Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Navždy v tvojom objatí - 7. kapitola

11.07.2012 (19:00) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2295×

7. kapitola

Na jej odpoveď si musel chvíľu počkať. „Oci, si už v poriadku?“

Usmial sa. „Áno, srdiečko, už je všetko v poriadku.“ 

Pohľad Edwarda:

Čakal som na Bellu pred jej domom a mal som zvláštny pocit. Bolo to už vyše pol dňa, čo sa mi neozvala. Nakoniec som to nevydržal a zazvonil som pri vchode. Otvorila mi nižšia žena s červenými vlasmi.

„Prepáčte, hľadám Isabellu. Je doma?“ opýtal som sa. Žena sa zatvárila, akoby som od nej žiadal C4.

„Nie, moja dcéra sa ešte nevrátila zo školy. A vy ste?“

„Edward Cullen. Chodím z vašou dcérou, ale asi vám to ešte nestihla povedať. A nemala dnes náhodou školu len do dvanástej?“

„Áno, ale chodí pomáhať s prípravou na ples. Je to povinné.“ Premerala si ma od hlavy po päty. V jej mysli som čítal prekvapenie aj uznanie. „Je to zvláštne, Bella mi nepovedala, že má priateľa.“

„Áno, viete, dali sme sa dokopy len nedávno. Asi sa na to nenaskytla ešte vhodná príležitosť, aby vám to oznámila. Idem teda do školy.“ Nasadol som späť do auta a dupol na plyn. V duchu som tušil, že Bella nie je v poriadku. Niečo sa jej stalo, určite sa jej niečo stalo. 

Drsne som zaparkoval na skoro prázdnom parkovisku. Vystúpil som a zbadal Sebastiána. Zadumane kráčal k svojmu autu. „Počkaj,“ skríkol som na neho a dobehol ho. „Nevieš, kde je tvoja sestra?“

„Nie,“ pokrútil hlavou a podobne, ako jeho matka, si ma premeral pohľadom. To čo je za chalana? V živote som ho nevidel. A čo chce od mojej sestry? Že by to bol jej spolužiak? Ale odkiaľ ma potom pozná? Má snáď niečo spoločné z jej zmiznutím? To on ma ovládol a donútil ma zaviesť ju k nemu? Ale nie. Bledá tvár by sa síce zhodovala, no ten mal červené oči a bol starší. Aspoň o pár rokov. A tento by sa určite nepýtal, kde je Bella, ak by ju mal.

Po tých myšlienkach mi tuhla krv v žilách. Nevedel som, čo robiť, aj keď jedno bolo isté - moju Bellu má nejaký upír, ktorý sa živý ľudskou krvou. Už teraz mohla byť mŕtva.

Zvrtol som sa a nasadol späť do auta. Srdce mi bilo ako splašené a moja mŕtva duša chcela vyskočiť z tela a rozbehnúť sa hľadať ju. Prechádzal som uličkami Forks a každou sekundou mi bolo horšie a horšie. Nadával som si do hlupákov, že som išiel na lov a nechal ju tu bez ochrany. Predsa som vedel, ako veľmi priťahovala problémy a nehody. Mal som to predvídať.

Po hodinách, keď som už prestával dúfať v to, že ju nájdem, mi zazvonil telefón. Alice. Neváhal soma zodvihol.

„Ahoj, Ed. Videla som, čo sa stalo. Pokúšam sa nájsť tvoju Bellu, no nejde mi to. V ich dome sa však zastavila nejaká ženská – upírka, myslím. Mal by si tam čo najskôr ísť.“ Zaklapol som telefón a stočil volant. Nohu som pridržal na plyne, až kým som pred sebou nezbadal Bellin dom. Zastavil som pár metrov od neznámeho auta, ktoré som tu predtým nevidel a prešiel poza dom. Zvnútra som začul hlasy. Bola to Isabellina mama, hnevala sa.

„Povedala si, že sa o ňu postaráš,“ kričala a hlas sa jej lámal.

„Chcela som, ale veci sa skomplikovali,“ odvetil jej ženský hlas, taký dokonalý, že mohol patriť jedine upírke. Ostal som nehybne stáť ani som nedýchal, aby som začul jej ďalšie slová. „Prišiel jej otec. To on ju má, viem to.“ Len dúfam, že jej neublíži. Že ju nepremení na upírku. Posledné slová Bellinej matke radšej nepovedala.

Nerozumel som tomu. Ak Bellin otec bol upír a jej matka človek, čo potom bola ona? Ozvalo sa tresnutie. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že som si len stihol všimnúť upírsku ruku, ktorá ma zachytila okolo krku a vtiahla cez stenu do domu. Vôbec to nebol príjemný pocit, keď som skončil na zemi, celý od prachu a na mne sedela hnedovlasá upírka. Črty jej tváre sa podobali Belle. Vlastne vyzerala skoro ako jej zväčšená kópia. A ja som nemusel byť génius, aby som zistil, kto jej Bellina skutočná matka.

„Ale ako-“ nechápal som. Pozrel som na tú ľudskú ženu, ktorá sa od strachu skryla za gauč. Mala červené oči a po lícach jej tiekli ďalšie slzy.

„Čo si zač?“ chcela vedieť upírka menom Leonie. Videl som jej to v mysli. Aha, takže toto bola tá Bellina kamarátka. Už vtedy sa mi totiž na jej dokonalom hlase niečo nezdalo. Ale podľa jej myšlienok nebola nebezpečná. Bola skutočnou Isabellinou matkou a chcela ju len ochrániť.

„Volám sa Edward Cullen, som priateľ vašej dcéry,“ zachrípnuto som jej odvetil. Prezrela si ma, no ruku z krku mi nespustila. „Aj ja sa o ňu bojím,“ priznal som nakoniec.

„Je vás tu viac?“ Na okamih som zapochyboval, či jej povedať pravdu, ale nakoniec som to urobil. Rozpovedal som jej celý príbeh o tom, ako som sa s Bellou spoznal a ako sme sa dali dokopy. Trochu zaškrípala zubami, keď zistila, že sme siedmi, teda v prevahe. Ale nakoniec ma pustila.

Vstal som a oprášil zo seba to svinstvo. Potom som sa spýtal na jej verziu príbehu. No tú pravdivú verziu.

„Ja a Peter, Bellin otec, sme sa spoznali v New Yorku. Bola som človek a upíroch som nemala ani tušenie. Vyspala som sa s ním a o pár dní som zistila, že som tehotná. Išla som za Petrom, ale on ma odvrhol. Vraj to nemôže byť jeho dieťa, lebo je upír. Vtedy som sa dozvedela o nesmrteľnosti. Tehotenstvo bolo namáhavé, ale po deviatich mesiacoch sa mi narodila Isabella. Matka ma presvedčila, nech ju dám na adopciu a keďže som ja sama mala vtedy len sedemnásť, poslúchla som ju. Adoptovala si ju Renée a jej manžel Charlie. Nemohli mať vlastné deti, aj Sebastián je adoptovaný. Myslela som, že Bella bude normálna, až kým ma Peter nepremenil na upírku. Vtedy som ho chcela zabiť. Pýtal sa na dieťa spolu so svojou sestrou, ktorá teraz už však nie je medzi nami. Vieš, Edward,“ vzdychla si, „Peter ju chce predať Volturiovcom. Preto po nej tak ide, a tak dlho ju hľadal. Dosť by si tým u nich šplhol,“ povedala štipľavo a ja som stuhol. Nechcel som si ani len predstaviť, čo by spravili s krehkou Bellou taký krvilačný upíri ako Volturiovci. Ale bola Bella naozaj taká krehká?

„Čo je vlastne tvoja dcéra?“ V hrdle mi navrela hrča. Pohľad som zabodol do zeme.

„Čo myslíš? Čím by mohla byť dcéra upíra a človeka?“ Na okamih sa odmlčala, akoby to všetko chcela vziať naspäť.

„Poloupírka. Je silná, rýchla aj krvilačná, ako upír. Jej jedinou slabinu je, že má ľudskú krv a bije jej srdce. Ona nie je úplne tak nesmrteľná,“ dokončila.  

Zlapal som po dychu. „Ale to predsa nie je možné. Bella nie je silná ani rýchla. A krvilačná, to už vôbec nie.“ Pokrútil som hlavou.

„Ale je. Lenže tie schopnosti v sebe nikdy nerozširovala. Nedávala im priestor. Prečo myslíš, že sa tak ľahko a rýchlo dokázala zotaviť po tej nehode? Doktori vraveli, že už nikdy nebude chodiť, no mýlili sa. A ja verím, že raz bude aj opäť vidieť.“ Leoniena slepá viera ma udivovala. Ale ja som tomu enmohol veriť. Nikdy by som nedokázal uveriť faktu, že niekto taký krehký a zraniteľný ako Bella, by mohol byť vo vnútri besniacim upírom. Nie, to bolo proste nemožné.    

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Navždy v tvojom objatí - 7. kapitola: