Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ochranca upíra - 19. Kapitola

12.01.2010 (16:15) • Elanor • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2112×

Len tak tak ma Jasper presvedčil, aby som hneď nevyštartovala za ním. Nevedela som, kde je, ale bola som rozhodnutá ho ísť hľadať kamkoľvek. Jasper to vo svojej ďalšej vízii postrehol a zamračil sa na mňa.

„V dlhodobej vízii ho vidím, takže tam, kde je, určite nezomrie.“

„No to si mi teda pomohol,“ hnevala som sa. Jasne, to, že nezomrie je povzbudzujúce, ale môže sa zraniť, stratiť a je veľa vecí, čo sa ľudom môže stať. Takmer mám pocit, že si vždy nájdu spôsob, ako si ublížiť. Naposledy, keď zmizol bol na ceste z la Push. A tam sú vlci. Čo keď Jasper nevidí vlkov?

Pozrela som sa na Jaspera, ktorý moje úvahy zachytiť nemohol a tak som mu ich začala tlmočiť. Zamyslel sa nad tým.

„Skús sa rozhodnúť, že ideš za ním.“ Urobila som, ako ma žiadal.

„To je zvláštne, teba vidím. Tak skús myslieť na to, že sa spolu pôjdete nabudúci víkend pozrieť na pláž.“ Opäť som urobila, čo chcel.

„Teba vidím, no jeho nie,“ prezradil mi. „Takže máš asi pravdu, je s vlkmi.“

Niekoľko nasledujúcich minút som rozmýšľala, či nebolo lepšie, ak som nevedela kde je. Myslím si však, že nie. Takto aspoň budem vedieť koho zabiť, ak nepríde domov.

Tentokrát však Jasper moje úvahy zachytil a pokrútil hlavou.

„Porušila by si zmluvu.“

„Oni vždy tvrdili, že ľudí chránia, ak nejakého zabijú, tak to bude akoby poškodili svoje poslanie, no nie? Len sa pozri čo spravil Sam Emily!“ vedela som, že aj tak by som ho mala rada, ale keď od nich išiel naposledy, nebol práve v najlepšom stave.

Okolo trištvrte na deväť mi Jasper oznámil, že Edward bude za pól hodinu doma. na nič som nečakala, hodila som na seba niečo teplejšie – predsa len už bola noc –, vzala som si kľúče od auta a pomali som išla za ním. Nech si ma neželá!

Už som bola skoro desať minút cesty od jeho domu, keď ma napadlo, že nemám žiadne právo hnevať sa na neho. Bol navštíviť svojho kamaráta, čo mu na tom môžem vytknúť? Som rada, že neozná moje tajomstvo a ani ich. Ako by zareagoval na to, že veci nie sú také, ako sa zdajú?

Zaparkovala som pred jeho domom snáď sekundu po ňom. Tomu sa hovorí načasovanie!

Prekvapene vystúpil z auta a išiel ku mne. Na tvári sa mu potom objavil šťastný úsmev, s ktorým ma aj objal.

„Ahoj,“ vydýchol mi do vlasov.

„Ahoj, prišla som ti to vysvetliť. Veľmi ma mrzí, ako som sa správala ku koncu v škole, ale inak to skutočne nešlo...“

„Povieš mi to vnútri, ak máš teda čas?“ prerušil ma a koniec vety zvrtol do otázky.

„Mám,“ usmiala som sa na neho s spoločne sme vošli dnu. V obývačke sme si obaja sadli na gauč. Edward mlčal, takže som z toho vyvodila, že čaká na mňa.

„Vieš, naši známi by sa isto hnevali, keby ma s tebou videli. Oni, nepáčilo by sa im to a neviem, čoho by boli schopný,“ snažila som sa mu to vysvetliť, ale skutočne som nevedela ako.

„A teraz si im čo povedala?“

„Emmet im bol ukázať okolie,“ usmiala som sa a pritom sa cítila absolútne hrozne. Nebola to úplne lož – tú by som vysloviť nedokázala – ale chváliť sa tým, že im môj brat ukazuje svoju obľúbenú potravu a hračku v jedno, by ho asi vydesilo. Hlavne keby som spomenula, že tou hračkou je medveď grizly.

„Nebudú ťa hľadať, keď prídu domov?“ pýtal sa. Prečo mám len pocit, že prehliadol moje klamstvo?

„Tak skoro neprídu, Emmet mi dá dosť času,“ usmiala som sa pre zmenu úprimne.

 Edward sa mi zahľadel do očí a potom ma jemne pohladil po líci.

„Som rád, že si prišla,“ riekol.

„Aj ja. Môžem vedieť, kde si bol?“ spýtala som sa a snažila sa o ľahostajný tón.

„Raz v noci – asi som ti to nehovoril – ma navštívila jedna vl... teda vlastne Leah, stále zabúdam jej meno. Bol som na ňu dosť oplzlí a začalo mi to byť ľúto, tak som sa šiel ospravedlniť. Išiel som do la Push a rovno som navštívil aj svojho kamaráta Jacoba Blacka. Neviem, či ho poznáš. Ten mi však povedal len jej meno, tak som išiel pozrieť do najbližšieho domu a tam som sa na ňu spýtal. Nejaká Emily mi povedala, že ju zavolá a tak som u nej počkal, zatiaľ tam prišli nejaký chalani z la Push a nakoniec aj Jake – ten môj kamarát – ktorý nás všetkých predstavil,“ uzavrel, ale stále nespomenul to dievča. bola som prekvapená, aká silná nenávisť k nej mnou lomcovala.

„A tá Leah?“ snažila som sa o ľahký tón.

„Snáď nežiarliš,“ podpichol ma a silnejšie si ma k sebe pritiahol.

„Nie, ja len, chcel si sa jej ospravedlniť,“ zahovárala som to.

„Žiarliš,“ nedal sa. „Ale vôbec nemusíš. Vieš, chová sa zvláštne, keď som sa jej ospravedlnil, tak sa ma spýtala, či je to všetko a keď som prikývol, tak na mňa začala kričať a utekala preč. Je to vážne nechápem. Ty áno?“ spýtal sa ma. Bola som neuveriteľne šťastná, neklamal. Ale podľa toho, čo opisoval ho mohol mať ten vlk rád.

„No, neviem. Ako si sa jej ospravedlnil?“

„Nepamätám si to doslova, len približne. Vravel som, že som prišiel, aby som sa ospravedlnil a že až neskôr som si uvedomil, že som sa kôli odkazu, ktorý tlmočila, nemal hnevať na ňu, ale na Jakea. To bolo všetko. Možno som vynechal nejaký ten detail, ale podstatné som povedal.“

„Spomenul si ma?“ spýtala som sa. Ak áno, tak sa jej isto páči, ako polovici dievčat z našej školy.

„Áno. Na to som zabudol. Všetci z la Push majú niečo proti tebe a tvojej rodine. Preto som vlastne havaroval a s Jacobom sa dlho nerozprával. A kôli tomu prišla ona s tým odkazom.

Teraz som jej povedal, že mi vadí, keď na teba stále niečo majú. Ona potom: to je všetko? Bella? Bella! Pokiaľ viem, je tam len Isabella! Teraz som ju citoval,“ povedal a díval sa na mňa s otázkou v očiach. Nechápala som, prečo je taký nevšímavý.

Natiahla som ruku k jeho tvári a pohladila ho.

„Páčiš sa jej,“ prezradila som mu.

„Myslíš?“ spýtal sa a videla som na ňom, že je zúfalý.

„Som si istá.“

Chvíľu sme mlčky sedeli. Edward ma hladkal po vlasoch, líci, občas si natočil nejaký prameň mojich vlasov na prst. Ja som zase hladkala jeho ľavú ruku, ktorú mal obtočenú okolo mňa. 

Zavrela som oči a užívala si ten krásny pocit, ktorý mnou prebehol vždy, keď sa ma dotkol. Vcítila som sa do neho a užívala si jeho pocit šťastie. Čo ma však vyrušilo z rozjímania bola jeho únava, ktorá síce nebadane, ale predsa, rástla.

„Možno by som už mala ísť. Je veľa hodín a aj spánok treba.“

„Ešte nechoď!“ zaprosil a silnejšie ma chytil.

„Dobre, ale len chvíľu,“ povzdychla som si a jemne ho zatlačila za ramená tak, aby si ľahol.

„Idem sa napiť, ľahni si ty,“ pokrútil hlavou, postavil sa a zmizol v kuchyni.

Párkrát som sa nadýchla a potom som si ľahla. Jednu ruku som si dala pod hlavu a druhú nechala položenú na boku.

Edward sa vrátil aj s pohárom vody, ktorý stále pil. Potom ho odložil a usmial sa na mňa. Čupol si k mojej hlave a jemne ma pohladil.

„Môžem si ľahnúť k tebe, alebo mám ísť na sedačku?“ spýtal sa a náš zrakový kontakt nepretrhol ani vtedy, keď kývol hlavou smerom k fotelke.

„Poď ku mne,“ šepla som mu a čo najviac som sa natlačila chrbtom na operadlo.

Pomaly si ľahol vedľa mňa. Ja som sa snažila, aby som nevyskočila. Stále neskutočne pomaly si položil hlavu na opierku. Nebolo tu veľa miesta takže sa naše nosy takmer dotýkali.

Ani raz neuhol pohľadom.

Jeho krásne zelené oči hrali nefér hru na omamovanie. Zdalo sa mi, že som normálna. Bolo to po prvý krát za takú neuveriteľne dlhú dobu, čo som sa takto cítila. Ani som nevedela vyjadriť ako. Tak krásne, slobodne, akoby nebola žiadna minulosť.

„Nevadí?“ uisťoval sa.

„Milujem ťa,“ odpovedala som a objala ho jednou rukou okolo krku. Len sa nad tým zasmial.

„Ja teba viac,“ odpovedal mi so smiechom. Jeho ruky ma objali okolo pása a pritiahol sa bližšie ku mne. Čelom som sa oprela o jeho hruď a užívala som si jeho blízkosť. Nikdy som si nedovolila ísť k niekomu tak blízko.

Nemám tušenie, ako dlho sme tam ležali, ale Edward sa ma z ničoho nič spýtal: „Spíš?“

Takmer som sa zasmiala, ale potom som sa ovládla a len pokrútila hlavou, že nie.

„Presúvame sa,“ oznámil mi len a už ma držal na rukách. Bola som prekvapená, že mu nie som ťažká, predsa len som bola tvrdá ako kameň a vôbec netuším, koľko vážim – tiež neviem o tom, že by človek niesol upíra.

Vybehol hore schodmi a zamieril do nejakej miestnosti.

„Tu si ešte nebola a ja som ti chcel konečne ukázať svoju izbu,“ povedal a so mnou v náručí sa otáčal, aby som videla každý kút tejto izby.

„Máš to tu pekné, pôjdeme už?“ spýtala som sa a celkom ma desil pohľad na tú posteľ. No to je mi vec, vymyslela som novú fóbiu, posteľofóbiu.

„Vlastne nie, tá sedačka nie je veľmi pohodlná, ľahneme si sem, áno?“ spýtal sa ma Edward.

„Ten gauč bol veľmi pohodlný,“ nesúhlasila som. Skúmavo sa na mňa potrel a potom zamieril k posteli. Ešte viac som sa k nemu pritisla a zaborila tvár do jeho hrude, pri čom som aj zavrela oči.

Cítila som, ako si sadá a následne som ucítila pod sebou čosi mäkké. Zdesene som sa mykla a upravila som svoju pozíciu tak, aby som ležala na boku a len na Edwardovi. Bola som prekvapená, že temer sedíme, akoby bola jedna časť postele výrazne vyvýšená.

„Teraz si nie som veľmi istý, čo ťa desí, či ľudia, alebo posteľ,“ prehlásil a začal sa potichu chichotať.

„Keď si pri mne ty, tak viac tá posteľ,“ priznala som a pozrela sa mu do očí. Nežne sa na mňa usmial a znovu ma pohladil po tvári. Len tak- tak som odolala slastnému zapradeniu.

„Ty nie si normálna,“ pokazil tento krásny moment svojou poznámkou.

„Teraz si to hovoriť nemusel,“ napomenula som ho, na čo sa začal pobavene smiať.

***

Kapitola 18. - Zhrnutie - Kapitola 20. 

Autor: Elanor (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ochranca upíra - 19. Kapitola: