Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krehká milenka - 9. kapitola

11.04.2011 (17:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 8102×

Bella:

Keď Amadeus zmizol, otočila som sa k svojim hostiteľom.

„Kto ma odvezie?“ Pozrela som na Edwarda. Chvíľu vyzeral, že sa dobrovoľne prihlási, no Tanya sa na mňa škaredo pozrela a určite mu to v mysli rázne zakázala.

„Odveziem ťa,“ povedal Carlisle a ponúkol mi rameno ako pravý gentleman. Vzal ma domov a pri dverách mi na seba dal vizitku.

„Bella, kedykoľvek mi môžeš zavolať. Som rád, že to berieš tak s nadhľadom,“ šepol. Pozrela som mu do očí.

„To myslíš vážne? Som z toho totálne rozbitá. Nedokážeš si predstaviť, aké je to pre mňa ťažké.“ Rezignovane som pokrčila ramenami a zaliezla som do prázdneho domu.

Amadeus sa vrátil neskoro. Hneď ráno mi oznámil, že musí ísť niečo vybaviť na celý deň. Nebola som nadšená, ale čo robiť. Chcela som si užiť voľný deň, a tak som poslala kuchárku aj gazdinú preč. Mala som chuť jednoducho vypnúť. Vliezla som do sprchy a pustila vodu. Dopriala som si pol hodinu pod horúcou vodou, keď som si uvedomila, že zvoní telefón.

Vybehla som zo sprchy a rozplesla sa ako žaba na kachličkách. Zostala som ležať. Telefón prestal zvoniť a ja som sa začala opatrne kontrolovať, či nemám nič zlomené. Bolelo ma len zápästie, ale dokázala som ním hýbať. Rýchlo som si obliekla prádlo a župan. Po hodine mi ruka neskutočne opuchla a ja som si hneď spomenula na Carlisleovu vizitku. Na zápästie som si priložila mrazený hrášok a zavolala som na číslo na vizitke. Telefón párkrát zazvonil.

„Prosím,“ ozvalo sa.

„Carlisle, Isabella. Nechcem otravovať, ale Amadeus je preč a ja som spadla a...“

„Bella, to som ja Edward. Čo sa stalo?“ opýtal sa.

„Daj mi Carlislea,“ šepla som.

„Je na love. Nechal doma mobil. Čo sa stalo?“ naliehal.

„Potrebujem doktora, nie teba,“ štekla som.

„Bella, aj ja mám medicínu,“ povedal vážne. Zhlboka som sa nadýchla. Tá ruka stále opúchala.

„Amadeus je preč a ja som poslala preč aj gazdinú a kuchárku. Spadla som na dlažbe a udrela si zápästie. Myslela som, že mi nič nie je, ale tá ruka opuchla a príšerne bolí. Nemám ani potuchu, kde je tu nemocnica a s tou rukou to aj tak neodšoférujem. Amadeus mi neberie mobil,“ zaklamala som.

„Dobre. Daj si na to ľad a ja som hneď tam,“ povedal a zložil. Tá ruka bolela ako šialená, no ja som sa rýchlo rozbehla do kúpeľne a začala som sa rýchlo česať. Prezliekla som si krátky, sexi župan a zbehla som do haly. Edward tu bol behom pol hodiny. Neobťažoval sa ani klopať. Vpadol do vnútra ako veľká voda. Priskočil ku mne a hneď mi začal kontrolovať ruku. Sykla som bolesťou, aj keď bol maximálne nežný.

„Čo si robila?“ opýtal sa a kýval hlavou.

„Bola som v sprche a zvonil telefón. Šmykla som sa.“ Zahanbene som sklopila zrak. Edward mi začal opatrne kývať rukou.

„Nie je zlomená, len trocha vykĺbená. Bude to bolieť,“ šepol a ja som sa s bolestným výrazom uhryzla do pery. Pozrel mi do tváre.

„Napočítam do troch a potiahnem,“ povedal vážne. „Jeden, dva...“ Na dva trhol. Sústredila som sa na tri a zjačala som. Bola to príšerná bolesť, no nasledovala ju úľava. Okamžite mi na ruku priložil ďalšie balenie hrášku. Ešte, že ho Lea toľko nakúpila.

„Chceš niečo od bolesti?“ opýtal sa rozpačito. Pozrela som mu do tváre.

„Dvojitú Whiskey,“ šepla som. Edward sa na mňa prekvapene pozrel a prešiel k stolíku s alkoholom. Nalial mi do pohára a bez slova mi ho podal. Doslova som ho do seba obrátila. Edward zodvihol obočie.

„Kam vlastne šiel Amadeus?“ opýtal sa zvláštnym tónom.

„Biznis,“ povedala som strnulo. Edward si ku mne prisadol.

„Prikladaj si na to ľad. Zajtra pošlem Carlislea, aby sa ti na to pozrel.“ Prikývla som.

„Včera Rose veľmi zúrila?“

„Ako besný pes.“ Zasmial sa.

„Vie tvoja manželka, že si ma šiel zachraňovať?“ Edwardovi zmizol z tváre úsmev.

„Nie.“ Sklopil zrak.

„Tak to by sa mal rýchlo vrátiť domov. Nech ťa nehľadá.“

„Áno. Asi áno,“ zašepkal a postavil sa k odchodu.

„Ale ak máš čas, tak...“ nedokončila som vetu. Edward sa otočil a usmial.

„Áno?“

„No, vlastne by sme sa mohli predsa len trocha porozprávať.“ Edward si rozpačito sadol na pohovku.

„O čom sa chceš rozprávať?“

„Ako sa máš? Čo robíš? Ako Tanya?“ položila som pár otázok. Vždy keď som spomenula Tanyu, skrivil tvár.

„Bella, stalo sa toho veľa ako v mojom, tak aj v tvojom živote,“ zvážnel.

„Áno. Stalo sa veľa. Viem, že ťa to najskôr obťažuje, keď sa na to pýtam, ale zaujíma ma to. Hovorím o Tanyi. Je tvoja žena, ale aj Amadeova bývalá. Minule si mi povedal, že ju Amadeus stále miluje,“ šepla som.

„Bolo to hlúpe,“ povedal pohotovo.

„Nie. Nebolo. Ja viem, čo cíti k Tanyi,“ povedala som a čakala na jeho reakciu. Prekvapene sa na mňa otočil.

„Vieš?“ Len som prikývla a prešla k baru a naliala si ďalší pohár.

„Iste, že viem. Už nie som naivka z Forks. Viem si dať dva a dva do hromady a to ako sa na ňu díva. Nikdy nebudem ako ona,“ šepla som.

„Ona nikdy nebude ako ty,“ šepol nepočuteľne, ale pri Amadeovi som už mala na to ich brblanie dokonale vytrénovaný sluch. Zachvela som sa, ale snažila som sa nedať na sebe nič vedieť. Sadla som si bližšie k Edwardovi.

„Ja si Amadea postrážim a ty si postráž svoju manželku,“ povedala som rázne. Edward vyvalil oči.

„Tak toto som vážne nečakal,“ povedal udivene.

„Nebudem tu na teba nič hrať. Amadea vážne ľúbim a nechcem o neho prísť. Prišla by som o viac než o lásku. Amadeus mi sľúbil to, čo si ty nebol nikdy ochotný urobiť. Spraví zo mňa upíra.“ Uškrnula som sa nad Edwardovým zmučeným výrazom.

„To ti vážne ide len o to?“ povedal znechutene.

„Mala som dosť času, aby som nad všetkým uvažovala. Opustil si ma, lebo si sa bál, že mi tvoja prítomnosť ublíži. Je to tak?“ Prikývol. „Jednoducho nedopustím, aby sa mi niečo podobné stalo aj s Amadeom. Nechcem byť tak krehká, aby mal strach zakaždým, keď sa ma dotkne. Mám pocit, že mu nedávam všetko. Nakoniec pôjde za upírkou, ktorá mu bude schopná dať to, čo ja nemôžem.“ Odmlčala som sa.

„Máš strach, že ťa opustí pre inú, lebo mu nedávaš všetko,“ zopakoval v skratke moje slová.

„Presne tak ako ty. Opustil si ma a vzal si si upírku. Pri nej sa nemusíš ovládať a báť sa, že ju v návale vášne rozmliaždiš alebo jej vysaješ krv.“ Hľadela som mu uprene do očí. Edwarda som dobre poznala. Čakala som na jeho reakciu. Vyskočil na nohy.

„Ty si vážne myslíš, že som odišiel preto, že som sa cítil neuspokojený? Myslíš, že som si preto vzal Tanyu? Bella, ty si nič nepochopila. Miloval som ťa tak veľmi, že som nezniesol tú alternatívu, že ti bude ublížené. Ak by som vtedy vedel, čo viem dnes, nikdy by som ťa neopustil. Nikdy by som nám nezbabral život. Dočerta!“ Posledné slovo zavrčal. Hľadela som na neho ako obarená. Pomaly som sa postavila a natiahla k nemu ruku.

„Ľutoval si, že si ma opustil?“ šepla som. Pritlačil si moju ruku k líci a privrel oči.

„Ľutoval a ľutujem to každú sekundu svojej existencie,“ zašepkali jeho pery. Opatrne som k nemu podišla. Cítila som chlad sálajúci z jeho pokožky. Chvela som sa, akoby som sa ho nikdy nedotýkala. Otvoril oči a díval sa do tých mojich. Prstami som mu prešla po dokonalých perách a natiahla sa na špičky. Stačí prekonať pár centimetrov, milimetrov a... Edward sa prudko odtiahol. Strápene sa na mňa pozrel. Pôsobil vydesene a prekvapene.

„Nemôžem...“ zašepkal. Ja som sa na neho dívala ako na blázna.

„Prečo? Chcela som len bozk.“ Sklopila som pohľad.

„Mám manželku. Ty máš Amádea. Nesmieme im niečo také urobiť,“ pošepol.

„Chcela som len bozk,“ zopakovala som zúfalo.

„Mne by bozk nestačil,“ povedal zmučene a rýchlo šiel k dverám. Doslova som za ním utekala. Vybehla som bosá na ľadovú dlažbu pred dverami.

„Edward!“ skríkla som. Otočil sa. V jeho tvári bolo toľko bolesti a smútku.

„Nemôžem...“

8. kapitola - 10. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krehká milenka - 9. kapitola :