Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Koniec? Nie, iba začiatok - 3. kapitola

23.06.2015 (20:00) • Lullu123 • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1018×

3. kapitola

Edward Cullen. Nech sa akokoľvek snažím, neviem si spomenúť na nikoho s takým menom. Priezvisko Cullen som však počula veľakrát. Je to typické americké priezvisko, obyčajný priemer. Zato meno Edward som videla akurát tak v knižkách z minulého storočia. Dve protichodné mená a to sú ešte len mená. Ktovie aký bude v skutočnosti?

Povzdychnem si. Ten chlap sa tu ešte neobjavil a dokázal mi spraviť z myšlienok jeden veľký chaos. Mám pocit, že keby mi niekto vyžmýkal mozog, vyjde z jeho iba meno Cullen. Dokonca aj z Wikipédie a z Googlu. Ani jeden z týchto mojich ,príbuzných' to meno v živote nepočul. Možno len platil nekresťanské peniaze za utajenie, alebo vážne neexistoval. Alebo už trpím psychickou poruchou a čoskoro budem mimo. Sú tri možnosti.

Odparkujem svoje auto na voľné miesto a vystúpim. V rukách nesiem kávu zo Starbucksu a nové vydanie Vogue. Konečne mám voľno a mienim si ho patrične užiť. Veď kedy som bola naposledy doma? V poslednom čase som spala v kancelárií a starala sa o zoradenie dôležitých zmlúv pre budúcich zamestnancov. Lenže teraz, keď viem, že ja zostávam (a mám preto nenormálne výčitky svedomia) mám jednoducho povedané priepustku z pekla. Doslova.

Keď zabuchnem dvere a nadýchnem sa levanduľovej vône môjho bytu, pocítim príjemný pokoj. Akoby to, čo sa stalo, bola len priveľmi živá nočná mora a teraz som bola chránená. Zájdem do kuchyne a otvorím okno. Zapnem svetlá a mrknem do chladničky. Nájdem tam ingrediencie na čínu a tak sa do toho pustím. Medzitým si zapnem vežu a ozve sa rytmická hudba. Vrtím sa do rytmu a krájam kura najlepšie, ako viem.

¤¤¤

Sny sú sladké. Realita je krutá. Budík je však dar z pekla.

Zapnem na seba vodu a zvísknem keď sa na mňa vyleje spŕška ľadovej vody. Rýchlo ju vypnem a rozdýcham to. Dokonalé ráno. Už viem, prečo by som mala do svojej sprchy zainvestovať. Nenávidím nestále veci.

Sprchujem sa pod horúcou vodou dovtedy, dokým sa mi nezaparí celá kúpeľňa a ja som nútená ísť von. Pri kontrole hodiniek takmer vyletím z kože. Meškám do práce! Hneď v prvý deň, ako sa tam má objaviť Cullen!

V panike na seba navlečiem prvé suché a čisté šaty, ktorý sa mi dostanú pod ruky. Vlasy si vyčesám, no nemám už čas robiť dlhšie procedúry. Do uší si pichnem perly a na ruku náramok, bez ktorého nevychádzam ani z bytu. Bez neho som nesvoja.

Rýchlo za sebou zamknem a privolám výťah. Nič.

„Došlaka!" zavrčím

Musí sa pokaziť práve vtedy, keď ho potrebujem? No, nič. Budem musieť behať po schodoch v ihličkách. Pri aute som celá zadýchaná a jednoznačne meškám. Bolí ma každý centimeter chodidla. To tá mizerná kondička. Nastúpim do auta a naštartujem. Dúfam, že... Našťastie naštartuje a tak rýchlo vyrazím.

Firma je od môjho bytu vzdialená iba pár blokov, takže cesta je síce krátka, ale podľa skoro každého mizerného semafóru zastavujem každých desať sekúnd. Keď vstupujem do firmy, som celá zadýchaná a zúfalá. Meškám polhodinu. Tam našťastie výťahy fungujú a keď sa nesiem na päťdesiate poschodie, skontrolujem sa v zrkadle a dám sa do poriadku. Pokúšať sa však o dychové cvičenie nemá zmysel a tak iba skludním svoje srdce a vystrčím bradu dopredu.

Pred zasadačkou sa dvakrát zhlboka nádychnem a vstúpim dnu. Mala som pravdu, že tam už budú... Všetci.

V sekunde ako vojdem, sa na mňa pozrú desiatky očí a sledujú moje pohyby. Rýchlo odkráčam k svojmu miestu, kde mám menovku a ospravedlním sa Willsonovi. Pokrúti hlavou a pozrie sa na niekoho na vrchole stola. Vtedy to na mňa príde. Poznanie. Naozaj WillsonMark skončil a s ním aj moja niekoľkoročná tvrdá práca. A teraz začnem pracovať v... Čom vlastne? Ako sa to bude volať?

Pozriem sa na svojho nového šéfa. A zalapám po dychu. Ak som si doteraz myslela, že je to starý chren (to som usúdila podľa jeho starodávneho mena, za čo sa hanbím až za ušami), tak som sa poriadne zmýlila. Bol stelesnenie všetkých snov každej jednej zamestnankyne.

Hrdzavý rozcuch, ostré rysy na tvári a vyšportované telo. Na maličký moment som otvorila ústa a vypúlila oči, za čo som si vyslúžila pár pohoršených pohľadov. Ale čo. Takýto chlap sa vidí raz za život. No stále som mu nevidela do očí. Aké ich má? Hnedé? To by sa mu nehodilo, predsa len... Hnedá je normálna, má ju skoro každý druhý človek. Aj ja. On bol výnimočný...

Panebože! To tie hormóny.

Musím si dávať pozor na myšlienky. Inak ma, ako sa poznám, ovládnu a ja budem myslieť len na pikantné scény s mojím novým sexi šéfom a... Dosť! Práve som to mala pred očami. Rýchlo tie myšlienky zahnám niekam do kúta a začnem počítať sekundy. Je to to najbezpečnejšie riešenie, ktoré mám v rukách.

„Už je tu, pán Cullen," oznámi ženská oproti mne a uhladí si blúzku. No, očividne nie som jediná, ktorej sa zdá Edward ako dobrý sexuálny objekt... Agrhh... Tridsaťdva, tridsaťtri...

Opatrne zdvihne pohľad a ja som niekde v... Naozaj je výnimočný. Zlatisté more, kde by som sa dobrovoľne nechala roztopiť, mu zapĺňalo väčšinu oka. Ježiš, Isabella! Aj tebe zakrýva hnedá väčšinu oka. Strácam rozum.

„Isabella, rada vás opäť vidím," povie melodickým hlasom a poctí ma pohľadom zlatých dúhoviek. Áno, aj ja teba... Počkať. Opäť?! Keby som ho predtým videla, určite by som si ho pamätala. I keď... Vraj som z baru odišla s nejakým chlapíkom, ktorý bol veľmi pekný. Lenže ja som si žiadny bar nepamätala. Očividne som bola priveľmi opitá a tak som vedela o našom stretnutí jedno veľké...

„Aj ja vás, pán Cullen," vyjachcem a sklopím oči. No prosím! Červenanie sa level ja.

„To je milé, avšak musíme prebrať podmienky zmluvy," pípne Willson a dostane za to nahnevané povzdychnutie Edwarda. Isabella! Je to pán Cullen, nie Edward. Cullen, Cullen, Cullen. Pán Cullen.

„Naše podmienky znejú: udržanie firmy nad vodou ako sa dá, nechanie zamestancom ich pracovné pozície a ostatné, ktoré sme prebrali cez telefón," oznámi Willson a oprie sa do stoličky.

„A moje sú: Vytvorím si vlastnú firmu, ktorú budem chcieť. Je len moja vec, čo v nej budem robiť a vám to môže byť jedno. Budem mať vlastných zamestnancov, sám im pridelím plat aj prácu a vás... Keďže ste zamestanec, musel by som vás tu nechať. Nenechám. Sám ste potopili firmu a čakáte, že sa zveziete? Jediný, koho tu nechám, je Graceová. Máte dve možnosti. Buď mi ju predáte a budete mať o jednu starosť menej. Alebo odídem a potopíte sa iba vy. Takže?" Úplne ho zrušil. Na celej čiare.

Willson sa postaví a buchne do stola. Prejde k oknám a keď je pri stolíku s vázou, chytí ju a hodí po celej miestnosti. Očividne mala smerovať na Cullena, ale Willsom nemá presnú mušku a tak váza letí na mňa. V poslednej chvíli odskočím a zachránim sa. Pozriem sa na Cullena. Tvári sa neutrálne a akoby vôbec nepostrehol, že mi Willson takmer rozbil hlavu.

„Mali sme dohodu!" zakričí Willson a chytí sa za hlavu.

„Stále máme dohodu," poopraví ho Cullen a odpije si z fľašky, ktorú má so sebou. Nevidím na jej obsah, ale je to termoska a pravdepodobne je v nej káva. Keď opäť otvorí oči, skôr než zažmurká, vidím iba desivú čiernotu v jeho očiach, no potom sa opäť vráti zlato. Som blázon. Asi som sa zle vyspala.

„Dohodli sme sa! Sú tam zmluvy a... A ja nemienim robiť ďalšie," povie pokojnejšie a sadne si opäť za stôl. Všetci sa od neho automaticky odtiahnu. Nereaguje.

„Ja tu mám tiež zmluvy podľa toho, čo som vám povedal. Máte päť minút na rozmyslenie. Čakám." Má môj obdiv. A zároveň sa ho desím, pretože keď otvára ústa, mám chuť naňho skočiť. A to ma desí. A nielen to. Sú tu aj iné... Inštinkty?

Netrpezlivo obrátim hlavu na Willsona. Je bledý a na spánkoch mu pulzujú tučné žily. Zmenila som naňho názor? Neviem. Ale ktovie. Zaujímalo by ma však, čo myslel Cullen tým, že firmu potopil.

„Chcem odpoveď, Greg," ozve sa Cullen opäť. Greg? Kedy si stihli potykať? Podľa Willsonovho pohľadu usúdim, že asi nikdy.

„Vytiahni to," zasyčí a z vrecka vyberie pero. Uvedomím si, že som ho nikdy nevidela naštvaného. Teraz sa mi zdal viac reálnejší a sympatickejší.

„Ako vidím, hneď si rozumnejší," podotkne Cullen a z kufríku vytiahne pár papierov, ktoré zmenia mnohým ľuďom život. Willson chytí do rúk pero a obráti stránku. S naštvaným pohľadom sa podpíše a napokon hodí pero na stôl. Bez slova opustí zasadačku a buchne za sebou dvere.

Je to oficiálne.

Edward sa postaví a mávne rukou na všetkých naokolo. „To isté platí aj pre vás, ľudia. Ste s okamžitou platnosťou prepustení. Odstupné a ostatné hlúposti vám prídu ešte tento večer na účet. To je všetko. Isabella, nasleduj ma," zavelí a vykročí von. Nemám čas sa spamätať, rýchlo za ním pricupitám (alebo priklopkám) a pozorne ho sledujem.

Prečo ja? A prečo nie ja? Nemala by som byť šťastná, že som vôbec tu a že som zamestnaná a prestala to riešiť? Mala.

Otvorí pracovňu Willsona a zhlboka sa nadýchne. „Cítiš ten smrad? Odporné. Treba vymeniť parkety, tieto sú už nejako staré a špinavé. Oh, a aby som nezabudol - treba zohnať nových zamestnancov. Nájdi nejakých, rozošli pozvánky na konkurz... Je mi to fuk. Hlavne na SBS, upratovačky a mohla-" Ďalej nepočúvam iba tak, je to niekde mimo môjho vnímania. Odniekiaľ vytiahnem papier a pero a začnem písať. Momentálne nič neexistovalo. Bol len on, nepremožitelný diktátor a ja, jeho asistentka.

Bonus:

„Kto ste?" spýtala sa vystrašene a jej hlas sa chvel. Netušila kde je, kto ju vezní a ani prečo. No bola... Niekde. S niekým. Síce ho nepočula, ale cítila jeho pohľad na sebe.

„To nie je dôležité," zašepkal hlas úlisne a ju objal chlad. Triasla sa. Z jednej strany jej bola zima a zdruhej strany sa bála. Chcela, aby sa toto peklo už skončilo a ju aby pustili. Bola tam celé dni a netušila, ako sa odtiaľ dostane. Pomaly strácala nádej.

„Prosím, nech ste ktokoľvek, nechajte ma tak." Začala vzlykať. Pred sebou mala najhoršie hororové predstavy a nedokázala myslieť na nič iné. Napokon prepukla v plač. Únosca bol až hrozivo ticho.

„Mám s tebou iné plány," oznámil jej únosca. A naozaj mal. Lenže všetko malo svoj čas. On dokázal čakať... Zatiaľ mal trpezlivosť. Lenže keď mu dojde, ona si bude priať smrť, hoci teraz sa jej bojí.

Až potom okúsi naozajstné peklo.

Autor: Lullu123 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Koniec? Nie, iba začiatok - 3. kapitola: