Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska nikdy neumiera - 19. kapitola

18.12.2012 (11:15) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1924×

Ľahli sme si. A tak sme aj ležali nejakú dobu. Hlboko som sa nadýchla a ucítila nádhernú známu vôňu. Jeho sladkastú vôňu. Nevedela som ju ani popísať. Tak mi chýbala. Zavrela som oči a užívala si tú vôňu.

Zrazu sa Edward posadil.

„Čo?“ šepla som.

„Nessie je už doma,“ povedal a usmial sa. Tiež som sa posadila. Náhle sa otvorili dvere a dnu vbehla Nessie. Mala na sebe ešte bundu, ale už nemala čižmy. Namiesto toho mala biele kroxy.

„Ujo Emmett mi ide po postieľku!“ vykríkla radostne. Široko sa usmievala a veselo poskakovala. Prišla k Edwardovi. Dal jej dole bundičku a ona ďalej veselo poskakovala. Vybehla von z izby, ako aj vbehla.

„Môj anjelik,“ šepla som. No hneď som sa aj opravila. „Náš anjelik.“ Edward sa na mňa usmial. Postavili sme sa a vybrali sa do obývačky. Na gauči sedeli Alice, Jasper a Rosalie, ktorí pozorovali nedočkavú Nessie, ako poskakuje pri dverách.

„Kde je Carlisle?“ opýtal sa Edward.

„Ešte niečo chcel vybaviť v meste,“ odpovedal mu Jasper. Edward iba prikývol. Nessie podišla k Edwardovi.

„Si hladná?“ opýtal sa jej. Prikývla a s Edwardom sa vybrala do kuchyne. Išla som za nimi. Edward odsunul jednu stoličku od stolu, na ktorú si sadla Nessie, a vybral detskú výživu z chladničky. Zo šuplíka vybral lyžičku, otvoril výživu a podal ju aj s lyžičkou Nessie.

„Ďakujem,“ šepla a pustila sa do toho.

Keď dojedla, Edward položil nádobku od výživy s lyžičkou do umývadla. Nessie hneď utekala k dverám. Chúďa. Tá sa načaká. Keď cesta tam trvá hodinu a spať tiež, to sú dve hodiny. Takže ešte asi dve hodiny.

Sadla si na gauč a zapla televíziu. Zapla si nejaké rozprávky, a tým zaháňala nudu. Bola taká nedočkavá. S Edwardom sme vošli do obývačky a sadli si na gauč. Po niekoľkých minútach sa Nessie zapozerala do nejakého detského filmu. Tiež som sa zapozerala, ale nevnímala som čo sa tam deje. Viem iba, že hlavnou postavou bol Káčer Donald.

Náhle som sa akoby prebudila z tranzu. Telka bola zapnutá. Nessie ležala vedľa mňa na gauči a spala. Okrem nás dvoch tu nebol nikto. Pozrela som sa na hodiny, ktoré práve ukazovali, že je pol piatej. Veď pred chvíľou boli iba dve hodiny. To už sa možno vrátil Emmett aj s postieľkou.

„Bella?“ šepol Edward. Obzrela som sa a pri schodoch stál Edward. Vybral sa ku mne. Sadol si na vedľajší gauč.

„Nessie od únavy zaspala,“ šepol. Pozrel sa na Nessie a usmial sa. „Už sa aj vrátil Emmett s postieľkou. A už je aj hotová.“

„Môžem sa ísť pozrieť?“ opýtala som sa ticho, aby som nezobudila Nessie. Prikývol.

„Ja ostanem pri nej. Keby sa náhodou zobudila.“

Vybrala som sa hore schodmi do Nessinej izby. Vošla som cez dvere.

„Wow,“ vypadlo zo mňa. Bolo to tu trocha popresúvané. Napravo bola skriňa a dve komody. Posteľ bola tak v strede izby na väčšom, bielom, huňatom koberci. Záhlavie postele bolo pri bledoružovej stene. Na ľavo bola veľká presklená stena. Tú som si nikdy nevšimla. Asi preto, že tam predtým bola skriňa a komody. Hneď vľavo pri dverách bol písací stolík.

„Páči sa ti to?“ spýtal sa ma ženský hlas. Pri mne stála Alice, ktorá sa tu nejako zjavila. Pozerala sa na mňa. Aspoň myslím, že na mňa.

„Samozrejme. Je to... úžasné,“ šepla som. Vážne to tu vyzeralo prekrásne.

„Edward mi hovorí, čo hovoríš. Som rada, že sa ti to páči,“ šepla a usmiala sa. A zmizla tak, ako sa aj zjavila.

Zrazu s dvere otvorili. Dnu vbehla ako víchrica Nessie.

„Jéééj!“ výskala a hneď sa hodila na postieľku. Za ňou vošiel do izby Edward. A za ním vošiel Emmett.

„Ďakujem, ujo Emmett,“ povedala radostne a pribehla k nemu.

Edward:

Keď sa Nessie vrátila s Rosalie, Alice a Jasperom bola hladná. Aj Emmett sa vrátil, ale hneď išiel Nessie po postieľku. Carlisle s Esme sa tam ešte zdržali. Keď dojedla vybrala sa pozerať telku. S Bellou sme si tiež sadli na gauč. Bella sa zapozerala do toho, čo pozerala Nessie. Iba tak civela a civela. Nestalo sa jej niečo? Dúfam, že nie.

Nessie po viac ako hodine zaspala od únavy. Potom o hodinu prišiel Emmett aj s posteľou. Vrátili sa aj Esme a Carlisle. Carlisle nám oznámil, že zajtra nastúpi do nemocnice. Dostal prácu. Bol šťastní, že opäť bude môcť pomôcť ľudom. Bellu a Nessie sme nechali v obývačke. Emmett s Jasperom poskladali posteľ. Alice s Rose im nakázali popresúvať nábytok, podľa ich predstáv. Po “prestavbe“ vyzerala Nessiena izba skvelo.

Bella sa dlho nepohla. Mal som o ňu strach. Vybral som sa za ňou.

„Bella?“ šepol som tak, aby som nezobudil Nessie. Bella sa pozrela na mňa. Fuuu. Prišiel som k nej a sadol som si na vedľajší gauč. „Nessie od únavy zaspala,“ šepol som a pozrel sa na Nessie. Musel som sa usmiať. Bola krásna. Moja princeznička.

„Už sa aj vrátil Emmett s postieľkou. A už je aj hotová,“ dodal som šepotom, aby som ju nezobudil. To bude jasot, keď sa zobudí a dozvie o posteli.

„Môžem sa ísť pozrieť?“ opýtala sa ma ticho. Prikývol som.

„Ja ostanem pri nej. Keby sa náhodou zobudila.“ Vybrala sa hore schodmi do Nessinej izby.

„Wow,“ vypadlo z nej.

„Bella sa išla pozrieť na Nessiinu izbu. A povedala wow,“ šepol som. Alice sa vybrala za Bellou. Ešte som je povedal kde je Bella. Sadol som si k Nessie. Pohladil som ju po vlasoch.

„Nessie, vstávaj. Anjelik. Slniečko. Princeznička...“ prebúdzal som ju.

„Páči sa ti to?“ spýtala sa Belly.

„Samozrejme. Je to... úžasné,“ šepla.

„Hovorí: Samozrejme. Je to úžasné,“ zopakoval som, čo povedala Bella. Nessie sa zobudila a rozospato sa na mňa pozrela.

„Dobré ránko, Šípková Ruženka. Ujo Emmett...“ Nestihol som dopovedať a už sa rozbehla do svojej izby.

„Edward mi hovorí, čo hovoríš. Som rada, že sa ti to páči,“ šepla Alice a rýchlo zmizla do svojej izby. Nessie otvorila dvere a vbehla dnu.

„Jéééj!“ výskala a hneď sa hodila na postieľku. Upírskou rýchlosťou som za ňou vošiel do izby. A za mnou vošiel Emmett. Jej myseľ kričala radosťou.

„Ďakujem, ujo Emmett,“ povedala radostne a pribehla k nemu. Emmett ju zodvihol, otočil sa s ňou o tristošesťdesiat stupňov a položil na zem.

„Nemáš za čo, princezná,“ povedal a mrkol na ňu. Nessie si všimla, že má popresúvaný nábytok. Stále sa tešila, skákala,...

„Postráž ju,“ šepol som Emmettovi. Vyšiel som vonku. Bella sa na mňa pozrela. Mávol som nech ide za mnou. Poslúchla. Išli sme do mojej izby s klavírom. Raz som našiel jednu krásnu pesničku. Chcel som jej ju zahrať.

Sadol som si za klavír a ona ku mne. Po chvíli som začal hrať. No prekvapilo ma, čo urobila.

„Heart beats fast
Colors and promises
How to be brave
How can I love when I'm afraid
to fall
Watching you stand alone
All of my doubt
suddenly goes away somehow
One step closer...“ ticho spievala. Pozeral som sa na ňu. Bola nádherná. A tú pesničku spievala prekrásne.

„I have loved you for a
thousand years
I'll love you for a
thousand more...“ spievala, no keď sa na mňa pozrela, prestala spievať. Vraj to spieva žena, ale mne je to jedno. Tak som pokračoval za ňu.

„And all along I believed
I would find you
Time has brought
your heart to me
I have loved you for a
thousand years
I'll love you for a
thousand more...“ spieval som trocha hlasnejšie ako ona. Bolo mi jedno, že ma počuje celá rodina. Keď som dohral, začul som tlieskanie pri dverách. Stála tam Nessie a zlatučko sa na nás usmievala.

„Môžem si skúsiť zahrať?“ spýtala sa.

„Samozrejme,“ odpovedal som jej. Bella sa postavila ku klavíru, a tým uvoľnila miesto na stoličke pre Nessie. Nessie si tam s radosťou sadla. Predviedol som jej skladbu Ode to joy. Nessie ma pozorne sledovala.

„Skús,“ šepol som. Začala hrať. Ja som hral ľavou rukou a ona pravou. Nepomýlila sa ani raz. Kým hrala, zjavili sa tu aj Rose, Alice, Esme a Emmett. Keď dohrala všetci sme jej zatlieskali.

„Dúfam, že raz budeš hrať na klavír lepšie ako tvoj otec,“ povedal a zasmial sa. Všetci sa hneď aj zmizli.

„Si unavená?“ spýtal som sa Nessie. Pokrútila hlavou. „Nechceš si zahrať nejakú hru?“ Prikývla. Aj s Bellou sme vošli do jej izby. Sadol som si na zem a Bella ku mne. Nessie našla nejakú hru. Monopoly.

„Môžem si s vami zahrať?“ spýtal sa Emmett pri dverách a urobil psie oči. Najprv sa pozeral na mňa.

„Na mňa sa nepozeraj, to ona tu rozhoduje,“ povedal som a kývol hlavou na Nessie. Pozrel sa na ňu.

„Môžem?“ spýtal sa Nessie. Prikývla. Nessie rozložila hru. Ona si sadla napravo odo mňa a Emmett oproti mne. Bella sedela naľavo pri mne.

Hrali sme asi tri hodiny. Ja som pomaly bankrotoval. Nessie zatiaľ viedla. Chcel som, aby ona vyhrala. A tak sa aj stalo. Nessie bola šťastná, no podozrievala ma. Ja som sa obhajoval, že nemám šťastie v hrách. A Emmett sa tváril, že mu nevadí, že prehral, ale opak bol pravdou.

Sakra! Som upír! To neviem vyhrať nad poloupírom? A k tomu je to dieťa! Nabudúce vyhrám a tým dvom to vrátim. Muhahaha! behalo mu hlavou.

Nessie už bola unavená. S Bellou sme sa postavili. Už som sa chcel vybrať preč, no Bella ma zastavila.

„Čo tam je? Tie dvere som si nikdy nevšimla,“ šepla a ukázala na dvere v kúte izby.

„To je kúpeľňa,“ odpovedal som.

„Aha.“ Vyšli sme z izby a počkali, kým si Nessie umyla zúbky, obliekla sa do pyžama a ľahla do postele. Podišiel som s Bellou k nej.

„Dobrú noc, princezná,“ šepol som jej a pobozkal ju na čelo.

„A nezabudni, že ťa s ockom veľmi ľúbime,“ šepla.

„Aj ja vás ľúbim,“ šepla Nessie, a tým vyčarila mne a Belle úsmev na tvári. Pri odchode som zhasol svetlo a zavrel dvere. O niekoľko sekúnd už Nessie spala.

V ďalšej kapitole sa dozviete, či bude Bella navždy duchom, alebo sa z nej niekedy stane človek...

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska nikdy neumiera - 19. kapitola: