Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 24. kapitola

18.04.2012 (21:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 77× • zobrazeno 12094×

Bella:

Otvorila som oči a opatrne som sa rozhliadla po miestnosti. Tu to zas vyzeralo. Vystrela som sa na posteli a ponaťahovala si každučký sval. Cítila som sa, akoby ma niekto hodil do zapnutého mixéra. To je daň za to, že spávaš s upírom, napadlo mi a zasmiala som sa na tom. Ešteže spím, inak by ma zničil. Posadila som sa a vzala zo zeme jeho tričko. Siahalo mi až do polovice stehien. Nahmatala som nohami papuče a vydala sa hľadať môjho manžela. Zostala som stáť na dverách kuchyne a sledovala, ako Edward len v pyžamových nohaviciach pobieha medzi pultom, chladničkou a pecou. Vedel o mne, no tváril sa, akoby nie. Keď prešiel k pultu, na ktorý položil tanier, mrkol na mňa a nežne sa usmial. Ja som mu úsmev vrátila. Pohľad mi padol na môj odraz v sklenených dverách. Zhrozene som si začala uhládzať vlasy. Edward stál v sekunde predo mnou a stiahol mi ruky k pásu.

„Mne sa to takto páči,“ šepol tým svojim sladko zamatovým hlasom.

„O tom nepochybujem. Je to tvoja práca. Tie vlasy vyzerajú, akoby...“

„Akoby si strávila noc plnú vášni so svojím šialene zamilovaným manželom,“ povedal Edward a vtisol mi kratučký bozk. Nahla som sa pre dlhšiu variantu toho bozku, no už bol zas pri peci. Niekedy by som ho najradšej priviazala, ale to by ho nezastavilo.  

„Edward,“ zakňučala som a on sa nahlas zasmial. Položil na tanier pár lievancov. Ja som sa na ten tanier obdivne pozrela.

„Zvládaš aj lievance? To ma podrž,“ povedala som s náznakom neskrývaného úžasu a posadila som sa.

„Ja toho zvládam, pani Cullenová,“ šepol a už stál za mojim chrbtom a ruky omotal okolo môjho pása. Hlavu si položil na moje rameno a sledoval, ako krájam lievanec a mierim s vidličkou do úst. Zmenila som smer a zastavila pred jeho tvárou. Znechutene sa otriasol. Pustil ma a sadol si oproti.

„Pekne to jedz. Toto je tvoja strava. Ja ťa tiež nenútim na svoj jedálny lístok.“ Zazubil sa na mňa.

„Ja ťa predsa nenútim.“ Zamávala som vidličkou pred tvárou. „Ale varíš skvelo,“ povedala som s plnými ústami a Edward sa spokojne usmial a oprel o operadlo. Mal rád, keď som ho chválila. Jednoducho normálny chlap, čo potrebuje uisťovať o svojej dokonalosti a on teda bol dokonalý od hlavy po päty.

„Páči sa mi to,“ povedal po chvíli zamyslene.

„Čo sa ti páči?“ opýtala som sa a pchala do seba posledný lievanec.

„Toto...“ povedal a urobil pred sebou kruh otvorenou dlaňou.

„Čo? Ako sa ládujem lievancami, alebo že mám vlasy, ako po hurikáne, alebo hádam, že mi už nezostalo jediné celé pyžamo, či košieľka?“ Zodvihla som obočie.

„To, čo máme teraz. Manželstvo. To sa mi páči. Cítim sa tak...“ Zhlboka sa nadýchol. „Cítim sa tak...“

„Normálne?“ Skúsila som za neho dokončiť vetu, ale bolo to hlúpe. Je upír, ja človek. Ako mu toto môže pripadať normálne?

„Presne. Cítim sa normálne. Cítim sa ako muž, ktorý nadovšetko miluje a uctieva svoju ženu. Zachránila si mi život, Bella. Existovať som začal dňom, keď si vstúpila do môjho sveta.“ To bolo vyznanie hodné môjho dokonalého Edwarda.

„Vidíš? A vďačíš za to Arovi,“ povedala som ledabolo a prešla k dresu. Prehodila som to len tak. Neuvažovala som a zaskočilo ma až to ticho. Rýchlo som sa pozrela na Edwarda. Nahnevane sa mu nakrčilo čelo a nervózne si prstami prešiel po koreni nosa. „Nie. Myslela som to len ako žart,“ šepla som rýchlo a natiahla sa po Edwardovej ruke, no on uhol.

„Bella, to nie je vtipné. Neustále myslím na to, čo bude o štyri mesiace a ty máš z toho zábavu?“ Už bolo po jeho blahosklonnej nálade.

„Edward, ja som to tak nemyslela. Chcela som len... Zabudni na to, áno?“ Pritisla som sa k nemu a on ma objal.

