Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Navždy v tvojom objatí - 5. kapitola

Burning


Navždy v tvojom objatí - 5. kapitolaTrochu dlhšia kapitola, no hádam sa vám bude páčiť. S čím sa zdôverí Edward Belle a čo na to Bella? Dokáže prijať jeho city? A kto Belle skomplikuje pokojný piatkový deň? Prosím, zanechajte komentár - či už kladný alebo záporný - a prajem príjemné čítanie. :)

5. kapitola

Pohľad Edwarda:

Bili sa vo mne dve tváre. Jedna mi hovorila, aby som jej to povedal a tá druhá, aby som mlčal. A ja som nevedel, čo mám urobiť.

Na čele sa jej objavila vráska z mračenia. Nadýchol som sa, aby som tak do pľúc nasal jej vôňu, ktorá mi tak príjemne popálila hrdlo a vyslovil som:

„Zamiloval som sa. Neviem, ako sa to mohlo stať, no stalo sa. Trávim s tebou toľko času nielen preto, že je mi s tebou dobre, ale aj preto, aby som ťa čo najviac spoznal. A každou minútou s tebou mám stále väčší a väčší pocit, že ty si tá pravá. Že ty si moja stratená duša.“

Sledoval som, ako sa jej zamračenie mení na nechápavý výraz. Nemusel som vidieť jej oči na to, ako som nespoznal šokovanie. Na sekundu som oľutoval svoje priznanie, ale potom som to rýchlo zavrhol. Nie. Neľutujem to. Musí poznať pravdu, aj keď sa v podstate poznáme len dva dni aj s cestou - ako už povedala.

Na stotinu sekundy som sa zamyslel aj nad svojimi slovami. Mal som jej to povedať inak, aby sa nezľakla? Nie! Povedal som to správne. To čo naozaj cíti. Čo pre mňa znamená. Ale prečo potom stále mlčí? „Bella, prosím, povedz niečo,“ zašepkal som tak, aby to počula.

Sklopila pohľad. „Ja... neviem, čo mám na to povedať,“ začala neisto. Túto vetu som očakával. Ale nie to, čo nasledoval potom. „Jedno moje ja ti neverí. Ako by si sa mohol... zamilovať do slepého dievčaťa za menej než dva dni? No druhé ja mu zas protirečí. Niečo k tebe cíti. No ja sama neviem... čo...“

„Swanová, Cullen, sadnite si!“ Hlas profesorky, ktorá práve vstúpila do triedy, upútal moju pozornosť. Zabudol som, že sme v triede. Ale nemohol som s Bellou takto ukončiť náš rozhovor. „Prepáčte, pani profesorka, no Bella sa necíti dobre, tak ju asi radšej odvediem von.“ Vzal som Bellu za ruku bez profesorkinho súhlasu. Ale jej myšlienky hovorili, že súhlasí, pretože Bella nevyzerá práve najlepšie. Tá sa nebránila a pokojne sa nechala odviesť k lavičkám pri stromoch. Posadili sme sa.

„Ja tomu nerozumiem.“ Jej hlas prerušil ťaživé ticho. Pozrel som sa na ňu.

„Ani ja tomu nerozumiem, Bells, ale proste to cítim a nechcem ťa klamať,“ priznal som s ťažkým srdcom.

„Ale čo s tým mám spraviť? Šokovalo ma to. Poznáme sa predsa len tak krátko.“ Hlavu si zložila do dlaní.

„Vystrašil som ťa tým?“ opýtal som sa otázku, ktorá mi stála na jazyku ako jed.

Chvíľu premýšľala, kým mi odvetila: „Nemyslím si. Len šokovalo. Aj keď ani to nie tak veľmi. Čo teraz?“

„Ja neviem. Azda by sme mali počkať, nechať to len tak plynúť. A časom sa uvidí, ako to medzi nami je. Buď sa rozídeme, alebo ostaneme spolu.“

Zarazene zodvihla hlavu. „To chceš so mnou začať chodiť alebo čo?“

„Áno,“ povedal som jej do očí. „Ale iba ak budeš súhlasiť.“

„A čo si pomyslia ostatní? Už včera, keď sme sedeli na obede, ma Jessica ohovárala. A to sme spolu len sedeli a rozprávali sa,“ krútila hlavou.

„Neverím, že si taká, že by ti záležalo na tom, čo o tebe taký ľudia klebetia. Žiadna Jessica ma nezaujíma. Ak chceš poznať môj osobný názor, je to len nejaká krava, ktorá ti závidí a nič viac. A tá jej partia je rovnaká. Pre mňa si dôležitá ty, Bella, nie ona.“

Zatvárila sa ako na smrť utýrané mačiatko. Chcel som ju objať a už nikdy nepustiť. Nemohol som však. Zľakla by sa.

„Tak dobre, skúsme to,“ vyhlásila rezignovane.

„Nemusíš sa tváriť popritom ako božie umučenie, Bells. Ak to nechceš, nemusíme spolu chodiť,“ navrhol som jej a vstal som. Chcel som odísť aspoň niekoľko metrov od nej, aby som sa mohol nadýchnuť čerstvého vzduchu, prevetrať si hlavu a pozrieť sa na vec z iného pohľadu. Na dlani som pocítil jej teplý dotyk, ktorý ma však prinútil zahnať tieto plány a pozrieť sa na jej zdvihnutú tvár. Usmiala sa na mňa.

„Naozaj to chcem,“ vyhlásila. V ušiach mi zneli jej slová ešte niekoľko sekúnd. V okamihu sa stratili všetky zlé predtuchy a moje telo zalialo šťastie. Nebol som si istý tým, ako to dopadne, vedel som len to, ako to bolo teraz. Miloval som Bellu a chcel som, aby sa aj ona zamilovala do mňa. To bol môj jediný cieľ.       

***

Pohľad Belly:

Slnko ma príjemne hrialo na tvári. Ležala som na školskom trávniku a moju myseľ nezamestnával nik iný ako Edward Cullen. So zavretými očami som si spomenula na včerajší rozhovor. Po tom, ako som súhlasila, ma Edward zodvihol z lavičky a nežne ma pobozkal na pery. Bol to len letmý bozk, no mne to nevadilo. Vrátili sme sa do triedy a ruka v ruke sme si sadli do zadnej lavice. Všetci spolužiaci sa na nás obzreli ohúrenými pohľadmi. Najskôr som z toho mala zlý pocit, no Edward po mojom boku, držiac ma za ruku, ma upokojoval.

Ďalšiu hodinu som opäť strávila v jeho objatí. Z celej sily som sa snažila sústrediť na výklad profesora, čo bolo však v Edwardovej prítomnosti skoro nemožné, a podarilo sa mi to až tesne pred koncom hodiny. Nasledujúcu hodinu matiky som musela prežiť bez neho. Cítila som na sebe pohľady všetkých spolužiakov a za chrbtom – vyšlo na mňa miesto úplne v prvej lavici – som počula ich šepkanie. Bola som spokojná s tým, že už na mňa čakal iba obed a potom rovno domov. Mala som síce ešte vypomáhať s prípravami na pomaly sa blížiaci Halloween a s ním spojenú školskú párty, no bolo to ešte aj tak ďaleko, niečo vyše mesiaca, a tak som si povedala, že im pomôžem inokedy. Na druhú stranu sa mi vôbec nechcelo stretnúť sa s Jessicou, vedúcou príprav.

„Tak čo, vezmem ťa domov?“ spýtal sa ma Edward po výdatnom obede.

„Nemusíš. Pôjdem pešo.“

Rázne pokrútil hlavou a viedol am na parkovisko. „Tak to v žiadnom prípade. Nepustím ťa samú cez mesto.“ Posadil ma do svojho auta a pripútal ma.

„Myslíš, že by som to nezvládla?“ zakričala som ešte za ním, keď sa vydal poza auto na svoju stranu. Behom sekundy už sedel vedľa mňa, čo ma prekvapilo. Naše tváre sa ocitli len pár centimetrov od seba. Jeho sladká vôňa mi opantávala zmysli.

„Tak to nie,“ zašepkal nežne. „Ja len o teba nechcem prísť.“ Čakala som, že ma pobozká. Nie len tak letmo, ako doteraz. čakala som skutočný bozk, a preto ma sklamalo, keď sa len usmial a odtiahol sa, aby naštartoval. Pozrela som sa von oknom, aj keď Edward išiel tak rýchlo, že bez normálneho zraku som nemala šancu nič vidieť. V rukách spustených v lone som pocítila Edwardovu ruku. Pohľady sa nám stretli.

Nemala som ešte toľko odvahy prejavovať k Edwardovi toľkú náklonnosť, akú on prejavoval mne na verejnosti. Ja som to nedokázala ani v súkromí. Ale vedela som, že on to bude rešpektovať. Preplietla som si s ním ruku a pozrela som pred seba. Zarazila som sa pri pohľade na známu ulicu a otočila sa späť k Edwardovi.

„Vôbec si sa ma nespýtal, kde bývam. Tak odkiaľ vieš, kam máš ísť?“ Zamračil sa a v ušiach som počula ako pod silnejším stlačením jeho ruky sa vzoprela koža na volante. „Povedal si, že mi nechceš klamať,“ pripomenula som mu.

„Áno, ja... raz som tadeto išiel a videl som ťa stáť pred domom. Zapamätal som si to.“

„Naozaj?“ chcela som vedieť. Prikývol. Aj keď som pochybovala o jeho slovách, cítila som, že ak by mi klamal, bolo by za tým čosi väčšie. A preto som to radšej nechala tak. Veľmi dobre som vedela, že Edward Cullen má nejaké tajomstvo, no povedala som si, že na neho nebudem tlačiť. Pokiaľ to nie je nejaký masový vrah, je všetko v poriadku.

Galantne mi otvoril dvere a odprevadil ma až k vchodu. Tam si ma otočil k sebe. „Nevieš si ani len predstaviť, aký som rád, že sme spolu,“ zašepkal. Odtiahla som sa so šibalským úsmevom.

„Tak to pozor, kovboj, sme spolu len niekoľko hodín, tak nebuď taký šťastný. Čo ak si ma nepresvedčil, aby sme spolu ostali aj ďalší deň?“

Vážne sa na mňa pozrel. „To by si mi nespravila. Ale ak áno, uniesol by som ťa a schoval na opustený ostrov, tak sa o to radšej nepokúšaj.“ Hovoril smrteľne vážne, čo ma rozosmialo. Neverila som, že by toho bol schopný.

„Tak zajtra,“ vzdychla som si, zodvihla sa na špičky a pobozkala ho rovnako ako on predtým mňa – len letmo na pery. Jedno moje ja dúfalo, že aspoň pri rozlúčke ma vášnivo pobozká, no nič také sa nestalo. Namiesto toho mi zašepkal, že táto noc bude pre neho najdlhšia na svete a bude počítať sekundy, kým sa opäť nestretneme. Ja som ho len označila za blázna a odomkla som si dvere. Mama bola v práci a Sebastián tiež. Uvažovala som nad myšlienkou pozvať Edwarda dnu. No skôr než som to mohla povedať, zazvonil mu mobil.

„Dočerta,“ zanadával.

„Stalo sa niečo?“ otočila som sa k nemu zamračene.

„Nie. Len musím ísť po ostatných do školy. Už sú nervózni, hlavne Rosalie,“ zreferoval.

„Kedy ma s nimi zoznámiš?“ vyšlo mi z úst skôr, ako som tú otázku mohla prehltnúť.

„Chcela by si sa s nimi stretnúť?“ usmial sa. „Tak ťa pozývam na víkend k nám, čo ty na to? Nemusíš sa báť, Bella,“ dodal, keď videl môj výraz.

„Nie je ešte skoro? Veď sa nepoznáme ani my dvaja,“ rýchlo som protestovala. Mala som strach, nie však z toho, že by sa mi u nich niečo stalo – že by mi nedajbože Edward niečo spravil –, ale z toho, že ma nechcú spoznať. Že ma vyhodia spred dverí skôr, ako stihnem povedať jedno slovo, alebo ma odsúdia za to, že som slepá. A Edwarda za to pokarhajú.

„Hovoril si im vôbec o mne?“ spýtala som sa pre istotu. Musela som si počkať na odpoveď.

„Hej, hovoril. Všetci vedia, čo k tebe cítim. A všetci s tým súhlasia, okrem Rosalie. Ale tej sa nikdy nič nepáči.“

„Ešte si to musím premyslieť,“ prešľapla som na mieste.

„Dobre, tak aj idem, aby som ešte nedostal. Ráno prídem po teba.“ Venoval mi ešte jeden letmý bozk a potom odišiel.

Z rozjímania ma prebral niečí hlas. „Ahoj,“ niekto sa mi pozdravil a ja som otvorila oči. Predo mnou stál Jacobov svetlo-hnedý tieň. „Tak čo, Bella. Užívaš si s Cullenom?“ hovoril slyzko a sadol si vedľa mňa. Aj ja som sa posadila, aby som bola v rovnakej výške ako on, aby som nebola v nevýhode.

„O čo ti ide, Jacob?“ Jeho meno som vyslovila s najväčším odporom.

„O nič. Vieš, predtým som si neuvedomil, aká si príťažlivá. Stále v tebe niečo je, aj keď si slepá.“ Jeho narážky sa mi prestávali páčiť. Poobzerala som sa dookola. Všetci stáli obďaleč, takže nech by sa stalo čokoľvek, nikto by si to ani len nevšimol.

„Ty sa ma bojíš,“ zasmial sa, na čo som sa ja zamračila. „Tak čo, ako chutí biela tvár?“

„Čože?“ nechápala som.

„Ale no tak. Určite ste spolu už spali.“ Ruka mi vystrelila do vzduchu a narazila o Jacobovo líce. V ušiach som začula úder a hlasy za mnou ustali. Cítila som na chrbte pohľady všetkých, no bola som taká rozčúlená, že som to ledva vnímala.

„Ako si to dovoľuješ tvrdiť? Myslíš, že som ľahké dievča?“ Vstala som v úmysle odísť.

Jacob ma pevne privinul k sebe a nedovolil mi vymotať sa z jeho zovretia. „Ale no tak. Ľudia sa menia. Určite ťa tá bledá tvár opantala natoľko, že si sa mu podvolila ešte v škole. Dám ti však varovanie: Rozíď sa s ním skôr, ako ťa tvoja... láska k nemu zabije.“

„Vyhrážaš sa mi?“

„Nie, Bella, je to len priateľské varovanie. Je to len s úcty k tvojmu otcovi.“ Násilne ma pobozkal. Zovrela vo mne všetka žlč.

„Môj otec je chrapúň rovnako ako ty,“ napľula som mu do tváre, keď sa mi pery opäť uvoľnili. Nečakala som na jeho reakciu a kopla som ho do píšťaly. Zakňučal a pustil ma. Dlho som nečakala, zobrala som si tašku a ponáhľala som sa na záchody. Tam som sa zo všetkých síl snažila upokojiť.

Ach, Edward, prečo si práve dnes musel ísť s Carlislom stanovať do lesa? Bude to takto vyzerať vždy, keď ma necháš v škole samú? Alebo to bude časom ešte horšie? Škoda, že tu nie si. Potrebovala by som tvoje objatie, vzdychla som si a drsne si utrela slzu, ktorá mi stiekla po líci.

Opláchla som si tvár a s hlbokým nádychom som sa vydala na ďalšiu hodinu. Pri dverách umenia som zbadala známy tieň čiernej.

 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Navždy v tvojom objatí - 5. kapitola:

 1
5. Pegi
04.04.2012 [20:28]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Janča
04.01.2012 [19:42]

pěkná kapitola, jen trochu zmatenej konec, nejdřív jsou u dveřích Bellina domu, kam ji Edwadrd odvezl a pak je ve škole a Edward v lese, jinak opravdu pěkná povídka

3. marcela
26.07.2011 [9:25]

Zajímavý a hezký. Emoticon Emoticon

2. lelus
25.07.2011 [23:20]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

25.07.2011 [22:18]

AngieCullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!