Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Koniec? Nie, iba začiatok - 4. kapitola


Má naozaj vkus. Hlavne v mužoch. No nech sa, láskavo, nedotýka niečoho, čo je moje!
Bella a Edward. A, samozrejme, tretia osôbka.

4. kapitola

 

„Bella? Bellinka?"

Prižmúrim oči. Ostré svetlo sa mi zabodne rovno do očí, ako keby sa mi vysmievalo. Pohotovo si zavriem viečka a zažmurkám, aby som zahnala slzy. Nenávidím, keď mi slzia oči.

„Bells, konečne. Dlho som ťa s ockom hľadala, vieš? A ty si hľadala nás," povie mama vedľa mňa a pohladí ma po vlasoch. Začne si pospevovať uspávanku a kývať sa do jej rytmu. Som zmätená. Čo tu hľadám?

„Mami?" poviem neveriacky. Nahnem sa a prstom prejdem po chrbte jej ruky. Je jemná... A taká skutočná! Dokonca vo vzduchu cítim aj jej vôňu. Vanilka. „Mami... Je toto skutočné?"

Neverím tomu. Nemám prečo, ako a ani... Sníva sa mi. Viem to, niekde hlboko v mysli, no nechcem si to uvedomiť. Jednoducho toto musí byť skutočné.

„Samozrejme, zlatko. Ak tomu veríš, dokážeš to premeniť na skutočnosť. Všetko závisí iba od tvojho myslenia. Ja ti verím. Ocko nie, ale ja áno. Si šikovná, dokážeš to ako nikto iný pred tebou. Moje malé dievčatko," povie a pritiskne si ma k sebe.

„Prečo mám pocit, že sa so mnou lúčiš?" poviem odrazu. Vytiahnúť karty na stôl, áno, to je to správne riešenie.

„Pretože je to tak. Ale neboj sa, ty to zvládneš."

„Nechápem," pokrútim hlavou a pozriem sa jej do tváre. Usmeje sa na mňa a prikryje ma dekou.

„Ale áno. A teraz choď spinkať, dobre?" Prikývnem. Zhasne lampu.

„Mami?"

„Áno, miláčik?"

„Nezostaneš pri mne? Bojím sa." Ticho. Tma. V šere uvidím obrys jej postavy, ktorá nerozhodne prešľapuje z nohy na nohu. Uprene sa na ňu pozerám a niečo v mojom mozgu mi pomáha zapamätať si ju.

„Nie. Nie je čas. Ale keď sa stretneme nabudúce, strávim s tebou toľko času, že si budeš priať..." nedopovie to. Na schodoch dupú dunivé kroky - otec. Mama sa na mňa uvoľnene pozrie.

„Spi." Poslušne zatvorím oči a ponorím sa do ríše snov...

¤¤¤

„Isabella! Kde mám kávu?!" celou firmou zahrmí moje meno z úst samého Boha, no v skutočnosti diabla. Nenávidím Cullena. Nenávidím Cullena. Nenávidím Edwarda Cullena, jeho existenciu a preklínam vzduch, ktorý dýcha. Chce kávu? Dobre. Lenže on nechce obyčajnú kávu, chce kávu, ktorá stojí tridsaťkrát viac ako káva z automatu, kúpim ju na druhej strane mesta, a k tomu všetkému ju ani nevypije! Viem to. Videla som to.

„Už sa to nesie," poviem milým hláskom, hoci to vo mne vrie. New York Times a plastovú nádobku, do ktorej by som najradšej strčila jed, položím na stôl a s úsmevom odkráčam do svojej kancelárie.

Otvorím si notebook a vyhľadám nové cenníky dovážania. V niečom sa líšia, no nie je to nič extra. Iba pár dolárov, ktoré aj tak nezmenia kvalitu značky. Všetko prekopírujem a hodím to na papier. Usporiadané podľa dôležitosti to odnesiem Cullenovi a vduchu sa modlím, aby ma nepoctil ironickou poznámkou...

Za ten necelý týždeň, ktorý prešiel od prvého dňa, keď som sa oficiálne stala asistentkou a zrodila sa firma CullenImpery, som mala problémy so sebakontrolou až-až. Zo začiatku to bolo prevažne z jeho tela, hypnotizujúcich očí a neodolateľnej vône. Lenže teraz je to preto, lebo akonáhle otvorí svoje ústa, chrlí jednu nadávku za druhou a poznámkami na môj účet takisto nešetrí.

Cullen, Cullen, Cullen.

Či v dobrom alebo zlom, vždy a za každých okolností sa mi nejako dostal do hlavy a vôbec nemal v pláne mi dať pokoj. Ak už nie v práci, tak ani doma. Jednoducho tu bol stále dokola a celý svet sa točil iba okolo neho. Hrozné nebolo to, že som si to myslela. Najhoršie zo všetkého bolo, že si to myslel aj on sám. Jeho ego bolo väčšie ako Titanic a siahalo niekam do nebies.

„Mohla by ste, prosím, stáť a počúvať ma?" spýta sa. Nie, nemohla. A ani... Pri pohľade do jeho očí sa posadím a nadvihnem obočie. Tak? Nedbalo skontroluje, či ho vôbec počúvam a medzi písaním sa nadýchne, a spustí svoj monológ. Skontrolujem si hodinky. To bude zase nadlho...

„O týždeň je veľká konferencia v Paríži. Budú tam svetoznáme značky, novinári, prednášky a dôležité osobnosti. Chcel by som sa jej zúčastniť a mám na to právo. Samozrejme, svoje právo mienim patrične využiť čo najlepšie a ako váš šéf vám hovorím, že idete so mnou." Paríž. Cullen. Firma. Konferencia.

„Ja neviem, čo mám povedať," zamrmlem a pozriem sa niekam do diaľky.

„To ani nemusíte, slečna Grace," povie a uprie na mňa pohľad. Fajn. Hráme hru kto z koho? Doslova ho prepaľujem pohľadom a vychutnávam si našu hru. Jeho oči ma hladia a hrejú, a na druhej strane... Je v nich niečo, čo nedokážem pomenovať. No nevzdávam sa. A vyzerá to, že ani on... Vyruší nás jemné, ale celkom zdôrazňujúce klopanie na dvere. Uhne pohľadom. Prvý. Ha!

„Áno, Olívia?" Pootvorím ústa a pozriem sa na Olíviu. Má dlhé blonďavé vlasy, sexi postavu a pôvabné držanie tela. Obrovskými sivými očami, orámovanými hustými, tmavými mihalnicami, sa pozrie najprv na mňa a potom na Edwarda. Oproti mne je to najkrajšia modelka, na ktorú dokážete naraziť v CullenImpery.

„Edward, nastal problém. Mnohí bývalí zamestnanci protestujú a prišli ich podporiť aj iní ľudia. Dostali sme pozvánku na email. Zajtra pred firmou bude veľký štrajk. Snažíme sa vyhnúť tomu, ale..." Povedala mu Edward. Tyká mu. Ja nie. Bella! Prosím, podajte mi niekto záchranné lano...

Zažmurkám a ostro sa nadýchnem. Ozve sa vo mne doteraz neznámy pocit. Nechcem to, no nech sa akokoľvek bránim, odrazu ma to pohltí a prudko do toho spadnem. Srdce sa mi rozpumpuje oveľa rýchlejšie a adrenalín sa mi dostane do krvi. Nenávistne sa pozriem na Olíviu. Mohla by mať hocikoho. Takže... Prečo ide práve po Edwardovi?

„Nie, podľa mňa im o to nejde." Zavrtí hlavou, a hoci som dobrých pár metrov od nej, cítim jej vôňu až sem. Má vkus. Aj v mužoch, aj vo voňavkách, a tak podobne. No nech sa, láskavo, nedotýka niečoho, čo je, došľaka, moje!

Rozšíria sa mi zreničky a zalapám po dychu. Nie, rozhodne som na Olíviu nežiarlila. Edward Cullen bol jedno sebecké, príliš prchké a ironické indivídium, ktoré sa mi priplietlo pod nohy. Pohľad na jeho vypracované telo bol občasný úlet a ako asistentka som za týždeň zažila týchto ,úletov' až-až. No nič som k nemu okrem fyzickej náklonnosti a miernej nenávisti necítila. Nemala som na to za a) právo, a za b) Cullen mi za nič na svete nestál. Bodka.

„Idem domov. Pán Cullen, ospravedlňte ma, ale mám už všetky svoje povinnosti spravené," zahlásim a vyškriabem sa na nohy. Preč z miesta činu, pretože vrah tu stále koketuje s obeťou.

Prevrátim nad svojimi myšlienkami oči a prepchám sa pomedzi Olíviu a Cullena. Takmer cítim, ako sa naša pokožka stretne. Na malý moment sa mu pozriem do očí. Už tam nie je zlato, ale prázdna čiernota, ktorá ma celú pohlcuje.

„Olívia, preberieme to neskôr, áno?" Nechápavo sa naňho zahľadí, no napriek tomu neprotestuje. Zavrie za sebou dvere. Ozvú sa jej klopkavé kroky a napokon... Sme na chodbe sami.

„Je nebezpečné sa so mnou zahrávať, Isabella," povie odrazu Cullen. Premkne ma chlad, z jeho hlasu vyžaruje obrovská autorita. Na druhej strane... Zrazu pred sebou vidím nejasný záblesk, útržok príliš rozmazanej spomienky.

Na niekoho sa vešiam a rukami mu putujem po celom tele. Je chladné a akoby z mramoru. „Chceš viac? Stačí pokračovať," povie čierna postava. Vysadím sa na neho a vyzlečiem si tričko. S nahou hruďou ho objímem a bozkávam od krku nadol.

„Ako sa voláš?"

„Isabella Grace. A ty?" Rozopínam mu opasok. No tak, Bella!

„Moje meno je moje meno, Isabella. A tak ako ty, aj ja sa chys..."

Zdrapnú ma ľadové ruky. Zdesene sa pozriem na Cullena a pátram po probléme, ktorý ho vyburcoval. Nenachádzam však nič. Jeho tvár je však totálne vydesená, chytá sa za vlasy a jeho úškrn je preč.

„Pán Cullen? Urobila som niečo, čo sa vám nepáčilo?" Podídem k nemu a dotknem sa mu pleca. Ruku mi však okamžite strasie a nenávistne sa na mňa pozrie.

„Čo robíš?! Čo si myslíš, že robíš?"

„Pán Cullen, ja..."

„Nerob to. Prosím, nerob to." Pozrie sa mi hlboko do očí a schmatne ma za plecia. Som zmätená. Čo, došľaka, nemám robiť? Nie je to normálne. Veď je to prípad pre psychiatra, dočerta! Odrazu ma vytrhne z konceptu. Pritlačí ma k stene, pozrie sa mi do očí a umlčí ma bozkom. Prestanem sa mu vzpierať a a vžijem sa do toho. Odrazu prestane a odskočí o pár metrov. Zažmurkám a pozriem sa naňho.

Nechápem o čo mu ide. No nechcem nad tým premýšľať. Potrebujem čistý kyslík... Hneď teraz. „Pán Cullen, chcela by som už ísť domov. Všetky potrebné papiere a zmlúvy máte na stole. Navrchu najdôležitejšie a tie ostatné..." Otvorím ústa, aby som ešte niečo povedala, no k ničomu sa nedostanem.

Môj pohľad ostane zabudnutý niekde v Edwardovom dokonalom pozadí. Robí to naschvál? Načo sa prezlieka a ešte k tomu keď vie, že tam som? A zadkom ku mne. Schmatnem svoju kabelku a v rýchlosti zmiznem z jeho kancelárie. V takýchto trápnych momentoch neviem, čo mám robiť. Nie je to v pravidlách, v zmlúvách a ani v ničom inom. Prečo mám rada svoje pravidlá?

Pretože som ich nikdy neporušila. Občas áno, ale nie takto.

Rozhodne nie takto.

Vždy som sa ľudí viac stránila, ako ich vyhľadávala. A počas tých rokoch plných samoty som si vytvorila jasne stanovené pravidlá. Riadila som sa nimi, pomáhala nimi, premýšľala nimi. Až do momentu... Zase on. Prišiel a zbúral moje dlho stavané múry, pravidlá a zákony. Svojim výzorom, povahou a správaním jednoducho všetko zbúral. Desím sa ho. No nedesím sa ho z tých tradičných dôvodov. Toto bolo niečo omnoho horšie. Desím sa ho, pretože ma neuveriteľne a nemožne priťahuje.

Bonus:

Nechápal, čo sa práve stalo. A už vôbec, čo sa dialo práve s ním. Ak sa ho niekto vyšší rozhodol potrestať, chcel vedieť, na čom je. Nechápal ničomu. Nič mu nedokázalo dať zmysel. Najprv to bola nevinná zábava - pre tisícročia starého upíra. Zobral si ju, rozprával sa s ňou a pil jej krv. Ona mu to vďaka jeho schopnostiam dovolila, no niekde cítila strach. Hlboko v mysli... A stále myslela na svet vonku. Držala sa ako vedela. Úchvatila ho, udivovala ho svojou krásou a postavou, ako žiadna žena pred ňou. Ani upírky nemali toľko, čo ona. To všetko si uvedomoval a mal na mysli každú jednu sekundu.

Lenže teraz, keď sa opäť po dlhých hodinách prebrala z tranzu a prosila o pomoc, nebol taký neoblomný ako predtým. Dokonca nachvíľu zaváhal... Nie! To nesmel. Ľudia sú potrava a nie ich druh. Sú to iba chodiace a mysliace sáčky s krvou. Každý má nejakú úchylku. A on nebol výnimka. Miloval ľudskú krv počas sexu s človekom. Niekde uprostred vždy porezal ženu na hrdle a pil najlepšie, ako sa dalo. Občas neodhadol svoju silu a zabil ich. A niekedy... Mal svoje kontakty. Dokázal im vymazať pamäť, upraviť ju alebo jednoducho posunúť. Pointa však vždy bola v tom, aby to nezistili. Nikto. Odrazu zbystril pozornosť. Odtrhol sa od knihy a prinútil sa postaviť sa na nohy. Už je to tu zase, pomyslel si.

„Je tu niekto?" Postavila sa a zabúchala na dvere. Rýchlo k nej pribehol a skôr, ako stihla zažmurkať, ju posadil na matrac v rohu miestnosti.

„Nemykaj príliš rukou, lebo inak roztrhneš stehy," zasyčal a prezrel si jej ruku. Cez obväzy však už začínala presakovať krv. Ostro sa nadýchol a prešiel po rane.

„Ľahni si na posteľ a ani necekni," povedal jej do vystrašených očí a odniekiaľ si priniesol nôž. Prerezal jej stehy.

Krv začala tiecť po jej pokožke a o chvíľu kvapkala na dlážku. Nevydržal to. Prisal sa jej na pery a opatrne začal piť jej krv. Dával si pozor. Mohol toho vypiť veľmi málo, ak ju chcel udržať pri živote. Vyzliekol jej tie malé šaty, čo mala na sebe a prudko do nej vnikol. Nič nepovedala. Bola ticho.

Veľmi dobre vedela, že nesmie nič povedať. A ani jej to telo nedovolilo. Strácala sa, vedela to. Všetko však pomaly začala zahmlievať tma. Privrela viečka a chystala sa na koniec. Neprichádzal. On by to nikdy nedovolil. 


Pôvodne mala byť kapitolka dlhšia s tým, že sa tam Edward nemal objaviť. On je však snáď všade. :) 

Čo si o ňom myslíte? Je naozaj psychicky labilný (podľa toho, ako sa správa k Belle) alebo je za tým viac? A kto je únosca a kto je unesená? Veľa otázok. A bude ich ešte viac. 

Dočkáte sa odpovedí, no najskôr to musím ešte trochu rozbehnúť. Predsa len, ešte niekto mi tam chýba...

Špeciálne ďakujem patrí mojim čitateľom - BabčaS, betuška, miky, Jane a ďalší. :) Ďakujem!

Vaša Lullu. 

 


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Koniec? Nie, iba začiatok - 4. kapitola:

 1
7. Jane
21.07.2015 [21:26]

Jako já vážně nemám slov! Kto je únosce a kto rukojmí? Mám však malé podezření.. Emoticon Emoticon Emoticon Skvělá kapča! A teď se vrhnu dál Emoticon Emoticon

6. miky
26.06.2015 [17:46]

Tak toto je nieco Emoticon Emoticon Emoticon Dobre ze sa tam Edward objavil Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. betuška
25.06.2015 [23:43]

šidlo je stále zamotané Emoticon
a bonus to ukončil veľkolepo Emoticon

4. niky
25.06.2015 [21:45]

suprrr Emoticon Emoticon Emoticon

3. Dommy1
25.06.2015 [21:39]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Dommy1
25.06.2015 [21:38]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. BabčaS.
25.06.2015 [20:32]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!