Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 35. kapitola

05.03.2014 (07:15) • SissaVampire • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1231×

35. kapitola: Tá druhá...

Rosalie:

Podozrievavo som na neho hľadela a čakala na vysvetlenie.

„Poďme, prosím, niekam inam,“ šepol zastretým hlasom a otočil sa k východu. Okolo nás bolo príliš veľa ľudí a ja som nestála o žiadne scény ani trápne situácie. A v prípade, že by som sa náhodou rozhodla Emmetta zabiť, musela by som urobiť to isté aj so všetkými prítomnými.

Pomaly som ho nasledovala a začala vo mne rásť zlosť. Nech si dobre rozmyslí, čo mi povie! Hneď ako sme zmizli za dverami vyzdobenej sály som si vytrhla ruku z jeho zovretia. Sama som nevedela, ako som sa cítila. Bola som šokovaná a nahnevaná, priam zúrivá, no na druhej strane som mala strach.

Dostali sme sa do nejakej prázdnej kongresovej miestnosti na konci chodby a Emmett za nami zavrel dvere.

Tvárila som sa ako bohyňa pomsty a ruky som mala prekrížené na prsiach. Emmett sťažka preglgol. Jeho srdce bilo rýchlejšie a začali sa mu potiť dlane. Uhýbal sa mi pohľadom a ja som vedela, že toto bude naozaj zlé. Ani jednému z nás nebolo všetko jedno, ale ja som to dokonale skrývala pod maskou hnevu.

„Rosalie...“ začal, „Ja viem, že teraz si o mne budeš myslieť, že som sukničkár a obyčajný hajzel, ale ja... Ja som naozaj nechcel, aby to takto dopadlo...“

„Aby to nedopadlo ako?! Aby som sa nedozvedela o tvojej...“ Zúrila som, ale musela som sa krotiť. Na svojom hlase som nedala poznať ani štipku hnevu a ľútosti, o ktoré bojovalo moje srdce. Snažila som sa znieť opovrhujúco.

Teraz sa musím premôcť, zabudnúť na všetko pekné, čo sme spolu prežili a dať mu najavo, že mi na ňom vôbec nezáleží, aj keď to v skutočnosti nie je pravda.

„Snúbenici...“ dodal a sklonil hlavu.

„Priznávam sa, náš vzťah trvá už pár rokov, ale... Keď som stretol teba, bolo to niečo úplne iné. Nedokázal som ti odolať. Očarila si ma a ja som po tebe veľmi túžil,“ hovoril presvedčivo a snažil sa hladieť mi priamo do očí. Stála som oproti nemu a premeriavala si ho prižmúrenými očami. Vedela som, že teraz hovorí pravdu. Kto by predsa po mne netúžil?!

„Jessica je na stáži vo Švajčiarsku na pár mesiacov,“ dodal sklúčeným hlasom a ja som bola ticho. Vedela som, že to bude horšie, ako keby som mu niečo s hnevom vyčítala, alebo začala byť hysterická.

„Keď som ťa spoznal lepšie, zistil som, že ty si skrátka dokonalá bytosť. Nie si len krásna, ale aj dobrá, milá a láskavá. Ešte nikdy som nestretol ženu, ako si ty, Rosalie... Možno budem znieť pateticky, ale ty si tá, ktorú skutočne chcem.“

Zahľadel sa na mňa a ja som videla ľútosť v jeho očiach. Nie! Nesmieš tomu podľahnúť, vravela som si.

„A čo tvoja snúbenica?!“ pýtala som sa opovrhujúcim tónom. Tú potvoru by som chcela vidieť! Určite mi nesiaha ani po členky!

„Nemôžem sa s ňou v momente rozísť, ale časom to ukončím,“ sľuboval mi. „Zatiaľ si pred ňou niečo vymyslím, nedozvie sa to...“

„A dosť!“ skočila som mu do reči zvýšeným hlasom.

„Zlato, prosím, nechaj ma dohovoriť. Ja to s ňou ukončím, len nie teraz. Daj mi pár týždňov a bude po všetkom. Budeme len my dvaja.“ Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval:

„Viem, že tom som pokašľal, mal som to najprv ukončiť a až potom si začať s tebou, ale keď ty si taká...“

„Nádherná? Ja viem! Dokonalá? Samozrejme! Bola som ti dobrá na zábavu! Na to, aby si sa so mnou mohol pýšiť pred všetkými!“ vyštekla som naňho.

„Pozri, sľubujem ti, že sa s ňou rozídem a my dvaja budeme spolu,“ presviedčal ma.

Na jednej strane som si nepriala nič iné, len to, aby to s ňou skončil a bol len môj, no na druhej strane, toto mu nemôžem tolerovať. Toto nemôžem tolerovať ani sebe. Kde je moja sebaúcta, hrdosť a pýcha, keď ich najviac potrebujem?! Prišla som o ne, keď som sa zamilovala!

Prečo ostával vo vzťahu s nejakou ľudskou ženou, keď mohol mať mňa?! Nadprirodzene krásnu upírku. Najkrajšiu ženu v New Yorku. Je to idiot. O čo mu vlastne ide?!

„Povedz mi jeden dôvod, prečo by som ti mala veriť! Celý čas si mi klamal!“

„Nechcel som, ale nemohol som ti povedať, že som zadaný.

Rosie, prepáč mi... Naozaj je mi to ľúto, že si sa to musela takto dozvedieť. Chcel som ten vzťah ukončiť a zostať s tebou, ale... Ach, prosím ťa, začnime od znovu... Ja som sa do teba...“

„Je neskoro!“ šepla som. Veľmi ma to bolelo. Konečne som si priznala, že som sa do neho zamilovala a stane sa toto?! Ja som vedela, že to nedopadne dobre!

„Nenávidím ťa! Choď si za svojou snúbenicou!“ Nechoď. Ostaň tu a povedz mi, ako ma miluješ. Tuho ma objím a vášnivo pobozkaj. Vedela som, že aj keď som nebola jeho jediná, bola som taká zaslepená a zamilovaná, že by som mu dokázala odpustiť, keby sa rozhodol pre mňa. Stratila som všetok rešpekt a úctu k svojej osobe. Toto som nebola ja.

„Ja ani neviem, prečo tu s tebou ešte strácam čas... My dvaja sme skončili. Už nikdy ťa nechcem vidieť!“

Musela som odísť. Nepovedal mi, že ma miluje! Tie dve slová... Prekliate dve slová! Keby mi to povedal, bola by som ostala. Nikto ma v skutočnosti nikdy nemiloval, každý ma chcel len kvôli vzhľadu!

„Rose, počkaj...“ dobehol ma a jemne ma chytil okolo ramien.

„Nedotýkaj sa ma!“ striasla som zo seba jeho ruky. „Je mi z teba zle.“

„Rosalie...“

„Zbohom!“ sykla som a už ma nebolo. Emmett sa rozbehol za mnou a vo mne horel plamienok nádeje, že povie to, čo som túžila počuť. Nemohla som sa zastaviť. Nemohla to urobiť...

Nastúpila som do výťahu, ktorý sa zavrel Emmettovi tesne pred nosom. Posledné, čo som videla, bol smútok v jeho očiach.

Mala som šťastie, že som bola v tom výťahu sama. Hneď ako začal klesať som si vložila tvár do dlaní a rozvzlykala som sa. Toto nemôže byť pravda. Ach bože, prečo? Všetko bolo také krásne a teraz je koniec. Mohla som si myslieť, že to rýchlo pominie. Bolo to príliš pekné na to, aby to tak ostalo.

Ale ako ma mohol celý čas takto klamať?! Nechce sa mi veriť, že to celé bola len nejaká hra. Tento raz som bábka bola ja. Vždy som mala tieto veci pod kontrolou, v svojej moci, ale toto bolo úplne iné. Všetka nádej sa stratila a neostalo mi nič. Príliš som sa na Emmetta upla a stal sa pre mňa všetkým.

Jedna časť môjho ja chcela zabudnúť na všetko, čo sa dnes večer stalo a byť s ním, aj napriek jeho zasnúbeniu. Druhá časť bola názoru, že na neho musím čím skôr zabudnúť. Ďakovala som za to, že druhá časť bola silnejšia. Obsahovala zvyšky mojej hrdosti, ktorej som predtým mala na rozdávanie. Teraz mi tie zbytky nestačili ani na normálnu existenciu.

Výťah zastal na prízemii vedľa recepcie a ja som rýchlym krokom kráčala k skleneným dverám hotela. Personál mi otvoril dvere a ja som bez slova vyletela na cestu.

Vzala som prvý taxík a nechala som sa odviesť až domov. V aute som celú cestu preplakala a vzlykala a bolo mi jedno, čo si o mne taxikár pomyslí. Starší Mexičan sa ma párkrát opýtal, či mi môže nejako pomôcť, ale ja som ho vždy odbila, aby sledoval cestu.

Nedokázala som uveriť tomu, čo sa pred chvíľou stalo. Nechcela som tomu veriť! Dúfala som, že to bol len zlý sen a keď sa z neho preberiem, všetko bude ako predtým.

Emmett:

Rosalie zmizla za kovovými dverami výťahu, ktoré sa zavreli priamo predomnou a ja som zostal nemo hľadieť pred seba. Lakťami som sa o ne oprel a tvár mi padla do dlaní. Vedel som, že je všetko stratené.

Ja som taký idiot! Čo som to urobil... Čo som si vôbec myslel?! Bolo len otázkou času, kedy sa toto prevalí.

Doriti!

Nahnevane som tresol päsťou do výťahových dverí a zvuk sa ešte niekoľkokrát ozval.

Čo budem teraz robiť?! Ak sa Jessica dozvie o Rose, je koniec, no mám pocit, že ten sa blíži aj tak. Už to medzi nami nie je také ako predtým. Také, aké to bolo, keď som ju pred rokmi spoznal ako veselé dievča a požiadal o ruku. Zmenila sa a ja tiež. Príliš sme sa odcudzili a jej odchod do Švajčiarska nášmu vzťahu vôbec nepomohol. Niekedy som mal pocit, že sme ostávali spolu už len zo zvyku. Neviem, čo s nami ďalej bude... Ale Rosalie, ach, tá žena nemá chybu! Stelesnená dokonalosť, od hlavy až po päty, sama Afrodita by jej závidela!

Rose oplývala nadpozemskou krásou a chvíľu patrila mne.

Kiežby mi dala druhú šancu... Ale ženy ako Rosalie Lillian Hale nedávajú druhé šance! Toto som naozaj posral! Nechcel som ju klamať, ale ani o ňu prísť, keby som sa jej priznal. Nedokázal som jej odolať. Aj keď Jessica bola vzadu mojej mysle, pokušenie bolo príliš lákavé. Zo začiatku som nechcel, aby sa z toho vyvinulo niečo vážne, ale teraz bez Rosalie nedokážem ani dýchať. Zamiloval som sa a potrebujem ju vo svojom živote ako soľ.

Mal som chuť prefackať sa za všetko, čo som jej povedal. Bol som hlúpy, keď som si myslel, že mi to vyjde na obe strany.

„Tvoj anjel už odletel?“ Začul som spoza seba povedomý protivný hlas. Louis!

„Ty hajzel!“ skríkol som po ňom a rýchlym krokom som prešiel k nemu na druhý koniec hotelovej chodby. Stál na mieste a zhrozene na mňa hľadel, ale ja som sa nedokázal ovládať. Schytil som ho za golier a pritlačil na stenu.

„Musel si to urobiť, však?! Zničiť mi začínajúci vzťah!“ precedil som nahnevane pomedzi zuby a stále som mu hľadel do očí, z ktorých mu sršala vypočítavosť.

„Nevedel som, že si stále s Jessicou a anjel je len bokovka,“ povedal na svoju obranu a ľahkovážne pokrčil plecami.

„Ona nie je žiadna bokovka!“ zavrčal som a pritlačil som ho na stenu ešte silnejšie.

„Pre teba možno nie...“ dodal slizko a v tú chvíľu som stratil všetku sebakontrolu. Silno som ho udrel a rozbil som mu nos, z ktorého sa začala valiť krv.

„Takto o nej hovoriť nebudeš!“

Pustil som ho a jeho zavalité telo sa zviezlo na zem. Náraz stlmil hrubý koberec na podlahe .

„Toto oľutuješ, McCarty!“ vyhrážal sa mi a ruky si priložil na nos, ktorý mu silno krvácal a začínal sa farbiť do fialova.

Bez slova som sa na neho pohŕdavo pousmial a mykol plecom. Ako keby na tom záležalo. Upravil som si sako a potom som pomalým krokom kráčal smerom k východu.

Esme:

Keď Isabella konečne zaspinkala, prešla som do obývačky za Carlisleom. Sedel na svetlej koženej sedačke a pozeral dokumentárny film o histórii Grécka. Pri pohľade na svoju lásku som sa pousmiala a sadla som si vedľa neho.

Objal ma okolo mojich ramien a vtisol mi bozk na čelo.

„Malá už spí?“ opýtal sa ma.

„Ako anjelik,“ povedala som a usmiala som sa.

„Takže teraz máme čas pre seba,“ šepol Carlisle s úsmevom a vrhol sa na moje pery. Bozk som mu vášnivo opätovala, ale po chvíli som sa od neho so smiechom odtiahla.

„Skôr som myslela, že by sme sa mohli porozprávať,“ začala som nevinne.

„Stalo sa niečo?“

Pokrútila som hlavou a zahľadela som sa na snubný prsteň na štvrtom prste svojej ľavej ruky.

Carlisle na mňa zvedavo hľadel, ale nedochádzalo mu, čo som tým myslela. Ach tí chlapi. Nestačí im niečo naznačiť, treba ich rovno kopnúť do hlavy. Teda, pokiaľ nejde o Edwarda, pomyslela som si pobavene.

„Zlato, mohli by sme začať plánovať našu svadbu,“ navrhla som nevinným hláskom a on súhlasne prikývol.

„Pravda, po štyristo rokoch by sa mi patrilo oženiť,“ povedal pobavene Carlisle a ja som sa zasmiala.

Vtedy som si ale spomenula, na svoje prvé manželstvo a smiech ma hneď prešiel. Bola som si viac než istá, že tento sňatok bude úplne iný, ale bohužiaľ, spomienky mi nikto nevymaže.

Carlisle si to všimol a zľahka ma pohladil po tvári.

„Tuším, čo prebehlo tvojou mysľou,“ povzdychol si.

„Neviem, ako som sa za neho mohla vydať,“  šepla som s neprítomným pohľadom v očiach.

„Už je to za tebou, miláčik,“ upokojil ma.

„Mimochodom, keď sme sa k tomu dostali... Spomínaš si, čo sa stalo v tú noc, keď som ťa našiel? Bol to on, ten kto ti tak ublížil?“

Pomaly som prikývla. Všetko som si pamätala. Po premene som stratila časť spomienok, ale počas nasledujúcich pár dní sa mi vrátili.

„Áno, bol to Michail, môj bývalý manžel...“

„Vedel som to,“ sykol Carlisle zúrivo. „Keď sa mi ten chlap dostane do rúk, ja ho...“

„Nie, drahý, on za to nestojí. Teraz mi už nemôže ublížiť a je mi jedno, čo s ním bude. Nepotrebujem sa mu pomstiť, život mu to vráti,“ povedala som a Carlisle na mňa celý čas nešťastne hľadel.

„Nedokážem žiť s vedomím, že muž, ktorý ti tak veľmi ublížil behá na slobode!“ dodal podráždene. Keď išlo o mňa, alebo niekoho z rodiny, Carlisle by urobil všetko na svete, aby nás ochránil.

„Láska, jemu sa to vráti,“ povedala som a stisla som mu ruku. „Poďme sa radšej zaoberať detailmi našej svadby,“ zmenila som tému. „Kde by si si ma chcel vziať?“

Carlisle sa už ani nepokúšal vrátiť k myšlienke o pomste môjmu bývalému, lebo vedel, že mu to u mňa neprejde. Na jeho perách sa zjavil úsmev a láskavo povedal:

„Kde len chceš, drahá. Ako by si si predstavovala našu svadbu ty?“ opýtal sa ma, čím sa z toho šikovne vykrútil.

„Rozmýšľala som nad obradom v ľadovom paláci, alebo v nejakom starobylom hrade,“ rozplývala som sa zasnene. Vydávala som sa za svojho vysnívaného princa a všetko muselo byť dokonalé.

„Alebo v hoteli Plaza,“ dodala som svoju poslednú – a asi aj najviac reálnu – predstavu.

„Svadbu v ľadovom paláci by sme museli usporiadať rýchlo,“ podotkol Carlisle. „Najlepšie do konca februára.“

„Máš pravdu. Okrem toho, Isabellka bude v tom čase ešte príliš malá, aby sme si mohli našu svadbu užiť naplno,“ riekla som ustarostene. Naša dcérka rástla rýchlejšie ako normálne bábätká, ale vtedy by to bolo pre ňu priskoro.

„Je na tebe ako sa rozhodneš,“ povedal.

„Svadba na hrade by možno bola lepší nápad,“ zamyslela som sa. Predstavila som si seba v krásnych svadobných šatách a obrad odohrávajúci sa na hrade. Naša malá víla by mohla mať na sebe princeznovské šaty a ísť nám za družičku.

„Pozrela som si pár zámkov v Anglicku a Škótsku,“ dodala som nevinným hlasom. Carlisle sa pousmial a stisol mi ruku vo svojej. S mojimi návrhmi súhlasil, všetky sa mu pozdávali.

„Tak sa teším na organizáciu našej svadby! Dúfam, že to budem stíhať pri práci.“

„Esme,“ oslovil ma Carlisle opatrne a ja som vedela, čo sa mi chystá povedať.

„Už nebudem môcť pracovať v nemocnici...“ povzdychla som si utrápene a on si ma privinul do svojho náručia.

„Láska, o pár rokov sa môžeš pokojne vrátiť. Teraz si novorodená, ale postupom času si vybuduješ obdivuhodnú sebakontrolu. Viem to,“ povedal povzbudivo a pobozkal ma na čelo.

„Zatiaľ sa môžeš venovať niečomu inému, čo ťa baví... Niečomu, kde neprichádzaš do styku s krvou.“

„Rozmýšľala som nad interiérovým designom alebo architektúrou,“ pousmiala som sa.

„Výborný nápad,“ pochválil ma. „Viem si ťa živo predstaviť ako úžasnú dizajnérku!“

„Mohlo by to byť zaujímavé, ale teraz budem matka na plný úväzok,“ povedala som a položila som si hlavu na jeho rameno. Jemne ma pohladil po vlasoch a náruživo ma pobozkal.

V tom sme začuli spred domu pišťanie pneumatík a následné buchnutie dverí na aute. Rosalie sa vrátila domov, ale nebolo na to priskoro? Vzlykajúc prešla obývačkou a vybehla na poschodie do svojej izby. S Carlisleom sme si vymenili zmätené pohľady. Čo sa jej mohlo stať, že sa vrátila v takomto stave?

Chcela som sa postaviť a ísť za ňou, ale Carlisle ma rýchlo chytil za zápästie.

„Daj jej chvíľu.“ Prikývla som a znovu som sa posadila. V dome bolo počuť len jej tiché vzlykanie a pravidelný tlkot srdca našej dcérky. Chcela som Rosalie pomôcť, aby sa toľko netrápila. Carlisle ma po chvíli pustil a ja som vyšla po schodoch za ňou.

„Rose, to som ja, Esme. Môžem vojsť dnu?“ opýtala som sa, keď som zľahka zaklopala na jej dvere.

Nedostalo sa mi žiadnej odpovede.

„Rosie, nechceš sa porozprávať?“

„Nie,“ začula som tichý hlas z izby.

„Zlatko, no tak. Bude ti lepšie,“ presviedčala som ju. Pomaly som otvorila dvere do jej izby a vošla som dnu. Bielo-strieborné šaty boli zavesené na vešiaku a Rose mala oblečené len čierne tielko a spodnú bielizeň. Ležala na posteli a smutne vzlykala do vankúša.

Zdvihla hlavu a utrápene sa na mňa pozrela. Viem, že by bola radšej, keby som ju nechala samú, ale ja som jej chcela len dobre. Určite pre ňu bude lepšie, ak sa z toho vyrozpráva.

„Rose,“ šepla som, keď som si sadala vedľa nej na posteľ.

„Čo sa stalo, dcérka?“ pýtala som sa ustarostene a jemne som ju pohladila po zlatých vlasoch.

Vzhliadla na mňa smutnými očami spod mihalníc a pomaly prikývla. Vytiahla sa do sedu a kolená si pritiahla k sebe. Objala si ich štíhlymi rukami a sklopila zrak.

„Niekto ti ublížil?“ opýtala som sa opatrne a jemne som ju objala okolo odhalených ramien.

„Ja som si ublížila sama, keď som sa zamilovala,“ šepla a znovu začala vzlykať.

Objala som ju tuhšie, vedela som, že Rosalie by len tak niečo nezlomilo. Toto bolo naozaj vážne. Viečka pritisla k sebe a plakala bez sĺz.

„To nehovor,“ šepla som. „Láska bolí, ja viem, ale ty za to nemôžeš, zlatko.“

Materinsky som ju objímala a jemne pobozkala na čelo. Bola veľmi rozrušená a neprestávala plakať.

„Čo som si vôbec myslela,“ vzlykla. „Nikdy by mi nenapadlo, že budem po niekom tak veľmi túžiť, kým ja budem pre neho len jedna z možností.“

Toto neznelo ani trochu príjemne. Povzdbudila som ju, aby mi povedala, čo sa stalo, ale Rose len záporne krútila hlavou. Ostala som pri nej sedieť a celý čas som ju držala v objatí.

„Emmett mi celý čas klamal,“ dostala zo seba napokon. „Je zasnúbený s inou ženou a pri tom si začal so mnou.“

„To je idiot!“ povedala som rozhorčene. Ak sa mi ten chlap dostane do rúk, bude to jeho koniec. Ako sa opovážil takto ublížiť mojej dcére?! Zlomil jej srdce a teraz je rad na mne, aby som mu zlomila väzy!

„Nehanebný sviniar! Ako si to mohol dovoliť?!“ Bolo mi z neho naozaj zle. Rosalie s ním bola skutočne šťastná a zrazu sa z neho vykľuje takýto podrazák.

„Bola som príliš naivná,“ šepla Rose a ja som si ju znovu pritúlila.

„Nie, za všetko môže on!“

„Najhoršie je, že ja toho hajzla milujem,“ povzdychla si utrápene.

„Ach, moja,“ šepla som a pohladila ju po vlasoch.

„Nesmieš sa kvôli nemu trápiť, škaredo ti ublížil a mala by si na neho zabudnúť.“

„To nejde, všetko mi ho pripomína,“ nariekala. „Príliš som sa na neho namotala.“

„Ako si sa o tom vlastne dozvedela?“

„Dnes na večierku sa predomnou preriekol jeho kolega.“

„Ach, a čo na to Emmett?“ opýtala som sa so smútkom a znechutením v hlase.

„Snažil sa mi to vysvetliť, ale...“

„Chápem,“ prikývla som a predstavila som si Emmetta hlúpo sa vyhovárať.

„Hovoril, že sa s ňou rozíde a budeme spolu, ale nie teraz... Ja sa o neho nechcem s nikým deliť!

Nechcem ani čakať na to, kým sa s ňou rozíde ako nejaká chudera! Na druhej strane si prajem, aby bol len so mnou...“ Nešťastne zavzlykala a položila si hlavu na moje rameno.

„Viem, že by som na neho mala zabudnúť, ale milujem ho a viem, že by som mu odpustila. Nemala by som, ale ja ho potrebujem... Vôbec nerozumiem tomu, prečo ešte ostáva s ňou, keď môže mať mňa. Stelesnenú dokonalosť a krásu.“

„Nie je všetko o vzhľade, dcérka,“ povedala som jej súcitne.

„Ale... Doteraz som nestretla chlapa, ktorý by mi odolal. Dali by všetko, aby mohli byť vo vzťahu so mnou, ale Emmett?! Pokojne si ostane s nejakou ľudskou ženou!“ hnevala sa Rose.

„Určite nie je krajšia ako ja...“ dodala povrchne.

„Rosie, nemôžeš to takto brať. On je s ňou aj kvôli iným vlastnostiam, ako jej vzhľad. Pozri, keby chlapi hľadeli len na vzhľad, Carlisle by si určite vybral nejakú topmodelku, namiesto mňa.

Každý má iný vkus a priority.“

„Ale ja som dokonalá,“ šepla. „Zo všetkých strán počúvam komplimenty, každý chváli moju krásu a štýl, medzi modelkami som hviezda, mám krásnu postavu a anjelskú tvár, ja neviem, čo viac môžu chcieť...“

Trochu menej sebavedomia, pomyslela som si pre seba.

„Možno pre Emmetta nie som dosť dobrá.“

„On nie je dosť dobrý pre teba,“ opravila som ju. „Pozri sa ako sa k tebe správal. Vôbec si ťa nevážil...“

Rosalie nahlas neuznala, že som mala pravdu, ale mám pocit, že si to trochu pripúšťala.

„Prečo sa toto muselo stať práve mne?

Od začiatku ma chcel len kvôli mojej kráse. Nemiloval ma. Žiadny muž ma nikdy nemiloval, všetci boli mnou unesení a zaslepení mojím vzhľadom,“ plakala a ja som ju zľahka pohladila po ramenách.

„Rose, ty si úžasná žena, tvoja krása nie je jediné, čo priťahuje ľudí,“ povedala som.

„Tak čo potom... Nikdy som sa na to takto nepozerala. Krása ma dostala všade, kam som potrebovala a dokázala som si získať každého. Prečo je to zrazu inak,“ zavzlykala.

„Netráp sa tým toľko.“ Chcela som jej pomôcť, ale najprv som jej musela dokázať, že krása naozaj neznamená všetko. Nikdy sa s tým asi nezmieri a mrzí ma, že to musela zistiť práve takto. Emmett sa k nej skutočne zachoval podlo a nepekne.

„Mala by si sa nejak odreagovať, zlatko,“ navrhla som jej. „Skús si naplánovať viac fotení, školu, alebo niekam na chvíľu odcestovať.“

Prikývla a prstami si prehrabla vlasy.

„Máš pravdu. Kiežby bolo také ľahké na neho zabudnúť. Priala by som si, aby mi bol úplne ľahostajný,“ hovorila smutne.

„On ti za to trápenie vôbec nestojí. Si krásne dievča, určite raz stretneš niekoho, kto ťa bude úprimne milovať a vážiť si ťa,“ pousmiala som sa na ňu.

„Neexistuje nikto na svete, po kom by som túžila viac, ako po Emmettovi,“ potriasla hlavou a podoprela si ju rukou.

„To sa ti len zdá, moja. Skús na to nemyslieť, len sa tým trápiš.“

Snažila som sa povzbudiť ju a rozveseliť, ale Rose sa stále tvárila veľmi ublížene. Možno si želala, aby som odišla, ale nechcela mi nič povedať. Smutne hľadela sklopeným pohľadom na bielu plachtu na ktorej bez pohybu sedela.

„Už ťa nechám. Dobrú noc, zlatko.“

Postavila som sa z jej postele a pomaly som kráčala ku dverám.

„Dobrú noc, mami,“ pošepkala a to, ako ma oslovila ma zahrialo pri srdci.

„A... ďakujem,“ dodala a ja som s úsmevom prikývla.

Rosalie:

hudba

Od rána som sedela pred zrkadlom a nemo som hľadela na svoj odraz. Pripadala som si úplne obyčajná a cítila som sa hrozne. Vracia sa mi všetko, čo som kedy komu urobila. Tak ako som sa ja hrala s citmi iných mužov, tak sa Emmett teraz zahral so mnou. Zaslúžila som si to. Bola som mrcha, ktorú karma dobehla práve vtedy, keď som to čakala najmenej.

Ach bože, ako môžem byť taká povrchná. Myslieť si, že krása je všetko a že si ňou podmaním každého. Toľkým som ublížila...

Sklopila som zrak a vložila som si tvár do dlaní. Na jednej strane som sa cítila strašne, kvôli tomu, čo som spôsobila iným, no na druhej som stále túžila po Emmettovi. Vravela som si, že nie som dosť pekná na to, aby som si ho získala. Chcela som o neho bojovať, ale vedela som, že to nemalo zmysel. Čím iným, než krásou, by som ho zaujala?

Z mojich myšlienok ma vytrhlo hlasné zvonenie mobilu. Na displeji mi svietilo meno asistenta a stylistu z našej agentúry.

„Ahoj, Jay.“ Snažila som sa znieť milo, aj keď som sa musela veľmi premáhať.

„Rosie, zlatko, ako sa máš?“ pýtal sa ma veselo.

„Fajn,“ zaklamala som.

„A ty?“

„Ja sa mám skvele a mám pre teba úžasnú správu, bábika! Práve volal do našej agentúry Christian, jeden z manažérov Abercrombie a oznámil, že jarnú kolekciu fotí naša agentúra!“ zvýskol nadšene.

„Konkrétne, fotíš ty a Leyla,“ dodal.

„Oh, skvelé, fotíme u nás v štúdiu?“ opýtala som sa automaticky bez akéhokoľvek náznaku radosti v hlase.

„Áno, miláčik, zajtra o jedenástej.“

„Dobre, budem tam,“ povedala som.

„Zlatko, si v poriadku? Vôbec neznieš šťastne,“ hovoril ustarostene Jay.

„Všetko je fajn,“ odsekla som.

„Určite ti vylepším náladu, keď ti poviem, že sa fotíte s Brandonom a Joshom z UltraModel NYC!“ Jay mi radostne jačal do telefónu, ale so mnou to ani nepohlo. Tí dvaja chalani sa páčili viac jemu ako mne.

Hrane som sa zasmiala a potom som ukončila náš hovor.

Vrátila som sa k svojim depresívnym myšlienkam, ktoré ma zožierali až do ďalšieho dňa.

***

Sedela som na jednej z vysokých stoličiek a čakala, kým asistenti pripravia štúdio na fotenie.

„Výborne, to by sme mali!“ Začula som Jayov hlas.

„Gary, stlm tie svetlá vzadu,“ dodal. „Skvelé, môžeme začať!“

„Ešte čakáme na Leylu,“ ozvala sa ryšavá asistentka a Jay prikývol. Všimol si ma sedieť samú a zasnene hľadieť von oknom.

„Kvetinka, deje sa niečo?“ pýtal sa ma citlivo, keď ku mne podišiel.

„To nestojí za reč,“ pokrútila som hlavou a kútiky úst sa mi zdvihli do falošného úsmevu. Vzal si moje ruky do svojich a ja som vzhliadla do jeho očí.

„Nech sa stalo čokoľvek, pamätaj si, že si nádherná a silná žena, ktorú len tak niečo nezlomí,“ povedal povzbudivo a stisol mi ruky vo svojich.

Zľahka som ho objala a on mi objatie opätoval tuhším. Jay ma vedel vždy povzbudiť, je to moje zlatíčko.

Chytil ma za ruku a doviedol ma na set, kde ma už čakal model, Brandon Crowley. Bol tvárou mnohých značiek a v minulosti fotil v rôznych agentúrach. Bol vysoký, svalnatej postavy, mal tmavé husté vlasy a na tvári strnisko. Usmial sa na mňa a ja som odvrátila pohľad.

Fotograf sa s nami zoznámil a vysvetlil nám o aké fotky má klient záujem. Začali sme fotiť v štúdiu a na ďalšie fotenie nás vyviezli na strechu budovy, kde bolo pripravené ďalšie malé štúdio. Brandon si ma zdvihol do náručia a ja som mu prstami vošla pod košeľu, ako mi fotograf prikázal. Fotenie na streche netrvalo dlho, lebo nám počasie príliš neprialo, ale snímky sa vydarili, takže klient by nemal mať žiadne výhrady. Kým fotila Leyla s Joshom, Brandon a ja sme sa vrátili do predchádzajúceho štúdia, ktoré medzitým asistenti prerobili. Teraz vyzeralo ako izba s vintage posteľou, vankúšmi, dreveným oknom s výhľadom na vidiek a svetlými tapetami.

„Ako to ide?“ pýtal sa Jay, keď za nami šťastne pribehol.

„Dobre,“ povedal Brandon s úsmevom a ja som prikývla.

„To som chcel počuť! My sme vám zatiaľ upravili štúdio na druhú časť fotenia. Mali by ste sa ísť prezliecť.“

Prešla som na svoje miesto, kde som pred tým sedela a našla som tam súpravu krémovej, čipkovanej spodnej bielizne. Otrávene som pretočila očami a vzala som si do rúk drevený vešiak. Dnes som na toto náladu skutočne nemala.

Zatiahla som si závesy, aby som sa mohla prezliecť a navrch som si prehodila biely saténový župan.

O chvíľu ma Jay zavolal do štúdia a ja som ho nasledovala. Brandon znudene sedel na vysokej posteli a ja som zo seba nechala skĺznuť župan. Premeral si ma a na jeho perách sa zjavil úsmev. Bol zvyknutý pracovať s krásnymi modelkami, ale ja som bola niečo viac.

„Teraz budete naďalej predstierať, že ste pár a zabávate sa v spálni. Vankúšová vojna, šteklenie, môžete robiť hocičo, aby z tých fotiek sršala radosť,“ vysvetlil nám fotograf a ja som sa natiahla pre najväčší vankúš.

Brandon ma chytil okolo pása a ja som sa prefíkane pousmiala. Nahol sa ku mne, aby ma pobozkal a ja som ho odbila vankúšom. Snažila som sa nepustiť si ho príliš blízko k sebe. Vždy keď sa priblížil perami k mojim, odtiahla som sa. Jeho ruky na mojich bokoch sa stále posúvali vyššie a mne sa to nepáčilo.

„Rosalie, čo je s tebou?“ opýtal sa ma zrazu fotograf.

„Nič,“ potriasla som hlavou a naklonila som sa k Brandonovi, ktorý tiež nechápal moje správanie.

Nedokázala som sa uvoľniť, keď som celý čas myslela na Emmetta. Teraz som ležala pod iným chlapom, ktorý sa perami blížil k môjmu krku a ja som sa musela usmievať.

„Hotovo, ďakujem vám,“ povedal po chvíli fotograf, ktorý za ten čas urobil desiatky snímok.

Striasla som zo seba Brandonove ruky a odkráčala som do zákulisia. Jay mi povedal, že som na dnes skončila a tak som si obliekla pôvodný outfit.

Leyla a Josh sa práve chystali na fotenie a ako som prechádzala k výťahom na dvadsiatom poschodí, začula som rozhovor riaditeľa našej agentúry a fotografa.

„Niečo sa stalo s Rosalie. Je nádherná, ale na fotkách má smútok v očiach a to klienti nechcú vidieť. Ťažko sa to predáva. Je to dokonalá žena, ale sám vieš, Marc, že krása v modelingu nestačí...“ hovoril fotograf.

„O ničom neviem, ale ak je tak ako vravíš, porozprávam sa s ňou. Nebol by som rád, keby sa s ňou niečo dialo, je to jedna z najžiadanejších modeliek,“ povedal a vtedy sa predomnou otvorili výťahové dvere.

Nastúpila som dnu a zviezla som sa na prízemie. Vyšla som von z newyorského mrakodrapu v modernom centre mesta a kráčala som k najbližšiemu vchodu podzemnej garáže, kde som mala zaparkované svoje auto.

Cestou domov som sa pomaly viezla mestom, keďže ulice boli plné áut. Počúvala som smutné pesničky a neuvedomovala som si, kde sa nachádzam. Až keď som sa dvakrát rozhliadla okolo seba, zistila som, že som na ulici pred firmou, v ktorej pracoval Emmett. Sklopila som zrak a hľadela som na volant. Chcela som sa odtiaľ vypariť, no napriek tomu som dúfala, že ho uvidím.

Prechádzala som práve popri jeho firme a v tom som ho uvidela. V čiernych nohaviciach a kabáte schádzal dolu schodmi s nejakou tmavovláskou. Netušila som, či to bola jeho snúbenica, alebo len nejaká kolegyňa, ale aj z diaľky som videla, že sa mi ani trochu nevyrovná. Mala vlasy po plecia a na sebe dlhý červený kabát.

Zamerala som sa len na neho a priala som si, aby si ma nevšimol. Netušila som, ako by reagoval. Čo ak si to rozmyslel a rozhodol sa vrátiť k svojej priateľke? Od tej noci mi ani raz nezavolal, ani nenapísal. Oh, mám z toho hrozný pocit.

Celý čas som hľadela na Emmetta a nič iné som nevnímala. Až na zvuk trúbenia áut som si všimla, že blokujem premávku. Netrpezlivých vodičov som jediným gestom odkázala na nepekné miesto a šliapla som na plynový pedál. Minula som Emmetta, bez toho, aby si ma všimol a potom som sa dostala domov.

Carlisle bol ešte v nemocnici, Esme uspávala Isabellu a Edward bol u seba v izbe. Vyšla som do svojej spálne a zavrela som za sebou dvere. Nemala som náladu na nikoho. Vyzula som si ihličky a prezliekla som sa do legín a voľnej košele. Sadla som si na okno a rozmýšľala som o svojich pocitoch.

Ani som sa nenazdala a už bol večer. Vonku bola čierna tma a ja som za celé poobedie nič nerobila. Iba som smutne sedela vo svojej izbe a trápila sa kvôli niekomu, komu som úplne ľahostajná.

Ach, neviem ako to bude ďalej. Možno by som mala odísť z mesta... Mohla by som ísť do Volterry. Môj život bez Emmetta aj tak nemá zmysel. Alebo by som tu mala ostať a pokúsiť sa o neho zabojovať, ale ako?! Ako ho presvedčím, že som oveľa lepšia, ako ostatné ženy?

Smutne som sedela v rohu svojej postele a v tom sa ozvalo klopanie na dvere...

Ahojte, dúfam, že sa kapitola páčila, po dlhom čase to bola dvojitá dávka dokonalosti a povrchnosti. Ďalšiu už mám rozpísanú, ale neviem sa rozhodnúť, čo sa s stane s bývalým manželom Esme.

1. nič, nebudem sa s tým v poviedke ďalej zaoberať.
2. Carlisle sa mu pomstí (ale nechá ho nažive)
3. Carlisle ho zabije
4. Edward ho zabije, alebo mu ublíži inak

Ak sa vám chce, dajte mi do kometárov jednu z možností, lebo naozaj neviem, čo ďalej. Ďakujem.

Autor: SissaVampire (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 35. kapitola: