Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krehká milenka - 10. kapitola

12.04.2011 (18:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 8235×

10. kapitola

Amadeus:

Keď som prišiel popoludní domov, Bella sedela v krátkom župane na pohovke. Na stole boli tri balenia sladkého hrášku, už úplne roztopené a už takmer prázdna fľaša whiskey. Až som sa bál opýtať.

„Bella, je všetko v poriadku?“

„Nič nie je v poriadku,“ zabľabotala a nevenovala mi ani len pohľad. Podišiel som bližšie.

„Pila si?“ opýtal som sa prekvapene.

„Bystrý upír, len čo je pravda. Iste, že som pila! Namlátila som si ruku, potom som volala Carlislea, ten nebol doma a hrášok sa minul,“ oznámila mi Bella s podnapitým akcentom a pokúsila sa postaviť. Rýchlo som k nej priskočil a vzal ju do náručia. Smrdela príšerne. Ak niečo neznášam, tak je to pach alkoholu.

„Si neskutočná. Nechápem, ako si sa od Carlislea dostala k hrášku,“ povedal som posmešne, keď som ju niesol po schodoch.

„Bol tu Edward. Sme obaja v peknej... Vybalila som na neho všetko. Chcela som ho pobozkať, no on povedal, že nemôže,“ snažila sa napodobniť jeho tón. Fakt som nevedel, čo je pravda a čo nie. Najprv rozpráva o Carlisleovi, potom o hrášku a teraz Edward. Uložil som ju do postele a usúdil som, že sa z toho potrebuje vyspať a ja počkám na triezvejšiu verziu príbehu. Mala opuchnuté celé zápästie, a tak ma napadlo, že to má súvis s tým hráškom. Uvidíme zajtra.

Bella:

Vstala som. Bolo desať večer. To je tak, keď sa cez deň pije. Bola som napálená na celý svet. Edward ma nechce. Už nie. Bol to hlúpy nápad myslieť si, že by na neho zabrali našpúlené pery. Cítila som sa tak ponížene. Zapla som jemnú hudbu a sadla si na posteľ. Izbu osvetľovalo len slabé svetlo nočnej lampy. Obliekla som si saténovú nočnú košieľku a dokonale som si učesala vlasy. Neviem, čo to so mnou bolo, ale chcela som byť sexi. Mala som pocit, že nie som dosť zvodná a atraktívna, keď ma Edward tak ľahko odmietol. Nie je nič horšie než zhrdená žena. Chvíľu som sa dívala na svoj odraz v zrkadle.

„Amadeus,“ šepla som. Nečakala som dlho. Zaklopal na dvere a opatrne nakukol. Zarazil sa, keď sa na mňa pozrel, no vošiel do izby.

„Už si hore? Myslel som, že budeš spať do rána,“ šepol. Ja som si hneď nohy vyložila na posteľ. Sadol si na jej okraj a usmial sa.

„Si krásna,“ povedal zamyslene a nežne ma pohladil po vlasoch.

„No, iste!“ zašomrala som. Pobavene sa usmial.

„Čo sa tu stalo?“ opýtal sa so zdvihnutým obočím. Nahol sa a jemne ma pobozkal na čelo. Ja som mu však pohotovo omotala ruky okolo krku a pritiahla som sa k jeho perám. Bolo mi jasné, že ma môže v stotine sekundy odstrčiť, no neurobil to.

To mi dodalo odvahu a jemne som sa otrela o jeho ústa. Zachvel sa a jemne sa odtiahol. Ja som ho však nasledovala a znova som spojila naše pery. Na malú chvíľu váhal, no potom mi bozk vrátil. Nežne ma zovrel v náručí a ochutnával moje pery. Triasla som sa ako malé dievčatko a rozhodla sa trocha pritvrdiť. Bolo to po prvýkrát, keď som niečo také urobila.

Amadea som mala rada. Cítila som sa zvláštne.

Olízala som mu spodnú peru a hneď som zas jazyk schovala za zuby. On jemne zastonal. Bol to nádherný zvuk. Zatočila sa mi z toho hlava. Trocha mnou otriasol chlad prestupujúci jeho pokožkou, no aj napriek tomu som sa k nemu tesnejšie pritlačila. Na moje prekvapenie ma opatrne priľahol a jazykom vplával do mojich úst. Nežne mi ochutnával moju spodnú  peru a rukou kĺzal po mojom boku. Okamžite som poroztiahla nohy a omotala mu ich okolo pása. Trocha sa odtiahol a úplne čiernymi očami sa na mňa zadíval.

„Bella, čo to robíme?“ šepol zastrene.

„Bozkávame sa,“ zavzdychala som mu do pier. Prudko sa odtiahol. Priam vyletel z postele.

„Nie. To nemôžeme!“ povedal rázne, no jeho vzrušenie bolo viditeľné. Hypnotizoval ma pohľadom. Jeho oči sa upierali na moje telo a potom do mojej tváre.

„Amadeus, ja ťa potrebujem,“ šepla som a presunula som sa na okraj postele. Natiahla som k nemu ruku a naznačila mu, aby šiel ku mne. On však stál bez pohybu a hlasne dýchal. Videla som na ňom ako sa rozhoduje, čo robiť.

„Bella, ľúbim ťa, ale toto nemôžeme. Všetko by sa skomplikovalo. Túžim po tebe. Si nádherná žena, ale nemôžeme,“ povedal kŕčovito a v sekunde zmizol. Zostala som sedieť na posteli a pozerala na zatvorené dvere. Vyletela som z postele a v amoku bežala za ním. Zbehla som polonahá do haly a hlasno zrevala:

„Amadeus!“ Behom sekundy stál predo mnou.

„Prečo ma odmietaš. Myslíš, že nevidím a necítim, že medzi nami už dávno nie je len priateľstvo. Túžiš po mne ako ja po tebe. Tanya ťa nikdy nechcela. Miluješ ženu, ktorá ťa nemiluje,“ hystericky som revala. Amadeus strnulo stál a díval sa na mňa.

„Bella. Sľúbil som, že ti neublížim. Ak by sa medzi nami niečo udialo, ublížim tým tebe, sebe, Edwardovi aj Tanyi. Ty miluješ Edwarda a on teba,“ šepol.

„Somarina. Mýlil si sa. Tak veľmi si sa mýlil. Edward sa rozhodol zostať so svojou ženou,“ zabedákala som a padla na ľadovú dlážku. Amadeus ma vzal do náručia a chlácholivo ma začal pohojdávať ako malé dieťa.

„Tak o to ide? Bol tu? Ublížil ti?“ šepkal mi do ucha a nežne ma hladil po chrbte. Túlila som sa k nemu a vzlykala do jeho košele.

„Bol tu a odmietol ma. Nechcel ma!“

„To sme ale dopadli. Všetko sme obaja zbabrali,“ šepkal ďalej. Po chvíli, keď som sa upokojila, som sa odtiahla a previnilo sa mu zadívala do očí.

„Prepáč mi to,“  povedala som s rozpačitým úsmevom.

„Čo ti mám prepáčiť? Bolo to príjemné.“ Usmial sa.  Aj mne to bolo príjemné. Ak by sa nebol odtiahol, tak najskôr strávim noc s upírom, aj keď nie s tým, ktorého som pôvodne chcela zviesť.

„Bella, mi dvaja sme si tak podobní. Čo sa vlastne stalo a čo ti Edward povedal?“

„Odmietol ma pobozkať. Vraj nemôže. Vraj by mu len bozk nestačil,“ šepla som. Amadeus sa hlasno rozosmial.

„A ktorá časť tohto vyznania ťa rozhodila tak veľmi, že si sa chcela vyspať s prvým, kto otvorí dvere na tvojej spálni?“ opýtal sa Amadeus so zdvihnutým obočím. Len som pretočila oči.

„To, že nemôže,“ prskla som.

„Jasne ti povedal, že chce a veľmi a že by to nezostalo len pri bozkávaní. Bella, ty si vyhrala. On ťa stále chce.“ Zatváril sa, akoby som nerozumela ničomu na svete. Keď mi to vysvetlil takto, začalo to dávať zmysel a tvár sa mi sama rozžiarila. Amadeus si so záujmom prezrel moju ruku.

„Myslím, že by bolo vhodné, keby sa Edward na to tvoje zápästie prišiel zajtra pozrieť,“ šepol.

„Ale veď ma už nebolí,“ povedala som zamyslene.

„Neklam, Bella. Celú noc si pre tú bolesť nespala. Ráno mu zavolám.“

„Pošle Carlislea,“ povedala som strnulo a vybrala sa k schodom.

„Nepošle Carlislea. Príde sám,“ zašomral Amadeus.

Ráno som vstala neskôr. Nemohla som zaspať. Amadeus sedel v jedálni a pred ním boli raňajky. Pripadalo mi to smiešne, a tak som sa posadila k nemu.

„Budeš to jesť?“ opýtala som sa s úsmevom.

„Poslúž si,“ povedal pohotovo a fascinovane sledoval ako to do seba hádžem. Páčilo sa mu všetko ľudské. Keď mi zaškvŕkalo v žalúdku, keď som bľabotala zo sna alebo len prešľapovala pred dverami, keď mi bolo treba cikať. Zložil noviny a chytil ma za ruku.

„Volal som Edwardovi, že ťa tá ruka stále bolí a či by sa na to nemohol prísť pozrieť.“

„Čo povedal?“ Bola som nedočkavá.

„Príde,“ povedal zamyslene. Už som sa začala tešiť, keď dodal: „S Tanyou a Alice.“

Pretočila som oči a šla sa radšej obliecť. Dala som si záležať. Navliekla som na seba legíny a dlhú tuniku. Dlho som vyberala topánky. Nakoniec zvíťazili extrémne vysoké lodičky. Vlasy som si nechala vo vlnách padať na chrbát. Doplnila som to decentným makeupom, keď sa ozval zvonček. Pribehla po mňa Lea, že máme hostí. Nahodila som zmučený výraz a zbehla dole.

„Isabella,“ spískla Alice. Objali sme sa, no ja som už hľadela do tváre Edwardovi. Amadeus sa prekrásne usmial na Tanyu.

„Edward, pozri sa jej na tú ruku. Dámy, smiem vás previesť po dome?“ Ponúkol Alici a Tanyi ramená a viedol ich na prehliadku sídla. Edward sa na mňa usmial a bez slova ma chytil za ruku. Nedokázala som prestať pozerať do jeho karamelových očí.

„Odpuchla a vyzerá dobre,“ šepol.

„Amadeus všetko strašne preháňa. Vraj som skoro vôbec nespala a bola nepokojná, a tak si to spojil, že ma to bolelo,“ povedala som s úsmevom.

„Nedivím sa mu. Musí na teba dávať veľký pozor.“ Usmial sa.

„Nechceš sa pridať k prehliadke domu?“

„Nie,“ šepol a podišiel blízko ku mne. Cítila som na tvári jeho studený, sladký dych. Srdce mi zrýchlilo. Hypnotizovala som pohľadom jeho pery a on moje. Nahol sa bližšie a ja som sa zachvela. Vtedy sa pritlačil k môjmu uchu a takmer nepočuteľne šepol: „Viem o čo tu ide Bella.“

9. kapitola - 11. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krehká milenka - 10. kapitola :