„Ako sa na to dá zabudnúť,“ šepol mi do vlasov a začal ma pomaly hladiť po chrbte. Keď skĺzol rukou na môj zadok, pochopila som, ako by na to dokázal zabudnúť. U mňa to skôr vyvolalo potrebu opýtať sa na niečo, na čo som sa ešte neopýtala. Nikdy som nenašla odvahu a možno som bola len príliš neskúsená a hanblivá. Niektoré ženy sa so svojimi manželmi spoznávajú celé roky, kým sa vezmú. Niektoré dievčatá vystriedajú niekoľko chlapcov a vzťahov, než zakotvia v manželstve. U mňa to malo absolútne iný priebeh. Vzala som si Edwarda a ani som ho nepoznala. Ku všetkému to je upír. Riešili sme skôr to, ako prežiť, než to, ako sa spoznať. Zamilovali sme sa do seba, ale čo o sebe vieme. Ja o ňom dosť málo. S mužom som sa nanajvýš bozkávala, teda, ak sa počíta Ronn Alberry v treťom na strednej. Odrazu som sa stala manželkou a manžel zo mňa urobil aj ženu. To, že je mojim manželom upír, je teraz vedľajšie. Spoznávame svoje telá už takmer dva mesiace a ja to jeho poznám dokonalo a on to moje lepšie než ja sama. Aj napriek tomu sa ho nedokážem opýtať na niečo, čo sa týka nás oboch. To, čo sa chcem opýtať je tak súkromné. Je to intímne, ale čo je vlastne intímne vo vzťahu dvoch milujúcich sa bytostí, ktorých životy a existencia závisí jeden na druhom?

„Edward?“ šepla som ešte stále nerozhodne, lebo som si nebola istá, ako sa to mám opýtať a či vôbec chcem počuť odpoveď.

„Áno?“ šepol mi pri uchu a jemne ma naň pobozkal. Musím sa opýtať, dodávala som si odvahu.

„Máme pol roka na splodenie dieťaťa,“ šepla som a on zmeravel. „Prečo to neskúsime. Čas ubieha a ty...“ Odmlčala som sa. Do tváre mi stúpalo teplo a cítila som rozpaky pred mužom, s ktorým som v posteli prežila veci, o ktorých som ani nečítala. Mala som sa jasne opýtať, prečo sa ani nesnaží splodiť dieťa. Prečo vždy končí von. Zdá sa to, ako jednoduchá otázka, ale nie je. Milujem ho a nechcem, aby sa hneval. Neviem, ako to prežíva a čo očakáva odo mňa. Odtiahol sa a pozrel mi do tváre.

„Bella, milujeme sa. Naplnili sme manželstvo, aj keď som povedal, že sa ťa ani nedotknem,“ povedal zachrípnuto.

„Ty to ľutuješ?“ opýtala som sa rýchlo. Viem, že neľutuje, a chcela som to počuť, aby som získala výhodu a aby mi tým prihral na smeč, no on ma zas šokoval.

„Vlastne aj áno,“ šepol trpko. Vyvalila som oči a krok ustúpila.

„Ľutuješ?“ Môj hlas zapišťal v tak vysokom tóne, až ma to samú vydesilo. Edward ma prudko schmatol za plecia.

„Neľutujem, že som si ťa vzal. Si anjel. Si moja Nemesis, Nyx, moja Psyché, moja Hémera, ale do akého sveta som ťa to zatiahol.“ Jeho výraz mi trhal srdce.

„Edward, ty za to nemôžeš. Ak by som ťa stretla napríklad u nás doma a chodili by sme spolu do školy, alebo by si prišiel do obchodu, kde som pracovala, zamilovala by som sa do teba tak či tak.“ Tie slová sa zo mňa sypali úplne samé a bez uvažovania.

„Bella! To nie je pravda. Nikdy by sme...“ Povzdychol si. „Ja by som sa k tebe nepriblížil.“

„Nezaujímala by som ťa. Nezaujímali ťa ľudia a také nič, ako ja, už vôbec nie,“ šepla som so slzami na krajíčku.

„Bella, uchvátila by si ma, ale nepokúsil by som sa o teba. To ma na tom tak štve. Ara za to nenávidím a zároveň by som ho za to najradšej objal. Láska k tebe, život s tebou a noci v tvojom hebkom tele je extáza. Nič také som si nedokázal ani predstaviť. Desím sa toho, že o teba môžem prísť.“ Jeho slová sa niesli miestnosťou, ako nejaká zlá predpoveď.

„Práve preto by sme sa mali pokúsiť o dieťa a nie sa tomu vyhýbať. Nerozumiem ti.“ Naliehavo som sa mu pozrela do tváre. On sa na mňa na oplátku pozrel ako na blázna. Stiahol obočie do tenkej línie. Ach jaj, nahnevala som upíra. Rýchlo som sklopila pohľad, no jeho ruka sa ocitla pod mojou bradou a druhou ma prudko stiahol do objatia. Stlačil ma pevnejšie, než bolo zvykom, aby dodal ráznosť svojim slovám.

„Bella, ja o teba nechcem prísť, a preto dieťa nechcem!“ precedil cez zomknutú čeľusť a ja som zalapala po vzduchu. Zaprela som sa mu rukami do hrude a snažila sa ho odtlačiť. Pevne ma však držal v objatí a dožadoval sa pohľadu do mojej tváre. Toto som neznášala. Nečítal mi myšlienky, ale dokázal čítať moje pocity z mojich očí a tváre. To, čo si tam prečítal teraz, by ho dozaista po nociach strašilo, ak by mohol spať. Pustil ma, keď pochopil moje rozpoloženie.

„Môj život, ten tvoj a život mojich rodičov a možno aj tvojej rodiny záleží na tom, či budeme mať alebo nebudeme mať dieťa! O čom to dočerta hovoríš? Edward, Aro nás potrestá. Už som sa takmer musela pozerať na tvoju smrť!“ kričala som po ňom.

„Bella, ak so mnou otehotnieš, to dieťa ťa zabije. Ak to prežiješ do pôrodu, tak umrieš pri ňom a nepremeníme ťa, lebo to nestihneme, alebo to nezvládne tvoje srdce. Prídem o teba.“ Zovrel ma ešte pevnejšie, až som trocha vypískla.

„Edward, ja s tebou chcem mať dieťa a verím, že to zvládnem. Spolu zvládneme všetko.“ Trocha povolil zovretie rúk.

„Spolu zvládneme všetko, ale čo by som robil bez teba?“ Edward bol nesvoj.

„Ak nechceš dieťa, tak ma premeň. Budem s tebou na veky a Arovi povieme, že sa to stalo pri pokuse o milovanie. Ja by som chcela dieťa, ale viac chcem teba,“ šepla som a chytila mu oboma rukami tvár. Edward mi ruky stiahol a ustúpil.

„Nie. Máš život a o ten ťa nepripravím,“ šepol.

„Prestaň už konečne uvažovať o tom, čo je najlepšie pre mňa, ale rozmýšľaj, čo je dobré pre teba. Buď trocha sebecký. Čo by si chcel? Čo by ťa urobilo naozaj šťastným? Máš predsa sny. Čo je tvojím snom? “ opýtala som sa naliehavo. Edward sa zamyslel. Chvíľu bol ticho. Zahľadel sa cez okno.

„Chcem večnosť s tebou a aby si bola šťastná,“ šepol po chvíli.

„Aj ja chcem byť s tebou naveky,“ povedala som opatrne a žmolila som si v prstoch lem trička. Edward sa mi díval do očí.

„Chceš dieťa?“ opýtal sa priduseným hlasom.

„Ako som povedala. Som mladá. Predstava, že by som mala chlapčeka s bronzovými vlasmi sa mi celkom páči. Keď som ako dievčatko snívala o bielych šatách, šlo o krásnu svadbu, úžasného manžela a vždy som tam videla aj veľa detí. Možno preto, že som jedináčik. Ak si prestavím, že by som mala dieťa s tebou, cítim zvláštny pocit - tuto,“ šepla som a pritlačila som si jednu dlaň na brucho a druhú na hruď. Predstava, že by som mala v sebe jeho dieťa, naše dieťa, mojim vnútrom príjemne otriasala a pocit, ktorý sa mi vo vlnách šíril zo srdca, z útrob a z lona, bol omamujúci. Edward naklonil hlavu na stranu.

„Chcem ti dať všetko na svete, ale nechcem o teba prísť,“ šepol.

„Vieš si to predstaviť? Chcel by si to? Nemysli teraz na to, že je to nebezpečné pre mňa. Niektoré tehotenstvá sú nebezpečné. Chcel by si to?“ opýtala som sa znova. Edward si vzdychol a privrel oči. Potom ich rázne otvoril a objal ma.

„Keď si predstavím dievčatko s hnedými vláskami a tvojimi očami...“ šepol mi do vlasov a cítila som, že sa usmial.

„Vieš si predstaviť, že by sme mali poloupírika a bol by po mne?“ opýtala som sa.

„Myslíš, že by bol tak krásny?“  Edward mi pozrel do tváre. Ja som nakrčila nos.

„Tak nemotorný...“ pípla som. Edward sa zasmial, no hneď znova zvážnel.

„Bella, vážne by si to chcela? Chceš riskovať svoj život, aby si mala dieťa s upírom? Bella...“ Hladil ma po vlasoch a jeho hlas bol tak zvláštne mäkký. Objala som ho a pritlačila pery na tie jeho.

„Chcem dieťa s manželom, ktorého milujem.“ 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 24. kapitola: