Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Luce della Terra - 6. kapitola

04.05.2010 (09:00) • Mellanie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1497×

Ničomu nechápem

Alice:

Po druhej hodine som už čakala na parkovisku s kľúčmi od Edwardového auta. Vedela som, že sa niečo deje, ale nevedela som čo, a to ma trápilo. Ja som vždy veci videla dopredu a teraz nič. Cítim sa tak bezmocne. Konečne sa na parkovisku objavil Jazz s výrazom skriveným bolesťou. Chcela som sa ho spýtať, čo sa stalo.

„Ty si to musela vidieť,“ vybehol na mňa, keď som sa k nemu blížila. Hrozne mi to ublížilo. Nechala som priechod citom, a tak sa aj na mojej tvári zračila čistá bolesť. No nebola ani z polovice taká, akú bolo vidieť na Jasperovi.

„Ja som nič nevidela, nič zo školy,“ začala som vzlykať, pretože som si naozaj pripadala bezradne. Keď si ma všimol, pristúpil ku mne a objal ma. Presne to som potrebovala, nijakú podporu. Zodvihla som hlavu a pozrela sa do jeho zlatých očí. Bolo na ňom vidieť, že chce čo najrýchlejšie odísť, ale ja som sa ho musela spýtať, čo sa stalo.

„Nedá sa to opísať. Je to dievča, volá sa Bella, jej bolesť, smútok, žiaľ, túžba po láske, osamelosť, všetky tie jej pocity sa miešajú dokopy a sú také silné, že normálny človek by neprežil ich nával. Vidíš, čo to urobilo so mnou a to som upír, ktorý je na to zvyknutý, ale tá hĺbka jej vnímania je jednoducho ničivá,“ vykoktal zo seba a bolo na ňom vidieť, že keby mohol, plakal by.

„Nechceš, aby som išla s tebou?“ spýtala som sa ho s obavami. On len pokrútil hlavou a zamrmľal niečo v zmysle, že potrebuje byť sám, bez akýchkoľvek emócii. Len som prikývla a dala mu kľúče od auta. S vďakou sa na mňa pozrel a odišiel.

Bolelo ma vidieť ho tak, ale ja som musela zistiť, o čo tu ide. Lenže ako začať? V škole nevidím absolútne nič. No Jazz vravel, že sa volá Bella, ale na škole nie je nikto s takým menom, takže by mala byť nová, vzhľadom na to, že moje vízie sa začali strácať len dnes.

No a tak som celú prestávku chodila po škole a snažila sa nájsť niečo nové. No bolo to zbytočné, so zvesenou hlavou som sa vybrala na chémiu. Skoro som spadla zo stoličky, keď sa vo dverách objavila tá nová tvár.

Bola jemná a zároveň tak zvláštna. Stuhla som ako kameň, keď som si všimla, čo má na sebe oblečené.  Že by si z nás robila srandu? Ako keby nestačilo, že ju vôbec nevidím, u Jazza spôsobí myšlienky na smrť, ktovie ako pri nej bude fungovať Edwardov dar... no ona si ešte aj donesie mikinu s nápisom upírska párty. Keby to bolo možné, dostanem infarkt.

Podišla ku mne a prehovorila nádherným, ale zvláštnym hlasom: „Ahoj, ja som Bella, mohla by som s tebou sedieť.“ Spýtala sa to tak nesmelo, ako by čakala, že ju vyhodím.

No ja som sa namiesto toho usmiala: „Ja som Alice, rada ťa spoznávam. Máš peknú mikinu,“ vystrúhala som jej kompliment, lebo nielenže sa mi to zdalo uletené, ale chcela som vedieť, ako zareaguje. Či budem môcť spoznať, či to myslí ako módny výstrelok alebo vie, kto sme.

Podali sme si rukami. Na jej tvári som nenašla nijaké prekvapenie z mojej chladnej ruky. Bola som zmetenejšia stále viac a viac. Už mi na to chcela niečo povedať, ale prišla do triedy profesorka a tak radšej zostala ticho.

Poriadne som si ju všímala. Celú hodinu menila výrazy. Najprv sa tvárila zaujato a sústredene. Potom sa začala mračiť. Ďalej sa tvárila zamyslene, ale nesústredene, no a nakoniec sa tvárila ako ja, keď mám víziu. Jednoducho bola mimo, ako keby ani nesedela v tejto triede. Bola som z nej doslova vydesená.

Nech som sa snažila akokoľvek, nevedela som nájsť riešenie. Čo spravila s mojím Jasperom? Čo robí so mnou? Prečo ju necítime? Už mi z toho začínalo šibať.

No nič, nechám to tak. Po skončení  školy zvoláme rodinnú poradu a dohodneme sa čo bude ďalej. Prestanem na to myslieť a je to.

Doobeda som nemala hodinu s nikým s rodiny, ale všetci, až na Jaspera sme sa stretli na obede. Edward ani ja sme im to ešte nepovedali. Dozvedia sa to po škole a všetci, ale čo im vlastne povieme? Veď ani my samy nemáme tušenia o čo tu ide.

Aby si Rosalie nevšimla, že sa niečo so mnou deje, začali sme preberať nákupy. Veď to ma vystihuje asi najviac. Emmett ten bol celý vysmiaty a určite by si nič nerobil ani z toho, keby z neba traktory padali. Pár minút pred zvonením som sa ja, Rosalie a Edward vybrali na hodinu biológie. Emmet mal ešte dve hodiny telesnej, takže domov príde posledný.

Ja s Rosalie sme sedeli v rohu triedy a ešte stále sme preberali nákupy. Plánovali sme ako na ne vytiahnuť aj chalanov. Edward zavrčal, tak aby sme ho mohli počuť len my. Široko som sa naňho usmiala, lebo na viac už nebol čas.

Do triedy vstúpil profesor Banner a za ním Bella. To snáď nie. Ona nás prenasleduje? Už je to naozaj zvláštne.  Podala mu papiere na podpísanie a rozhliadla sa po triede. Nesmelý úsmev jej zamrzol na tvári, keď uvidela mňa a Rosse. Pokračovala v prehliadke a taktiež sa zastavila pri Edwardovi.

Vtedy som si uvedomila, že on sedí sám. Na potvrdenie mi prišli aj slová učiteľa: „Tak Isabella, tu už pre teba máme pripravené posledné miesto.“ Bolo na nej vidno, že je nesvoja, ale nakoniec si aj tak sadla k nemu. Poslala som mu v myšlienkach, že je to naozaj ona.

Celú hodinu z nej nespúšťal oči a bolo zjavné, že si toho bola vedomá. Snažila sa sústrediť na výklad učiteľa, ale aj tak sa jej výraz tváre začal meniť ako keď sedela so mnou. Keď zazvonilo vydýchla si, nastrkala veci do tašky a ponáhľala sa k parkovisku.

Všetci traja sme išli rovno za ňou, ale videli sme len ako z parkoviska odchádza to nablýskané auto, z ktorého chalani a Rosse nemohli spustiť zrak.

Keď sme už parkovali pred domom, rozbehla som sa k Jasperovi a silno ho objala. Chcela som, aby vedel, že má vo mne oporu, a že stojím pri ňom. Našťastie boli Carlisle a Esme doma. Počkali sme na Emmetta a porada začala...

Prológ

Predchádzajúca kapitola

Nasledujúca

Ako sa rozhodnú Cullenovci? Kam sa chystá Bella?

Autor: Mellanie (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Luce della Terra - 6. kapitola: