Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 40. kapitola

21


Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 40. kapitola„Až po tebe,“ povedal Emmett, keď sme vychádzali na terasu. Práve teraz som bola rada za svoje obtiahnuté bedrové nohavice. Prešla som pred ním ladným krokom a zastala som pri zábradlí terasy.
„Odteraz budeš musieť počúvať mňa a ak urobíš nejakú hlúposť, budem taká zlá, že si budeš priať, aby si sa nikdy nenarodil!“ povedala som výhražne a on sa na mňa nevinne usmial.

40. kapitola: Novorodený

 

Rosalie:

„Je to možné?!“ obrátila som sa zúfalo na Carlislea.

„Zriedkavo, ale môže sa to stať,“ povedal.

On si zo mňa snáď uťahuje! Pozrela som sa na Edwarda a on záporne pokýval hlavou. No to ma podrž, on naozaj o ničom nevie. 

Pozrela som sa na Emmetta, ktorý odomňa nedokázal odtrhnúť zrak. Ak je naozaj pravda, že si nič nepamätá, je to skvelá príležitosť na nový začiatok. A aj na to, aby som mu dala pekne vyžrať všetko to trápenie! Povýšenecky som sa pousmiala a on sa na mňa usmial tiež.

„Ako sa cítiš?“ opýtal sa Emmetta Carlisle, a vtedy si Emmett prvýkrát všimol, že v miestnosti nie som len ja.

„Tak zvláštne. Netuším, kde som a kto ste vy...“ hovoril zmätene.

„Ja som Carlisle Cullen a toto sú moje deti, Rosalie a Edward,“ povedal náš otec. 

„Čo si pamätáš, ako posledné?“

„Odkedy?“

„Mal si autohaváriu, vieš o tom?“ pripomenula som mu chladným tónom.

„To vážne? A kde vlastne som?“

„V Kanade.“

„Čo tu robím?“ vypytoval sa.

„Náhodou sme išli okolo a našli sme ťa v horiacom aute,“ začala som a Carlisle s Edwardom mi venovali zmätené pohľady. Teraz som na rade ja! Hra sa začína!

Emmett na mňa celý čas nechápavo hľadel.

„Zachránili sme ťa a priniesli sme ťa sem. Mal si pri sebe len doklady a tvoje auto sa už premenilo na popol,“ hovorila som naoko otrávene a povýšenecky.

„Tú nehodu si takmer neprežil. Keby sme ťa nepremenili, už by si tu nebol,“ doplnil Carlisle.

„Ako... nepremenili?“ pýtal sa.

„Ja na toto nemám nervy,“ prevrátila som očami.

„Emmett, stal si sa jedným z nás a asi to bude znieť nereálne, ale teraz si upír,“ vysvetlil Carlisle.

„Upír?“ zasmial sa nervózne. „Aj vy ste upíri?“

„Áno,“ prikývol môj otec a Emmett si nás všetkých premeral.

„Vyzeráte skôr ako anjeli. Hlavne ty,“ usmial sa na mňa a ja som sa skoro roztopila. No iba vo svojom vnútri. Navonok som pôsobila chladne a nepekne som odvrátila svoj pohľad.

„Určite ťa musí páliť v hrdle, to preto, lebo si smädný...“

„Po krvi?“ opýtal sa nadšene a Carlisle prikývol.

„Mali by sme ísť na lov, ale ešte pred tým... Rosalie, na slovíčko!“ rozkázal Carlisle a spolu sme prešli do druhej miestnosti.

„Môžeš mi vysvetliť, čo má toto znamenať?!“ pýtal sa ma prísne, no tak potichu, aby nás v obývačke nebolo počuť.

„To je moja vec!“ sykla som.

„Rosalie! Vravela si, že ti na ňom záleží a teraz sa k nemu správaš ako k poslednému chudákovi!“

„Chcem sa mu trochu odplatiť za to, čo urobil on mne!“

„To nemyslíš vážne!“ povedal pohoršene.

„Carlisle, toto skutočne nie je tvoj problém! Ani ja sa nepletiem do tvojho vzťahu, tak prosím ťa,...“

„Rob si čo chceš, ale toto všetko je na tvoju zodpovednosť!“

„Mám to pod kontrolou...“

„No len aby! Teraz ho vezmeš na lov a môžeš len dúfať, že nestretnete žiadneho človeka!“ kázal mi otec.

Pokrčila som ramenami a vrátili sme sa do obývačky.

„Ideme na lov!“ povedala som panovačne bez toho, aby som sa vôbec pozrela na Emmetta.

Emmett sa v momente postavil zo sedačky. Keď si uvedomil, že sa postavil rýchlosťou blesku, zarazene sa pozrel na svoje nohy.

„Budem ešte dlho čakať?“ povzdychla som si opretá chrbtom o rám dverí na terasu.

Pohľadom prešiel na mňa a stále nenachádzal slová.

„Áno, my upíri sme veľmi rýchli, silní a krásni... teda, vo väčšine prípadov,“ mávla som rukou.

„Počkať,“ zastavil nás Edward. „Carlisle, to ich necháš ísť úplne samych? Čo ak sa niečo stane, je to jeho prvý lov...“

„Ehm, mne to nevadí,“ ozval sa Emmett a usmial sa na mňa.

Jasné, že tebe nie, pomyslela som si.

„Dobehneme vás,“ povedal mi Carlisle a ja som nadvihla obočie.

„Až po tebe,“ povedal Emmett keď sme vychádzali na terasu. Práve teraz som bola rada za svoje obtiahnuté bedrové nohavice. Prešla som pred ním ladným krokom a zastala som pri zábradlí terasy.

„Odteraz budeš musieť počúvať mňa a ak urobíš nejakú hlúposť, budem taká zlá, že si budeš priať, aby si sa nikdy nenarodil!“ povedala som výhražne a on sa na mňa nevinne usmial.

„Ako povieš,“ natiahol ku mne svoje ruky a ja som odstúpila.

„Môžem sa ťa niečo opýtať?“

„Nie... Nie teraz,“ povedala som. „Odchádzame.“

Obaja sme sa rozbehli do lesa. Emmett bol oveľa rýchlejší ako ja, no napriek tomu sa držal pri mne. Celý čas ma sledoval a ja som predstierala, že mi to neskutočne lezie na nervy. V skutočnosti som bola šťastná, lebo som sa mu očividne veľmi páčila.

Po niekoľkých minútach behu som zacítila nablízku stádo sŕn a zastala som na kraji čistinky, kde sa nachádzali.

„To bola rýchlosť!“ vypískol Emmett hlasno.

„Pssst!“ sykla som, ale už bolo neskoro. Srny nás počuli a rozbehli sa pred nami do lesa.

„Oops,“ šepol prekvapene a rukou si šúchal hrdlo. Určite ho začalo páliť ešte viac, keď zacítil krv.

„Na čo čakáš?!“ štekla som po ňom. „Ideme! Sleduj ma a uč sa!“ Rozbehli sme sa za stádom a v momente sme ich dobehli. Skočila som po krku mladej srnke a ona proti mne nemala šancu. Emmett tiež inštinktívne ulovil jedno zviera a prisal sa na jeho krk. Začal sať krv a v očiach mal nepríčetný pohľad. Pousmiala som sa a tiež som začala piť.

Keď som vysala všetku krv, odtiahla som sa od zvieraťa a zmyselne som si oblizla pery od posledných stôp krvi. Videla som, ako ma Emmett celý čas sledoval. Oči mal tmavé a nemohla som si nevšimnúť, že bol celý špinavý od krvi.

„Pekne,“ povedala som ironicky a ukázala som na jeho tričko, ale on si myslel, že som tým narážala na jeho korisť. Zahrabali sme telá a vydali sme sa ďalej. Každý sme ulovili ešte dve srnky a potom sme sa pomaly vracali domov.

Kráčali sme medzi vysokými ihličnanmi a Emm sa snažil nadviazať so mnou konverzáciu.

„Už môžem tú otázku?“

„Keď musíš...“ povzdychla som si.

„Mali sme spolu niečo?“

„Prosím?!“

„No, či sa medzi nami niečo udialo... To, čo si mi povedala, keď som sa prebral znelo ako by medzi nami predtým niečo bolo...“

„Prosím ťa,“ zasmiala som sa ironicky. „Možno to tak len vyznelo, ale nie...“

„Škoda,“ povedal si sám pre seba so sklonenou hlavou.

„Čo nebolo, môže byť,“ pousmiala som sa laškovne a on sa na mňa prekvapene pozrel.

„Naozaj?“ pýtal sa nadšene.

„Nie,“ odbila som ho a on si nešťastne povzdychol.

Kráčali sme ďalej a potom sme sa rozbehli domov. Náš dom bol prázdny, Carlisle s Edwardom nás možno práve hľadali v lese. Toto im zas vyšlo... Emmett ma nasledoval na poschodie až do mojej spálne. Vošiel za mnou do izby a ja som si vyzula vysoké čižmy. Emmett sa uvidel v mojom zrkadle a asi minútu na seba bezslova hľadel.

„Wow!“ zasmial sa a obzeral si svoje vypracované ruky. Vytiahol si špinavé tričko a na bruchu mal vyrysované svaly. Mala som čo robiť, aby som sa po ňom nevrhla, no udržala som si chladnú masku.

„Až tak si nefandi,“ povedala som a on sa na mňa len usmial.

„Byť upírom sa mi páči. Mimochodom, kde budem spať?“ opýtal sa a pozrel sa na moju posteľ.

„Upíri nespia,“ usmiala som sa.

„Nikdy?“

Záporne som pokrútila hlavou.

„Tak čo budeme robiť?“ pokračoval. „O niečom by som vedel...“ pousmial sa.

„Zabudni!“

„Ako vieš, na čo som myslel?“ snažil sa flirtovať. Bol sladký, ale... ešte ho musím potrápiť.

„Muži na to myslia stále. Nemusím byť Edward, aby som vedela, čo ti chodí hlavou v tejto chvíli.“ Nie že by mi to vadilo, ale Rose, ešte nie!

„Počkať, čo?!“ nechápal.

„Môj brat, Edward, vie čítať myšlienky,“ vysvetlila som.

„No pekne!“ povedal šokovane Emmett a tváril sa pri tom, ako keby sa dozvedel, že niekto si pozrel históriu jeho internetového prehliadača. Musela som sa nahlas zasmiať.

„Je to naozaj otravné,“ povedala som. „Počuje všetko, nad čím rozmýšľaš.“

„Tak to ma asi nebude mať rád,“ zamyslel sa Emmett.

„Prečo?“ Bolo mi to jasné.

„Nechajme,“ mávol rukou, no napriek tomu som vedela, že jeho myšlienky po prebudení sa museli týkať mňa a neboli to zrovna predstavy, o ktoré sa chcel s niekým deliť.

„Máš niekoho?“ zmenil tému.

„To nie je tvoja vec...“

„No tak,“ urobil na mňa psie oči.

„Nie.“

„Ako je to možné? Teba musí chcieť každý chlap!“

„Nuž...“ pokrčila som ramenami.

„Neexistuje muž, ktorý by ťa nechcel!“

„Jedného takého poznám,“ povedala som.

„To naozaj?“

„Áno. V skutočnosti mal priateľku, ktorá bola pre neho dôležitejšia ako ja.“

„To je idiot! Kvôli tebe by som sa vzdal všetkého,“ povedal presvedčivo.

Kiežby si ty vedel... Radšej by som mala zmeniť tému, lebo ešte začne mať ďalšie otázky a na tie nemám pripravené odpovede.

„Choď sa radšej osprchovať,“ povedala som pobavene. „Pozri sa, ako vyzeráš.“

„Oops,“ uškrnul sa Emmett, keď sa pozrel na svoje tričko.

„Pôjdeš do sprchy so mnou?“ podpichoval, ale pochopil, že to nemalo zmysel, keď mu v tvári pristál čistý uterák.

Odišiel do kúpeľne a ja som si konečne vydýchla. Oh bože, on sa správa ako decko!

Keby som toto vedela vopred, dobre by som si rozmyslela, či ho premením. Chcelo sa mi kričať, ale to by sa sem zase vrátil. Aspoň do vankúša... Nie, konečne mám od neho aspoň na chvíľu pokoj.

Vzala som svoj laptop a hneď ako som ho zapla, na skype mi začal zvoniť prichádzajúci hovor od Alice. Celkom som sa tomu potešila, prijala som hovor a rovno som zapla aj kameru.

„Ahoj, sestrička, zvládaš to ešte?“ chichotala sa.

„Ak narážaš na Emmetta, asi sa za chvíľu pôjdem zabiť,“ povzdychla som si, no potom som sa na ňu usmiala.

„Čo to na neho hráš? Nezdá sa ti, že je to trochu kruté?“ hovorila Alice.

„Je to primerané,“ uškrnula som sa a Alice len krútila hlavou.

„Ty mrcha! Nič mu len tak neodpustíš.“

Chvíľu sme sa rozprávali o všetkom, čo sa deje tu aj v New Yorku a potom Alice prešla na tému svadieb. Na obe som sa veľmi tešila.

V tom sa Emmett vrátil zo sprchy len s uterákom omotaným okolo pása a ja som sa na neho unesene pozrela. Hneď som sa ale spamätala, potriasla hlavou a vrátila som sa do reality.

„Oh bože, nemôžeš si na seba niečo obliecť?“ Pritom som si oči zakryla rukou a čakala, ako Emm zareaguje na moje teatrálne gesto.

„To tričko je celé krvavé,“ protestoval, no potom si vzal svoje rifle a navliekol si ich späť.

„Ahoj, Emmett!“ pozdravila ho veselo Alice na obrazovke.

„To kto je?“ pýtal sa ma tichšie Emmett.

„Moja najlepšia kamarátka a vlastne už aj sestra, Alice.“

Emmett jej veselo zakýval a Alice sa usmiala.

„Prinesiem ti nejaké oblečenie,“ povedala som rýchlo a zbehla som do Edwardovej izby. Vzala som jedno z jeho tričiek, ktoré si tu nechal ešte pred rokmi a vrátila som sa k Emmettovi. Podala som mu tričko a on ho rozprestrel.

„Nie je to môj štýl, ale...“ namietal. Pokúsil sa obliecť si ho, ale vtom tričko prasklo vo švíkoch a roztrhlo sa naboku. 

„Asi mi nebude dobré,“ skonštatoval a ja som sa chytila za hlavu. Emmett len pokrčil plecami a hodil sa vedľa mňa na posteľ. Nepekne som sa na neho pozrela a posunula som sa od neho ďalej. Alice nás sledovala cez skype a nahlas sa zasmiala.

„Emmett má väčšie svaly ako Edward... A vyzerá to tak, že bude potrebovať nový šatník!“ povedala šťastne.

„Vybavíš to?“ opýtala som sa.

„S radosťou!“ vypískla. „No ty by si si mala konečne vybrať šaty na svadbu Esme! Na moju som ti už vybrala, pôjdeš mi za družičku. Spolu s tým fešákom vedľa teba, aj pre neho už mám oblek!“

„Už sa teším, sestrička,“ usmiala som sa. „Ale si si istá, že je to dobrý nápad? Emmett je upírom len pár hodín...“ Rozprávali sme sa o ňom, ako by tam ani nebol.

„Ale, prosím ťa, ľudí príde minimum a ešte nám ostáva dosť času. To vy by ste sa mali vrátiť do New Yorku...“

„Už mi to chýba,“ povzdychla som si. „Ako sa má Isabella?“

„Výborne, naučila sa chodiť aj rozprávať a teraz je nezastaviteľná!“ zasmiala sa Alice.

„Teším sa, až ju konečne uvidím...“

„Ja sa teším na vás,“ pousmiala sa. „Teraz už pôjdem, ale vy si užívajte voľný dom!“ zachichotala sa.

„Psst, on ťa vezme za slovo,“ povedala som jej pri pohľade na Emmetta, ktorý sa prefíkane usmieval.

„No práve! Tak ahoj,“ rozlúčila sa s nami Alice a potom sme obe zrušili hovor.

„To dievča sa mi páči! Mala by si ju počúvnuť,“ povedal Emmett a ja som na neho škaredo pozrela.

„Prestaň, radšej ti donesiem nejakú mikinu...“

„Čo budeme robiť?“ pýtal sa nedočkavo.

„Ja neviem, choď si niečo čítať,“ pokrčila som ramenami.

„To ma nebaví,“ pretočil očami.

„Tak si zapni televízor, len mi daj chvíľu pre seba...“ vrčala som.

„Ja by som ti tú chvíľku spríjemnil,“ usmial sa.

„Takže odídeš?“ opýtala som sa s nádejou v hlase.

„Ha-ha,“ povedal ironicky a ja som vedela, že sa ho nezbavím.

„Myslím to vážne, mal by si si prelistovať nejakú knihu o upíroch, aby si vedel, čo sa s tebou vlastne stalo...“ povedala som.

„Nemôžeš mi o tom radšej porozprávať?“

Chytila som vankúš a vykričala som sa doň na plné hrdlo. Potom som sa zhlboka nadýchla, položila vankúš na posteľ a pozrela som sa na udiveného Emmetta, ležiaceho v mojej posteli len v rifliach. Ďalšie pokušenie, ale znovu som odolala a začala som:

„Kde bolo, tam bolo...“


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 40. kapitola:

 1
1. NEZNÁMÁ
30.06.2014 [17:45]

Trochu jsem se bála co se bude dít....ale jsem doslovně nadšená! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Tato kapitolka se mi líbila Emoticon Emoticon Emoticon ovšem jako všechny od tebe. Bylo to zábavné počteníčko a už se těším na další kapitolku. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!