príde. Jemu sa rozbil mobil a tak ťa potom išiel poprosiť, či nemáš. Ale ty si ho vraj stále nevnímala, len si sa snažila pomôcť Edwardovi. Musíš mať toho chlapca rada, keď si kôli nemu utiekla z lovu, pol hodinu si sa pozerala ako krváca a pritom tvoje oči ostali zlaté.“

 

Ku koncu sa mi zdalo, že hovorí obdivne, lenže teraz som bola nahnevaná sama na seba. Ako to, že som nedokázala vnímať toho druhého človeka? Upír sa predsa má vedieť sústrediť na veľa vecí naraz. Aj teraz dokážem myslieť, pritom vnímať Edwardovu bolesť, Carlisovu radosť a obdiv a zároveň som si premietala, čo sa od jeho príchodu stalo.

Jeho krvi som zrejme odolala pretože som nebola veľmi smädná a ten lov som tak nutne nepotrebovala. Skôr som išla ako doprovod, pravdepodobne by som ani nelovila.

 

Počas cesty som sa svojmu napoly mŕtvemu spolužiakovi – aké nepresné pomenovanie vzhľadom na to, že dnes som si uvedomila, koľko pre mňa znamená – niekoľko krát prihovorila, aby som sa uistila, že nespí. Stačilo mi, že odpovedá mručaním, nechcela som, aby sa veľmi namáhal.

Zaparkovali sme pred nemocnicou a Carlisle išiel vybaviť nosítka. Ja som ostala v aute a nemohla som si predstaviť, že by mu lekári nepomohli. Dúfala som, že to skutočne bude iba ľahké zranenie.

 

Sedím v čakárni a hľadím do zeme. Nevšímam si doktorov – ich obdiv – ani sestričky či pacientov. Sedím tu a čakám na sladký upíry pach. Prajem si, aby Carlisle vyšiel z tej ošetrovacej miestnosti a povedal, že sa opäť raz nemýlil. O niekoľko minút boli moje prosby vypočuté. Spolu s mojím otcom prišli aj dobré správy.

 

Vstúpila som do Edwardovej izby a sadla si k nemu na posteľ. Spal. Jeho zranené čelo bolo obviazané, ale vraj to nebolo potrebné ani zašívať a bude sa to rýchlo hojiť. Carlisle vravel, že za týždeň mu tam neostane ani jazva, pretože mu tam dali nejakú mať, nepočúvala som presne aký. Výhodou pre neho bolo, že rana bola pod vlasmi – z veľkej časti – a tak nebude skutočne nič vidno.

 

Všetci z miestnosti odišli, ostala som len ja a spiaci anjel, ktorý mi dnes skoro spôsobil infarkt. Natiahla som k nemu ruku a pohladila ho po líci. Ku mne došla vlna jeho spokojnosti. Bolo mu to príjemné a mne sa zdalo také jednoduché dotýkať sa ho. Vedela som však, že len dnes. Akonáhle bude pri vedomí, akonáhle skončí tento deň, bude všetko také, ako predtým. Ale nejaká zmena nastane, to som cítila.

 

„Skoré uzdravenie, Edward. Dnes si ma skutočne vydesil. Dávaj si na seba lepší pozor,“ povedala som mu. Naposledy som ho pohladila po líci a odišla som za otcom.

Cesta domov prebehla v tichosti, asi ma nechal, nech sa pripravím na predstavenie, ktoré mi rodina pripraví, hlavne Rose.

Zo sklopenou hlavou som vstúpila do domu. Reakcie však neboli také, aké som čakala. Najprv sa mi okolo krku vrhol Jasper.

„Ďakujem,“ povedal.

„Za čo?“

„Keby som sa trápil, tak ma zbiješ. Pamätáš, čo si plánovala?“ Spomenula som si a tak som mu objatie opätovala. Esme si zrejme domyslela, prečo som to urobila a tak ma len utešovala a podporovala. Zlatá Esme, bola skutočne ako matka.

S obavou som sa pozrela na Rosalie. Priskočila ku mne a tiež ma objala.

„Ohrozuješ rodinu, dúfam, že si to uvedomuješ. Ale som veľmi rada, že si si konečne niekoho našla. Ak si šťastná, je to v poriadku.“

Odtiahla som sa od nej na dĺžku paží. Zapozerala som sa jej do očí a vcítila sa do nej. Myslela to úprimne a vážne sa tomu tešila, ale mala aj obavy.

„Ďakujem ti Rose,“ vydýchla som vďačne a opäť ju objala.

„Ale ja neviem. Veď vieš kôli čomu je to... problém. Vlastne vidím tých problémov viac. Len dnes to akosi podstatné nebolo.“

„To len dokazuje, že ho máš rada. Dúfam, že si to vie vážiť, inak nech si ma neželá,“ zažartovala moja dokonalá blonďatá sestra.

 

„Skôr si prajem, aby som nás i jeho nemusela ohrozovať. A k tomu, neviem, či on má rád mňa, takže je nádej, že bude všetko normálne.“

Na mojej vete prišlo mojim súrodencom niečo veľmi vtipné.

„Ak ťa on nemá rád, tak potom ja nemám rád Rose. Veď on na teba hľadí ako na svätý obrázok, kresťania sa tak dívajú na Máriu, alebo...“ smial sa Emmet až sa prehýbal.

Som rada, že mu ostala dobrá nálada a že som opäť predmetom jeho vtipu... Aspoň niekto sa baví.

„To nie je smiešne Emm!“ okríkla ho Rose aj Esme.

„Ale má pravdu, skutočne sa na teba díva oddane,“ prehovorila na mňa Rosalie.

 

Nebola som si istá, čo si mám myslieť. Chcela som Edwarda vidieť, rozprávať sa s ním. Bolo to nereálne. Na všetkých som sa vďačne usmiala a išla som so svojej izby. Skutočne som nevedela, čo mám robiť. Sadla som si k presklennej stene a sledovala teraz už hviezdnu oblohu. Bolo nezvyčajne jasno. Mesiac mi svietil do izby a moja pokožka sa trblietala po ožiarení odrazenými slnečnými lúčmi.

 

Počula som jemné klopanie na dvere. Jasper ani nečakal, že ho pozvem ďalej. Tie jeho vízie.

„Budeš dosť silná odolať pokušeniu, ale nie jemu.“

„Prosím?“ nerozumela som. Ja som sa už nejako rozhodla.

„Približne za minútu vyskočíš von oknom a pobežíš za ním.“

Ja že čo...? nerozumela som. Prečo by som mala...?

„Ale no ták, len chod a potom uvidíš. Nemáš problém odolať krvi, hlavne tej jeho. Vidím jeho budúcnosť, nezabiješ ho.“

„Teda, ako sa to vezme,“ dodal po chvíli a vytratil sa z miestnosti. Čo to malo znamenať?

 

Krátky okamžik som uvažovala o jeho slovách, potom som skočila oknom von a pobežala som do nemocnice.

Vyskočila som do jeho izby a sadla som si na parapetnú dosku. Bližšie som nemohla ísť. Ja som vravela, že sa ten strach vytratil iba kôli šoku. Teraz, keď viem, že je v poriadku ma aj jeho krv začala lákať, ale ako povedal Jasper, som dostatočne silná odolať.

 

„Neublížim ti... Neboj sa ma, prosím... Bella,“ rozprával nesúvisle, no ak by som to spojila, bolo by jasné o čom sa mu snívalo. Keby len vedel, aké to bude ťažké, ale ak si to skutočne praje, ja sa budem snažiť s tým niečo urobiť. Som si istá, že raz by som to bola schopná prekonať – s ním. Len sa bojím, že jeho život je na to príliš krátky. Každopádne budem až do poslednej chvíle dúfať, že sa umúdri a nájde si niekoho lepšieho, vhodnejšieho a hlavne ľudského.

 

Išla som naspäť domov a v mojej hlave sa stále ozývala ozvena jeho slov. Bella. Tak ma nikdy neoslovil. Ako krásne to znie z jeho úst.

Utekal som lesom na svoju lúku. Sadla som si do trávy a sledovala, ako padá meteorit. Ožiaril celú oblohu, hoci si nie som istá, čí to je človek schopný vidieť, a zatienil všetky ostatné hviezdy.

Zdalo sa to neskutočné, presne to sa teraz stalo. Stalo sa to mne. Dodal mojej večnosti svetlo, ktoré zatienilo všetky šťastné body v mojom živote. On žiar v mojich očiach najviac.

Avšak, bude to celkom problém.

 

***

Kapitola 8. - Zhrnutie - Kapitola 10.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ochranca upíra - 9. Kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!