Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kvapka krvi zmenila môj život v peklo - 1. kapitola

05.08.2011 (15:30) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1296×

Ležala som na posteli vedľa Nessie, ktorá spala. Potrebuje mať niekoho pri sebe. Niekoho, s kým by sa hrala a mohla ísť von, keď ja nemôžem. Zrazu nám niekto zaklopal na dvere. Edward rýchlo zbehol dole a otvoril dvere. Začal sa s niekým rozprávať a zrazu sa otočil na mňa

„Bella, to je asi pre teba!“ Vstala som a pozrela sa zo schodov ku dverám. Charlie. Moje oči sa rozjasnili, ale nevidel ma, a tak som len zakričala.

„Moment, hneď som tam.“ Vbehla som do kúpeľne a umyla si tvár po love, lebo bola celá od krvi. Som upírom už päť rokov, ale stále sa dokážem zašpiniť. Ako to dokáže Edward? Asi roky praxe.

Umyla som sa a na seba som si dala sivý sveter s teplákmi. Zbehla som dolu a tam stál Charlie spolu s Edwardom. Zbehla som dolu po schodoch a pozrela som sa na nich.

„Zasa sa začali objavovať vlci, či čo to je. Myslel som, že spíte, ale keď nie, tak vás pred tým varujem,“ povedal a ja som z neho cítila strach.

„Nie, ešte nespíme. A o vlkoch vieme,“ povedal môj manžel s pokojným tónom.

Zrazu sa ozvalo zabúchanie na dvere a dupanie po schodoch. Bola to Nessie. Vo svojom rúžovom pyžamku a so zajačikovými papučkami kráčala k nám.

„Zobudili sme ťa, zlatko?“ spýtala som sa jej a išla som jej naproti.

„Nie, len som mala zlý sen,“ povedala šúchajúc si oči.

Zrazu sa ozvalo buchnutie dverí a Alice stála vo dverách. Celá zdesená s vyplašeným výrazom v tvári sa na nás dívala.

„Alice, čo sa deje?“ skríkla som na ňu, keď sa k nej Charlie približoval.

„Aro,“  opakovala stále dookola.

„Videla Ara. Chce nás vidieť,“ objasňoval mi Edward.

„Kto je, preboha, Aro?“ díval sa na mňa zdesený ocko.

„Oci, to ti vysvetlím neskôr, ja musím ísť, ale ty tu, prosím, postráž Ness.“

„Nie!“ vykríkla Alice, ktorá sa dostala z tranzu. „Chce vidieť aj Ness a aj Charileho.“

„Charlie to nevie!“ povedala som a keby som mohla plakať, tak to tu zatopím.

„Bella, ja viem, je to ťažké, ale už by sa to mal dozvedieť,“ povedala mi Alice, keď sa ku mne pritúlila.

„Môže mi niekto povedať, o čo sa to tu jedná?“ vstúpil do debaty Charlie.

„Hneď ti to vysvetlím, len si sadni,“ povedala som mu a išli sme do obývačky.

Na náš gauč sme si sadli ja, Edward, na jeho kolená Ness a vedľa Alice. Oproti nám si sadol Charlie.

„Takže, kto je Aro a čo ešte neviem?“ začal debatu Charlie.

„No, vieš...“ začala som, ale nevedela som pokračovať.

„Zlatko, ja to poviem. Predsa len, je to tvoj ocko, a tak mu to asi nepovieš celé, ako sa to stalo. Ja som bol pri tom. Ja to poviem. Ak k tomu budeš chcieť niečo dodať, tak dodaj,“ povedal Edward a chytil ma za ruku.

„Viete, pán Swan,“ začal Edward.

„Hovor mi Charlie, už som ti to vravel,“ skočil mu do reči Charlie.

„Takže Charlie. Aro je niečo ako náš vládca. On je niečo ako kráľ. Nášho sveta,“ pri týchto slovách sa Charlie strhol a Edward pokračoval, lebo asi videl, na čo myslí, „našej ríše. Aby ste pochopil slová náš svet, naša ríša, na to slúži druhá otázka. V deň, keď sa narodila Ness sme Belle museli urobiť cisársky rez. Nie preto, že by dieťa nemohla porodiť normálne, to mohla, ale kým by to dokázala, to dieťa by ju zabilo. Prehlodávalo sa cez steny jej brucha. Viem, že to znie brutálne, ale je to tak.“ Na chvíľku sa odmlčal. Nessie mu sedela na nohách a počúvala, ako vlastne prišla na svet. „Musel som jej rozrezať brucho, vybral som dieťa, no v tom okamihu sa začala Bella dusiť. Umierala. Musel som niečo robiť a ja som vedel, čo presne treba robiť,“ odmlčal sa. V tom sa Charlie postavil.

„Dobre teda, ale stále som nepochopil, prečo si použil slovo naša ríša, kráľ našej ríše, a prečo Bella je nažive, keď umierala?“

„Ocko, to je dobré, toto ti už vysvetlím ja. Vysvetlím ti to ako dcéra otcovi, dobre?“ Pozrela som na neho a z očí mu vykúkala zvedavosť.

„Ocko. Na tom stole pri pôrode som naozaj umierala. V poslednej chvíľke ma zachránil Edward. To jemu som vďačná, že ťa teraz vidím, že som vôbec tu, aj keď sa tomuto moc normálny ľudský život nedá povedať.“

Všetci na gauči sme sa rozosmiali.

Buch! Tresk! Ozvalo sa od dverí a vbehol dnu Carlisle. Celý vyplašený.

„Edward! Povedali ste mu to?“

„Zatiaľ nie, prečo?“ Všetci sme na neho pozerali a potom sa Edward odvrátil. Chytila som ho za ruku, aby neodchádzal.

„Bella! Povedz mu pravdu. Päť rokov to skrývaš. Musí vedieť pravdu. Aro chce vidieť otca svojej najkrajšej... dievčiny z dvora. Dalo by sa to tak povedať.“ Charlie na mňa pozrel. Nechápavo a úplne nemo.

„Je neskoro. Už je tu,“ povedal Edward a potiahol ma za ruku. Vybrali sme sa k dverám do tmy. Charlie išiel za nami a ja som vedela, že nevie kam.

Dorazili sme do domu Carlislea a Esme. Aro tam už bol. Pozrel na mňa a potom na Charlieho.

„Isabell. Toto je tvoj otec?“ spýtal sa ma. Chytil mi ruku a ja som mu hľadela do očí.

„Čo to s ňou robíte?“ dral sa ku mne Charlie, no Edward ho chytil a nepustil.

„Bella, Bella. Vy ste mu to nepovedali?“

„Myslela som, že to bude lepšie. Chceli sme mu to povedať, no len si prišiel skôr, ako sme očakávali,“ povedala som mu a Charlie sa na mňa neveriacky díval, ako mi Aro hladí ruku.

„Tak skúsime, po kom si podedila svoju nedotknuteľnosť, aspoň zaživa. Môžem?“ To posledné, čo povedal, bolo pre Charlieho a on mu podal ruku. „Zaujímavé, naozaj zaujímavé. Ani o vlkoch, ani o nás nič nevie.“

Charlie sa na mňa zdesene díval.

„Bella, dovoľ, aby som skúsil niektorú schopnosť na neho, aby som ho otestoval,“ pozrela som sa lepšie.

„Jane!“ povedala som zdesene a postavila sa pred otca. Jane začala, ocko sa začal zvíjať a mne neprišlo nič na um, len použiť svoju schopnosť. Odrazila som Jane o múr, no tá sa bleskovo postavila. Pri Charliem bol už Edward. Vtedy sa Jane otočila ku mne.

„Vždy si mi prekážala!“ zavrčala a pozrela sa na mňa svojím pohľadom. Hneď som bola na zemi. Moje schopnosti sa spolu s Bellou, ktorá ešte žila, vytratili. Už som nevedela odolávať. Zvíjala som sa v bolestiach, ako keď ma napadol James.

„Dosť!“ zakričala Ness a zrazu Jane prestala. Ness pribehla ku mne a ja som sa postavila. „Prestaň ubližovať mame!“ obraňovala ma moja päť ročná dcérka.

„Aké zlaté deculko. Nesmrteľná Renesmee.“ Pri týchto slovách vstal Charlie a vyzeralo to, že je v poriadku. Nechápal, prečo nám Aro stále drží ruku.

„Prečo povedal, že je Renesmee nesmrteľná, Bella?“ Otec sa na mňa obrátil a ja som nevedela, čo robiť.

„Vieš, ocko, pri tom pôrode mi Edward musel pustiť jed do srdca. Už nežijem. Neviem, ako to povedať.“

„O čom to tu hovoríš?“ pozeral sa na mňa a ja som jeho pohľad videla, aj keď som sa pozerala do zeme.

„Bella, ak dovolíš, nemusíš nič vysvetľovať. Zajtra vo Volterre aj s tvojím ockom. Nič však nesmie tušiť. Očakávam vás za úsvitu,“ povedal Aro a už nebolo ani jeho, ani Jane.

„Kto to bol, Bella?“ pýtal sa ma otec.

„Zajtra uvidíš. Počkaj tu, idem sa prezliecť.“

Zrazu sme zmizli všetci a o minútu sme boli spať. Videla som v Charlieho pohľade, že to nechápal. Išli sme Edwardovým a Esmeiným autom. Prišli sme do Volterri ešte pred svitaním a zamierili sme k hodinám na veži.

„Bella, vysvetlíš mi, kam ideme?“ pýtal sa ma Charlie zdesene.

„Uvidíš,“ povedala som mu a zároveň som sa cítila veľmi previnilo.

„Bella, musíme si pohnúť. Už svitá,“ popohnal nás Edward a ja som si vzala Ness na ruky. Boli sme od hodín aspoň desať minút ľudskej chôdze, a spoza hodín už vykúkalo slnko.

„Charlie, môžem?“ povedal Edward a nič nenaznačoval.

„Edward, vzal si si moje dievčatko, ty môžeš všetko,“ povedal Charlie pokojným tónom.

„Tak dobre, nastav ruku,“ povedal Edward a Charlie nastavil ruku.

Rozbehli sme sa. Alice, Rosalie, Emm, Jasper, Esme a Carlisle. Za nimi sme bežali ja a na rukách som mala Ness, ktorá si to vždy užívala, a za nami Edward s Charliem na rukách, ktorý si držal oči zavreté. Dorazili sme pod hodiny, a vtedy slnko vykuklo spoza striech.

„Edward! Ty si sa zbláznil. Čo si myslíš, že robíš?“ vyvalil na neho Charlie.

„Prepáč, ale Aro povedal, že nemáš nič tušiť,“ povedal Edward pokojným tónom. Vo výťahu do siene bolo ticho. Hrala len hudba. Keď sme vošli do siene, boli tam všetci. Začalo sa to fakt zle. Keď sa to Charlie dozvedel, rozbehol sa von. Ja som bežala za ním. Vybehol na slnko a ja som nemohla nič robiť.

„Charlie! Vráť sa!“ kričala som za ním, no neotáčal sa. Vtedy za mnou prišiel Edward oblečený v červenom plášti, ktorý dal aj mne. Rozbehla som sa za Charliem a dostihla som ho. S Edwardom sme ho vzali naspäť pod vežu.

„Bella, toto nie si ty!“ povedal mi Charlie.

„Ja viem, ale nebyť Edwarda, tak nežijem. To si uvedomuješ tiež?“ vrieskala som na neho.

„Vieš čo, Bella? Nechcem sa s tebou hádať. Vaše tajomstvo neprezradím, ale nechajte ma!“ povedal a rozbehol sa k taxíku.

Edward vedel, na čo myslím, aj keď mi nerád čítal myseľ. Keď sme došli domov, nechala som Ness trochu sa vyspať, a tak som sa išla prejesť po Forkse. Edward ostal doma s Ness, a tak som sa mohla nenápadne vytratiť. Aro bol nesmierne štedrý, ale môj plán neschvaľoval ako vtedy Edwardovi. Použila som tú istú taktiku a zabralo to. Cítiť trblietanie kože na slnku pred plným námestím... Aké úžasné.

Vrátila som sa k Volturiovcom a tí mi to teraz dovolili. Napísala som odkaz, aby ho dal Aro môjmu Edwardovi, a povedala som nech začnú. Jeden mi chytil jednu ruku, druhý druhú a Aro mi chytil hlavu.

„Prosím, už to urob!“ žiadala som ho.

Aro sa nadýchol a vtedy vošiel Edward.

„Pozdravuj ocka. Aro, poď na to!“ povedala som Edwardovi a potom Arovi. Aro zatiahol.

Edward:

Vošiel som do haly, kde stál Aro nad jej hlavou a už sa chystal trhnúť.

„Pozdravuj ocka!“ skríkla na mňa a potom niečo povedala Arovi. Aro sa na ňu pozrel. Chápal som, že to nechce. Vedel som, na čo myslel, ale aj tak zatiahol.

„Nie! Mami, nie!“ zakričala Ness, keď sa chystali Belle odtrhnúť hlavu a obidve ruky. Nechcel som tomu veriť. Kvôli tomu, že jej otec to nevzal, spáchala niečo také. Nechápal som prečo. Ness sa naklonila nad Belline telo a plakala. Ja som na jej hlave hladil jej vlasy a poslednýkrát som pobozkal jej teraz ešte chladnejšie pery.

„Prečo si to urobil mame?“ rozbehla sa Ness k Arovi a začala ho búchať päsťami do brucha. „Prečo? Prečo? Prečo?“ Búchala stále zúrivejšie a zúrivejšie, až vyčerpaná klesla na zem. Keď som ju chvíľku držal v náručí, zaspala. Položil som ju na gauč a predstúpil som pred Ara nad Belline bezvládne telo.

„Prečo si to urobil?“ pýtal som sa ho trochu rozrušeným hlasom.

„Toto zanechala tebe,“ povedal jediné a podal mi poriadne hrubú obálku. Obálka bola formátu A4. Vo vnútri bol album so všetkými fotkami. Začal som si ho listovať. Bola taká nádherná... A teraz tu nie je. Ako sa s tým vyrovnám? Vo vnútri bol ešte aj list.

Drahý Edward.
Milujem ťa z celého srdca, ver mi. Nemala som v pláne ublížiť tebe či Ness, ale nedokážem žiť bez dôvery môjho otca. Prepáč mi, že som ti ublížila. Pozdravuj odo mňa Ness. A ockovi povedz, že som ho ľúbila. Milujem ťa ani nevieš ako. Pozdravuj všetkých. Alice a Jaspera. Rosalie a Emmetta. Carlislea a Esme. Všetkým ďakujem, za veľa...

List bol dlhý. Čítal som ho dlho. Nehľadal som v nikoho myšlienkach nič, len som sa snažil pochopiť tie jej. Zrazu sa medzi mojím dumaním ozvala iná myšlienka. „Žijem snáď ešte?" pískal hlások v mojej hlave. Odvrátil som zrak od listu a pozrel som na Ara. Nikto tam nebol. Len ja a Ness. Zrazu sa vedľa mňa vynorila postava. Nevedel som, kto to je. Popri otáčaní som toho dotyčného zvalil rukou a šmaril ho o stenu. Keď sa obil o stenu, Ness sa zobudila.

„Oci, čo to robíš?“ pozrela sa na mňa Ness. Pozeral som na ňu a ona na človeka, čo sem prišiel.

„Nič, zlatko. Spi ďalej,“ povedal som pokojne a zahľadel sa späť do listu, no nie nadlho.

„Nie ak budeš ubližovať mame,“ povedala a rozbehla sa k stene, o ktorú som hodil toho človiečika.

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kvapka krvi zmenila môj život v peklo - 1. kapitola: