Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Luce della Terra - 3. kapitola

23.04.2010 (20:45) • Mellanie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1828×

Telefonát

Bella:

Čítala som ten list znova a znova. Nemohla som uveriť tomu, čo odo mňa žiada. Mám na ňu zabudnúť a žiť ďalej. Hnevala som sa na ňu stále viac a viac. Najprv ma tu nechá a teraz odo mňa žiada toto! Nehovoriac o tej poslednej časti, ktorej som nerozumela vôbec. Snažila som sa tomu pochopiť, ale nakoniec som od únavy so slzami v očiach zaspala.

Keď som sa prebudila, ležala som na svojej posteli a bola som prikrytá dekou. Aj keď som počula ako sa niečo vedľa mňa pohlo neotvorila som oči. „Takže je to pravda, si jej dcéra,“ šepkala moja stará mama a ja som si nebola istá, či hovorí ku mne alebo do vetra. Ďalej som sa hrala, že spím a ona pokračovala: „Budeš sa toho musieť ešte veľa naučiť, ale ja sa ti budem snažiť pomôcť. Sara mala pravdu, si výnimočná.“ Sara bola moja matka, to znamená, že starká musí vedieť niečo čo ja neviem. Napínala som uši, či mi ešte niečo prezradí, ale ona vstala a odišla.

Keď sa zabuchli dvere, vyskočila som z postele a list som uvidela na nočnom stolíku. Budík ukazoval, že je 6:03 a ja som si so smútkom uvedomila, že je piatok a ja v pondelok nastupujem do novej školy. Zobrala som si veci a utekala do kúpeľne, posledné dni voľna som si chcela poriadne užiť. Po rannej hygiene som zase utekala do hlavnej kuchyne a tam som už našla starú mamu. Nevedela som či mám vedieť, že u mňa bola a tak som ju len pozdravila: „Dobré ráno.“

„Ahoj, takže moje dievčatko už vstalo,“ odzdravila sa s úsmevom a ukázala na stôl: „Dáš si niečo?“ Podišla som k jedlu a vybrala si bagetu so syrom.

„Čo máš dneska v pláne?“ spýtala sa ma starká pri treťom odhryznutí. Rýchlo som dožula a keď som už chcela odpovedať zazvonila pevná linka. Nahodila som spýtavý pohľad, či môžem zdvihnúť. Stará mama prikývla a tak som sa vybrala k telefónu.

„Prosím?“ ozvala som sa a bola som naozaj zvedavá, kto môže otravovať počas raňajok. Z telefónu sa ozval odporný hlas, o ktorom som dúfala, že ho už počuť nebudem. „Ahoj, je tam Isabella?“ opýtala sa moja štátna opatrovateľka. Mala som sto chutí povedať jej, že som odišla na dovolenku do Timbuktu, ale po zvážení možných následkov som sa na to vykašľala:

„Áno, to som ja, želáte si?“ Vždy ma učili byť k ľuďom milá, aj keď si to nezaslúžia a predsa si nebudem robiť zbytočných nepriateľov.

„Ako dobre, že som ťa zastihla. Vyskytol sa problém s tým, že jediný psychológ, ktorý sa nachádzal vo Forks, sa odsťahoval do Grécka, kvôli platu a podnebiu. Už som sa snažila nájsť náhradu a ukázalo sa, že v nemocnici pracuje doktor Carlisle Cullen, mimo iné sa zaoberá sa aj psychológiou. Volala som s ním a dneska by si ho mala ísť navštíviť, budeš tam okolo jedenástej,“ vychrlila na mňa informácie a ja som sa nestačila čudovať, jej rečníckemu umeniu. Súhlasila som a zložila.

Otočila som sa k starej mame a odpovedala jej na otázku: „Tak na dnes mám o program postarané. Ide sa k psychológovi.“ Trpiteľsky som sa pousmiala a išla do svojej izby. Mala som ešte nijaké štyri hodinky, rozhliadla som sa po izbe a zrak mi padol na môj notebook, ktorý som doteraz neotvorila a tak som si povedala, že nebude na škodu pozrieť si na internete niečo o meste.

Po pol hodine márneho hľadania som si uvedomila, že aj tak asi nič nenájdem a tak som si začala pozerať väčšie mestá v okolí. Phoenix bol síce obývanejší, ale aj tak sa mi viac pozdával Seattl. Bol síce ďalej, ale s mojím autom by to nemal byť problém. Povzdychla som si a premýšľala, čo budem robiť, vzhľadom k tomu, že som tu nikoho nepoznala som sa rozhodla, že deň strávim sama. Ako inak.

Doma ma to už nebavilo a tak som sa poobzerala po svojom šatníku a asi po hodine bola spokojná so svojim oblečením. Vybrala som si obyčajné čierne nohavice, o dosť zaujímavejší čiernu blúzku a jemné lodičky na podpätku. Ešte som schmatla kabelku s dokladmi a vyrazila. Zostávali mi Ešte dve hodiny, no aj napriek tomu som vyrazila.

Rozhodla som sa neisť rovno do nemocnice, a tak som sa len prevážala vo svojom novom autíčku po meste. Na každej ulici sa na mňa ľudia pozerali ako na prízrak, nevedela som prečo, ale tá ich pozornosť mi začínala byť nepríjemná. Teraz som ľutovala, že som si nedala spraviť nepriehľadné sklá. Prešla som aj okolo školy, ktorá nestála tej mojej predošlej ani po základy, alebo ako sa volá tá časť ktorá tvorí spodok budovy. Táto vyzerala dosť staro a schátralo, ale čo sa dalo robiť. Keď mi ostávala  už iba hodinka, vybrala som sa do nemocnice.

Musím povedať, že vyzerala lepšie ako škola, ale napriek tomu, by som teraz radšej sedela tam a nie tu. Zaparkovala som auto a vybrala k svojej záhube. Neznášam nemocnice, lekárov, sestričky, proste všetko, čo sa toho týka. Na recepcii ma uvítala nijaká ženská s idiotským úsmevom,  ona by potrebovala toho psychiatra viac než ja.  Unudeným hlasom som jej odpovedala: „Hľadám doktora Carlisle Cullena ak by to bolo možné.“  Zase sa usmiala a vysvetlila mi cestu na druhé poschodia, do jeho pracovne.

Keď som vyšla hore a zaklopala na dvere, ozval sa nádherný, priam božský hlas, ktorý mi oznámil, nech vstúpim. Nesmelo som otvorila dvere a dúfala, že som neotvorila ústa. Ten doktor vyzeral ako filmová hviezda a ešte k tomu bol tak mladý. Zase ma prekvapil jeho hlas: „Sadni si. Ja som Carlisle Cullen ty musíš byť Isabella.“ Predstavil sa mi. „Bella,“ opravila som ho automaticky. Nad mojou poznámkou sa pousmial. „Takže Bella,...

Pre tých, čo sa chcú zapojiť sa pýtam, či má hrať Carlisle zápornú postavu alebo kladnú.

≤ prológ < 2.kapitola

4.kapitola

Autor: Mellanie (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Luce della Terra - 3. kapitola: