Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Luce della Terra - 11. kapitola

16.06.2010 (10:00) • Mellanie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2274×

No tak tie komentáre u minulej kapitoly mi dodali veľkú silu a som za ne vďačná.

Preto je táto kapitola špeciálne venovaná JasmineCullen, Kekike1, Ade, Natke, JaneVolturi1111, ostruzinke a lenkeee.

Táto kapitola je pre Vás.

Z minulej kapitoly:

„Ale, ale, slečna Swanová si nedokáže nájsť partnera“ otočila sa ku mne profesorka, zatiaľ čo sa všetci žiaci rozosmiali. Tak oni si zo mňa robia ešte aj srandu? Ona však pokračovala: „Neboj sa, ja sama ti vyberiem partnera a ver, že s ním budeš spokojná. Aj keď neviem, či bude niekto ako ty za niečo stáť... Dnes sa do tej telocvične dostavíš, a nie je to prosba, ale príkaz. A teraz vypadni z mojej triedy.“

Bez váhania som si zobrala veci a rozbehla sa preč.

Bella:

Mám? Naozaj to mám spraviť? Mám zradiť sama seba?

Vôbec som si nebola istá sama sebou. A tá nerozhodnosť ma ubíjala. Vletela som so domu a chcela sa nenápadne prešmyknúť do svojej izby. Tento plán mi však skazila stará mama, ktorá si ma zavolala do obývačky.

„Prečo si sa vrátila tak skoro?“ spýtala sa ma, ale bolo na nej vidieť aj akési pobavenie, ktorému som nerozumela. Niečo mi vravelo, že by som jej mala povedať pravdu, a tak som aj spravila. Cítila som, že jej môžem veriť a preto som jej porozprávala aj o tom, prečo nechcem tancovať.

„Pozri Bella, baví ťa to. Zabúdaš pri tom na celý svet a si šťastná, tak prečo to neskúsiť? Vyzerá to tak, že tá profesorka si o tebe myslí, že za nič nestojíš a iba sa naparuješ, tak prečo jej nedokázať presný opak? Odtancuješ tú sambu a tým im dokážeš, že sa nenaparuješ. Po tom môžeš odísť a nebudeš mať ani zle. Vyskúšaj to iba dnes a viac tam chodiť nemusíš,“ prehovorila ku mne po chvíli uvažovania.

Musela som sa nad tým zamyslieť. Nakoniec však vyhrala moja malicherná stránka a ja som sa rozhodla, že dnes bude deň činu. Starej mame som poďakovala za rady, povedala, že ju poslúchnem a už som bola na ceste do svojej izby.

Splašene som pobehovala hore – dole, kým som v taške nemala všetko potrebné. Na vyučovanie sa mi nechcelo ísť a ak som chcela naozaj zažiariť, treba ešte niečo vybaviť.

Ešte viac som dupla na plyn. Jazdila som rýchlosťou vetra a onedlho som bola v Seattli. Behala som hore dole. Po obchodoch, kozmetike, kaderníctve a do školy som prišla asi s 5 – minútovým meškaním.

Edward:

Nepočul som jej myšlienky, preto som sa ju snažil sledovať a dávať si na ňu pozor. Jednoducho bola zvláštna. Celý ten jej príbeh sa zdal byť nejako príliš podozrivý. Práve dnes som cez prvú hodinu sledoval, ako sa pohádala s profesorkou s matematiky.

To, čo mi na tom nesedelo bolo to, že nechcela tancovať. Na začiatku predsa tvrdila, že tancuje na súťažiach, ale teraz má problém s vystúpením v škole? Je to celé divné. Ja jej nečítam myšlienky, Alice jej nevidí budúcnosť, Jazz prehnane cíti jej pocity...

Isabella odišla z prvej hodiny ako namyslená koza, za ktorú ju už samozrejme vďaka Jessike a spol. považuje celé Forks.

Celý deň som premýšľal nad tým, ako sa hádala s tou učiteľkou a tie urážky na jej adresu... Na jej mieste by som asi urobil to isté.

Podobné myšlienky zaoberajúce sa Bellynou osobou, ktorá mi nedá „spávať“ som sa zaoberal až kým neprišiel obed. Moji súrodenci boli tiež nervózny, ale oni aspoň mali jeden druhého, ja budem zase tancovať s nejakou pipkou, čo si nevidí ďalej od nosa.

Ktovie, či vôbec príde. S tým výrazom nepríčetnosti, keď odchádzala z triedy by som povedal, že nie, ale ak naozaj nepríde, tak len potvrdí moje obavy o svoju rodinu.

Konečne sme vypadli z jedálne. Moji súrodenci išli na hodiny španielčiny, zatiaľ čo ja som išiel na druhú stranu školy, kvôli hodine geológii.

Asi v strede cesty si ma odchytila Isabellina učiteľka z matematiky a ja som sa hneď zhrozil, keď som si prečítal jej myšlienky.

„No konečne, Cullen, prišla som ti oznámiť, že si na ten dnešok už nemusíš hľadať partnerku, lebo budeš tancovať so Swanovou. Podľa tvojho vystupovania by sa dalo usúdiť, že budeš pre ňu dosť dobrý,“ usmiala sa na mňa a pri tom si začala predstavovať, ako s Bellou tancujem po telocvični. Ja, s mojimi dokonalými pohybm ju hádžem kade - tade po parkete a ona bezmocne padá a snaží sa udržať rovnováhu.

Potom si začala meniť plány na skutočnosť. Videla, ako by zakročila a celej triede predviedla, ako sa má tancovať. Moju ruku by dala okolo svojho pásu a začala by sa okolo mňa natriasať, ale to som už mal dosť.

„Pani profesorka, viete, ako Isabellu nenávidím?“ spýtal som sa jej neveriacky. Jej vtedy zaiskrili oči a nahodila škodoradostný úsmev. Toto sa jej páčilo ešte viac.

„To nevadí Edward, je to len tanec.“

„A nevravela, že nepríde?“ snažil som sa chytiť poslednej slamky, ale ani to sa mi nepodarilo.

Odbila ma s tým, že príde. No v myšlienkach sa tešila z toho, že by neprišla a tak by celý čas bola so mnou ona.

Znechutene som si povzdychol a sledoval vzďaľujúcu sa profesorku. Čo som komu urobil a prečo sú všetky ženy takéto?

Po geológii som sa konečne dostal do telocvične, ktorá sa postupne začínala zapĺňať prichádzajúcimi žiakmi.

Bolo nás tu asi iba 40. Toľko k prvej skupine. Boli to žiaci nášho ročníka, ktoré mali nejaké hodiny s matikárkou. Žiaľ, ja som sa tu ocitol náhodou.

Ako posledná vošla aj učiteľka a ja som sa zúfalo obzeral okolo. Nič. Bella neprišla! Naozaj by som bol radšej s ňou, aj keď jej nečítam myšlienky. Možno ich má horšie ako profesorka! Do čoho som sa to zaplietol? Jedna horšia ako druhá, ale utiecť už nemôžem.

„Tak, drahý moji študenti,“ prihovorila sa nám profesorka s dávkou cynizmu: „ Vítam vás na našej prvej hodine. Mám tu nejakú hudbu, ktorú si pustíme. Vidím, že oblečený ste, takže skúsime, ako sa dokážete pohybovať a zoznámite sa s hudbou.“

Chvíľu hľadela na to, ako vyzeráme. Dievčatá na seba mali nepochybne uletené handry. Z ich myšlienok som usúdil, že nemali ani páru o tom, čo sa nosí na tancovanie samby. Kadejaké sukne a potrhané tričká, no, čo viac sa dalo čakať?

Najviac každého prekvapila Jassika, ktoré na sebe mala biele šaty, avšak asi dostala nejaký záchvat, pretože boli na väčšine miest dotrhané, zdevastované a pokrčené. Popravde, vyzerali ako zo smetí, ale ona bola so svojím dielom dokonale spokojná.

No a väčšina chalanov mala na sebe manželské obleky svojich otcov. Tiež sa im to nepáčilo, pretože to, že vôbec pôjde o sambu sa dozvedeli až dnes a vo Phoenixe nemali nijaké obchody s takýmto oblečením. U mňa sa však poistila Alice tým, že z nervozity vykúpila väčšinu obchodov v okolí. No a keď sa dozvedela, že ide o sambu, tak mi z toho vybrala jednoduchú čiernu košeľu, nohavice rovnakej farby a nejaké topánky.

Pri mne sa učiteľka usmiala, ale nakoniec sa otočila a išla zapnúť CD na druhej strane telocvične. Ani tá vzdialenosť však nepomohla, a ja som zreteľne počul, ako kričí v myšlienkach, že ma dostane.

Zapla hudbu a vybrala sa ku mne.

„Ahoj, mal si pravdu, neprišla,“ prehovorila ku mne so smutným úsmevom, pod ktorým sa však skrývala vďaka. Pozrel som sa na ňu otráveným výrazom, ale ona pokračovala.

„Takže by sme asi mali tancovať spolu, aby si neprišiel zbytočne,“ usmiala sa zvodným úsmevom. Ako náhle to však dopovedala, rozrazili sa dvere a do telocvične vstúpila ona.

Bella prišla. Bola očarujúca. Nebudem klamať, vyzerala nádherne. Na sebe mala úžasné červené šaty, ktoré perfektne obopínali jej postavu. K nim ladili aj červené lodičky a naušnice, ktoré sa vynímali v tom zvláštnom účese.

Po niekoľkých krokov zastala a poobzerala sa okolo. Na tvári mala dokonalý výraz boha pmsty, avšak keď videla, ako sú všetci oblečení, začali jej cukať kútiky úst.

Povzdychla si, keď videla, že ja ako jediný sedím na stoličke, ale aj tak išla ku mne cez tú kopu študentov, ktorá ju obdivovala a mne závidela.

Prológ ≤  Predchádzajúca kapitola <    Zhrnutie >   Nasledujúca kapitola

Autor: Mellanie (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Luce della Terra - 11. kapitola: