Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Krehká milenka - 17. kapitola

27.04.2011 (07:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 8321×

Tanya:

„Rose mala pravdu. Hrali ste to na nás,“ šepol Edward. Jeho slová mi najprv nedávali zmysel, no potom som sa pozrela do Amadeovej tváre. Ustrnul. Jeho výraz skamenel a oči stmavli. Pomalým pohybom sa ku mne priblížil o krok. Edwarda úplne ignoroval. Akoby tam ani nebol. Tie slová zavibrovali o môj ušný bubienok a vyvolali chvenie, ktoré prešlo celým mojím telom ako elektrický prúd. Bola som tak nesmierne zaskočená. Nastalo ticho, ktoré prehlušoval len splašený tlkot srdca z poschodia. Sucho som prehltla. Nedokázala som zo seba dostať slovo. Nechápala som.

„Čomu nerozumieš, Tanya? Oni nám klamali!“ povedal Edward tvrdo a urobil rýchly krok k nám. Amadeus sa prudko otočil.

„Jediný klamár stojí predo mnou, Edward,“ vyštekol Amadeus jedovato.

„Ja som klamár?“ povedal môj manžel rázne.

„A nie si? Stále miluješ Bellu. Tanya pre teba nikdy nič neznamenala a nemal si v sebe ani toľko ohľadu, aby si jej to povedal. Dokonca si si ju vzal a pozri, ako si ju zničil. Zničil si Tanyu, Bellu a aj mňa. Nakoniec aj seba.“ Posledné slová už Amadeus doslova syčal. Edward sa celý chvel.

„Ja som naozaj veril, že dokážem urobiť Tanyu šťastnou. Chcel som na Isabellu zabudnúť, ale nedokázal som to. Nechcel som nikomu ublížiť,“ povedal Ed.

„Koho chceš zas oklamať, Edward? Buď konečne chlap a urob čo máš. Tiež som spravil chybu, že som dovolil, aby si ťa Tanya vzala. Bola tebou posadnutá, ale aj jej sa už otvorili oči. Urobím všetko na svete, aby som ju dostal späť. Úplne všetko. Chápeš!?“ Edward sa na neho tvrdo pozrel.

„Jediné, čo som mal urobiť už na začiatku je vyhodiť ťa,“ štekol.

„Pôjdem, ale nie sám!“ Otočil sa a pozrel mi do očí. Dlho sa na mňa zadíval. V jeho očiach bola otázka, no ja som nedokázala odpovedať. Otočila som sa a rýchlo vybehla po schodoch do svojej izby. Chcelo sa mi plakať. Začula som za svojim chrbtom ešte svoje meno, vyslovené s toľkou bolesťou, že som mala chuť vrátiť sa.

Sadla som si na posteľ a schovala si tvár do dlaní. Mala som pocit, že sa všetko rúca. Najprv som musela Isabellu premeniť a teraz sa dozviem, že všetko bola len hra. Hrala aj priateľstvo ku mne a to, čo mi povedala? Čo je pravda a čo je lož? Začala som ju mať rada, no na druhej strane som jej závidela. Mala všetko, čo ja nie. Patrilo jej Edwardovo srdce a naozaj som si myslela, že aj Amadeovo. Teraz, keď viem, že nás chceli len rozbiť, neviem, či mám byť šťastná alebo ich oboch nenávidieť.

Knísala som sa na posteli a vôbec som si nevšimla tú zvadu dole. Až keď sa ozvala silná rana, spamätala som sa. Vyskočila som na nohy a zbehla dole. Zas boli v sebe. Amadeus držal Edwarda v zovretí a on bol len pár milimetrov od jeho krku.

„Dosť!“ vykríkla som strachom. „Prestaňte! Čo to robíte? Toto nič nevyrieši. Pomyslel aspoň jeden z vás na Isabellu? Dočerta z vami oboma,“ kričala som hystericky. Ani jeden z nich sa nepohol. Po chvíli prvý ustúpil Edward. Pustil Amadea a odtiahli sa od seba. Vydýchla som si. Edward zvesil hlavu a bez slova vyšiel z domu. Amadeus sa na mňa ospravedlňujúco pozrel a natiahol ruku k mojej tvári. Odstúpila som od neho.

„Mal by si ísť k Belle. Nesmie byť sama v tom pekle, čo prežíva,“ povedala som nekompromisne. Otočila som sa k dverám a vybehla som za Edwardom.

„Edward?“ šepla som a on sa rýchlo otočil. Mal úplne čierne oči. Nevedela som, či zúri alebo smúti. Po chvíli som pochopila, že trpí ako zviera.

„Nemusel byť tak krutý,“ šepla som. Edward sa pridusene zasmial.

„Tanya, nebuď vždy tak príšerne dobrá. Nebol krutý. Povedal mi pravdu. V tejto rodine je pravda tak málo používaný pojem. Čítam myšlienky a načo mi to je, keď jedinou úprimnou mysľou v mojom okolí si bola len ty?“ Jeho hlas bol tak veľmi chladný. Edward sa na mňa uprene pozrel a chytil ma za ramená.

„Zbabral som to. Zbabral som to nám obom. Ja sa na Amadea vôbec nehnevám. Som mu dokonca vďačný,“ povedal tvrdo a zatriasol mnou. Pôsobil tak nevyrovnane. Takého to som ho ešte nevidela.

„Edward. Neber teraz všetko na seba. Každý z nás v tom má prsty. Vedela som, že ma nemiluješ. Amadeus sa ma vzdal príliš ľahko a naše rodiny nám tiež nepomohli. Teraz máme akú takú šancu to napraviť,“ šepla som.

„Odpustíš Amadeovi to klamstvo?“ opýtal sa zvláštnym tónom.

„Ja vlastne ani neviem, v čom všetkom klamali,“ šepla som po pravde.

„Bolo to plánované, že sem prídu a Bella pomôže Amadeovi získať ťa. Mala ma odlákať,“ povedal smutným tónom. Celkom som tomu nerozumela. Veď ju miluje, tak prečo smúti.

„Tanya, išlo im o teba. Nikdy nešlo o mňa. Amadeus mi dal jasne pocítiť, že mňa už Bella nechcela. Musel ju presviedčať. Dohodli sa na jej nesmrteľnosti a ja som bol nutné zlo,“ šepol.

„Edward, choď sa prebehnúť. Porozprávam sa s Amadeom. Nemyslela som si, že to niekedy vypustím z úst, ale Isabella ťa určite miluje. Hovorila som s ňou a to sa hrať nedá. Ženy to majú v očiach,“ povedala som nežne.

„Už si presne pamätám, prečo som si ťa vzal. Si...“

„Príšerne dobrá...“ Skočila som mu do reči a použila jeho frázu.

„Presne preto,“ usmial sa. Z diaľky som sa pozrela na dom. Čo ma tu vlastne držalo? Múdri sa učia na chybách druhých a hlúpi na vlastných. Naozaj som hlúpa, že som to nevidela. Žila som po boku muža, ktorý o to nestál a snažila sa zachrániť niečo, čo nikdy neexistovalo. Vošla som dnu a šla priamo do Edwardovej izby. Cez dvere som počula Amadea, ako Belle šepká do ucha. Stručne ju informoval o tom, čo sa udialo.

„Tak princezná, pekne som nám zavaril. Najskôr odtiaľto budeme utekať,“ šepol jej do ucha, keď som otvorila dvere a hladil ju po vlasoch. Pozrel sa na mňa, ale z dlážky sa nepostavil. Sadla som si na posteľ k Belle. Už teraz bola prekrásna. Amadeus sa na ňu díval s láskou a oddanosťou.

„Počúvam,“ šepla som.

„Nepovedal ti už všetko Edward?“ opýtal sa. Zodvihla som obočie.

„Tanya, musel som. Bella sa zjavila ako blesk z jasného neba. Ak by sa k tebe správal inak, ale nemohol som sa pozerať na to, ako trpíš,“ šepol.

„A čo Isabella?“ Znova sa na ňu pozrel a pohladil ju po vlasoch.

„Veľa trpela pre lásku. Ver, že je to najzábavnejší, najúžasnejší a zároveň najnemožnejší človek, ktorého poznám. Dúfam, že ako upír bude obratnejšia, inak nechcem vidieť ten les, keď ho bude demolovať,“ povedal uvoľnene a mňa tým celkom pobavil.

„Pýtala som sa na to, čo medzi vami vlastne je.“

„Ľúbim ju. Nebudem klamať. Isabella je ako moja malá sestra. Bolo to skvelé, vytáčať Edwarda. Tebe som ublížiť nechcel. Milujem ťa, Tanya. Odíď s nami,“ povedal polohlasom. Trocha ma prekvapila tá posledná veta a Amadeus si všimol moju reakciu.

„Nemôžem ju tu nechať,“ povedal pohotovo. Pozrela som sa na Isabellu. V tú chvíľu vošla Alice opatrne do dverí. Na ruke mala prevesené modré šaty. Rozpačito sa usmiala. Amadeus okamžite vyšiel pred dvere. Alice sa opatrne sklonila nad posteľ. Rýchlo sme ju prezliekli a sadli si k nej.

„Budeš mi chýbať,“ šepla Alice. Usmiala som sa, lebo som sa definitívne rozhodla len pred pár sekundami.

„Aj ty mne, Alice,“ šepla som a objala ju. Alice sa pozrela na Isabellu.

„Aj ona mi bude chýbať,“ šepla. Prekvapene som pozrela Alice do tváre.

„Nebude tu chcieť zostať?“ opýtala som sa zaskočene. Alice smutne sklopila oči a ťažko si vzdychla. Pokývala hlavou z prava do ľava.

16. kapitola - 18. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krehká milenka - 17. kapitola: