Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Moje + tvoje = naše - 2. kapitola

07.02.2012 (19:15) • GCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 4835×

Moje + tvoje = naše

2. kapitola

Pohľad Edward:

Celé poobedie som presedel pred televízorom. S Emmettom sme sledovali futbalový zápas. Alice sa z lovu ešte nevrátila a Esme bola zavretá vo svojej pracovni. Po skončení zápasu sa Emmett zdvihol a so slovami, že si musí tiež zájsť na lov, odišiel. Ja som bol loviť pred dvoma dňami a dnes som nemal náladu ísť si ani zabehať. Vypol som televízor a pobral sa do svojej izby. Zvalil som sa na posteľ, zavrel oči a relaxoval. Večnosť je nudná. Neuveriteľne nudná. Nudia vás aktivity, pretože ste ich už robili nespočetne veľakrát. Nudí vás nič nerobenie, pretože aj to je skrátka nudné. Jediné, čo mi dokáže zdvihnúť náladu, je zábava a ženy.

Rozhodnutie padlo – Ide sa do baru! Vstal som z postele a vbehol do kúpeľne. Rýchlo som sa osprchoval, zo skrine vytiahol tmavé rifle a čierne tesné tričko a obliekol sa. Skontroloval som svoj obraz v zrkadle. „Dokonalé!“ zhodnotil som svoj zjav a pobral sa dolu.

Na chodbe som si navliekol na seba čiernu koženú bundu, vzal kľúče od auta a vypadol v ústrety dnešnej zábave. Po ceste som premýšľal, kam dnes zájdem. Nechcelo sa mi ísť príliš ďaleko. Nakoniec som sa rozhodol pre Port Angeles. Sú tam slušné podniky a hádam sa mi dnes niečo pošťastí.

„Mne sa vždy pošťastí!“ uškrnul som sa nad svojim zmýšľaním.

Nebol problém zviesť nejakú ženu a dostať ju do postele. Väčšinou stačilo pár viet, môj oslnivý úsmev, nejaký ten drink a ťahali ma do postele samé. Dnešok tiež nebude výnimkou. Hromadilo sa vo mne kopec energie. Potreboval som niekde vypustiť ventil a tento spôsob sa mi zdal najprijateľnejší.

Malo to len jeden nedostatok. Ľudské ženy sú príliš krehké a pri horšom sebaovládaní sa môže niečo posrať. Lenže upírky v tomto mieste sú nedostatkový materiál. Za takouto zábavou si človek – upír, musí pocestovať a na to som nemal čas.

Po chvíli som parkoval pred celkom slušným podnikom. Vystúpil som z auta a započúval sa do myšlienok vo vnútri. Zábavou to tam doslova pretekalo. Vstúpil som dnu a zamieril si to rovno k baru, do tmavého kúta, odkiaľ som mohol nerušene pozorovať a pritom sám nebyť pozorovaný. Usadil som sa na stoličku a aby som nevzbudil podozrenie, objednal som si drink.

Rozhliadol som sa. Myšlienky každého človeka v miestnosti vyjadrovali túžbu. Väčšina z nich prahla po sexe, a tak ako ja, hľadala vhodný objekt. Ten ostatok bol zameraný na alkohol.

Prezrel som si ženy v miestnosti. Na parkete sa zvíjala celkom slušná kosť. Mohla mať niečo pred tridsiatkou, štíhla postava, plné prsia vykukujúce z úzkeho trička. Jej myšlienky boli preplnené sexom, predstavovala si rôzne praktiky, ale túžila ich zrealizovať s mužom okolo ktorého sa vlnila na parkete. Nebol by problém odpútať ju od neho, ale viditeľne sa jej páčil. „Nech si, dievča, užije!“ pomyslel som si a ďalej skenoval miestnosť.

V rohu na pohovke som si všimol blondínky, ktorej myšlienky ma doslova ovalili. Predstavovala si veci, ktoré som ešte nevyskúšal. Telom mi prešla vlna vzrušenia, čo bolo hneď viditeľné na mojom rozkroku. Lepšie som sa jej prizrel. Mala dlhšie blond vlasy siahajúce po pás. Oči modrej farby a plné pery. Jej umelý hrudník doslova pretekal z blúzky, ktorú mala mierne poodhalenú. Tu plastický chirurg odviedol skvelú prácu. Mám radšej prirodzenosť, ale dnes mi je to jedno. Potrebujem sa vybúriť.

Zasmial som sa nad svojimi myšlienkami a už sa chystal postaviť a vydať sa k nej, keď sa otvorili dvere a čerstvý večerný vánok dovnútra zavial opojnú vôňu. Moje vnútro sa stiahlo v kŕči a moje hrdlo zaplavil oheň. Tak sladkú vôňu som ešte necítil. Bola to zmes rôznych kvetín, ktoré som ani nedokázal pomenovať.

Obzrel som sa po zdroji tej lahody a uvidel bohyňu. Po okraji parketu sa nieslo to najkrajšie stvorenie, aké som kedy videl. A že som ich za svoju existenciu videl veľmi veľa. Mala štíhlu postavu, vlasy gaštanovej farby jej vo veľkých vlnách spadali až k pásu. Jej telo bolo odeté do čiernych priliehavých šiat, čím sa zvýraznili jej krásne plné prsia. Neboli veľké, ani malé, ale čo bolo dôležité, tu sa nečinil žiadny chirurg.

Posadila sa k baru a objednala si drink. Hodila ten hnus do seba a otočila sa smerom do miestnosti. „Ďalšia babenka, čo hľadá spoločnosť na dnešný večer,“ pomyslel som si. Prechádzala pohľadom po mužoch a hodnotila situáciu. Premohla ma zvedavosť, chcel som vedieť, čo si o nich myslí a aký typ preferuje. Nemal som strach, že by som u nej neuspel. Skôr som chcel ísť naisto. Zameral som sa na jej myšlienky, ale nepočul som nič. Len ticho. Ako je to možné? Žeby na nič nemyslela? Upieral som na ňu pohľad. Zrazu sa usmiala. Musí na niečo myslieť! Nie je možné usmievať sa bezdôvodne. Strašne ma to frustrovalo. Tak veľmi som chcel zabodovať práve u tejto bohyne, byť si na sto percent istý, že uspejem. Nechcel som ani dopustiť, aby odtiaľto odišla s niekým iným. Dnes večer musí byť moja! Náhle ma zasiahli myšlienky nejakého muža. Doslova na mňa kričali a básnili o mojej bohyni. „Tak to nie! Túto neprenechám nikomu!“ Postavil som sa a namieril si to priamo k nej.

Čím som bol k nej bližšie, tým opojnejšie som cítil tú vôňu. Aj cez cigaretový puch, ktorým bol klub zahalený, bola cítiť tak čisto a jasne. Posadil som sa na voľné miesto pri nej. Stále skenovala miestnosť a mňa si ani nevšimla. To mi dávalo čas prezrieť si ju.

Takto z blízka bola ešte krajšia, ak to je vôbec ešte možné. Jej plná hruď sa rytmicky zdvíhala pri každom nádychu. Jej pokožka bola bledšia ako u ľudí, ale stále sa bledosťou nevyrovnala tej mojej. Mala malinký noštek a tie jej krvavočervené pery ma doslova pobádali k bozkom. Musel som sa ovládať, aby som sa po nej nevrhol a nevzal si ju priamo tu pod barom. Predstavoval som si ako znie jej hlas. Nechcel som už strácať ani minút a preto som ju oslovil.

„Ahoj. Môžem ťa pozvať na pohárik?“ Usmiala sa plachým úsmevom a otočila sa smerom ku mne. Pohľad stále upierala dolu a pritom prehodila tiché: „Rada.“ Je možné, že v tele takejto bohyne sa skrýva plaché nevinné dievča? Doteraz pôsobila tak sebaisto, ale týmto svojim správaním ma doslova vykoľajila. Bola taká mladučká a roztomilá. Buď je taká skúsená a skvelá herečka, alebo je to nevinnosť sama o sebe.

Kývol som čašníkovi, ktorý pred ňu po chvíli postavil pohár naplnený čírou tekutinou.

„Som Edward,“ predstavil som sa a podával jej ruku. Túžil som poznať meno tohto anjela.

„Bella.“ Pozdrav mi opätovala a pozrela do mojej tváre. Mal som pocit, akoby jej po nej prebehol náznak prekvapenia a poznania. Je možné, že by vedela, kto som? Túto myšlienku som rýchlo zapudil, pretože ma upútal jej dotyk. Aj na ten krátky okamih som postrehol jemnosť jej pokožky. Bolo to ako pohladenie tým najjemnejším saténom, z čoho sa mi až nepríjemne zväčšil obsah mojich tesných nohavíc.

Nechcel som zbytočne strácať čas. Teraz alebo nikdy! „Nechcela by si niekam vypadnúť?“ riskol som to. Nikdy nejdem na to tak zhurta, ale vzrušenie, ktoré vo mne vyvolávala táto bohyňa menom Bella, bolo už na nevydržanie. Nemal som čo stratiť. V prípade, že sa bude zdráhať, budem musieť počkať, hodiť do nej ešte zopár drinkov a potom ľahšie povolí. Na moje prekvapenie ale prikývla, hodila do seba vodku a vybrala sa k východu.

Položil som na stôl pár bankoviek a nasledoval ju. Šiel som kúsok za ňou. Kochal som sa výhľadom na jej rozkošný zadoček. Pri jej chôdzi sa pohupoval zo strany na stranu. Presne vedela, čo robí. Vedela ako ma dostať ešte viac do varu. Toto nie je nevinné dievčatko. Už som si tým bol istý, jej chôdza to dokazovala. Zvádzala ma každým svojim krokom.

Toto je hotová dračica. Dnešná noc bude úžasná! Predbehol som ju, otvoril jej dvere a spolu sme vošli do sviežej noci.

1. kapitola - 3. kapitola

No, čo myslíte? Páči sa vám takýto Edward. Tie jeho myšlienky a la nadržaný pubertiak sa príliš nezhodujú so sladkým Edom z Twilightu. Ja za to ale vážne nemôžem. Ja s tým nič nemám. To on sám.  :-) GCullen

Autor: GCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Moje + tvoje = naše - 2. kapitola: