Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 3. kapitola

3. kapitola: Millenium

Prudko som zabrzdila pred Aliciným  bytom a zostala som sedieť v aute. V jej okne na treťom poschodí ešte svietilo svetlo, čiže sa chystala. Prezvonila som ju, aby vedela, že som už tu. O necelé tri minúty vybehla z vchodu v tmavomodrých minišatách s tmavým bolerom a na čiernych ihličkách. Vlasy mala vyžehlené a okolo krku mala čierny náhrdelník s príveskom v tvare hviezdy.

Nasadla do auta a jej príchodom som zacítila jej parfum od Versaceho.

„Ahoj,“ povedala zadychčane a oprela sa do sedadla.

„Čau, sekne ti to." Našpúlila som pery a kútiky sa mi zdvihli do náznaku úsmevu.

„Tebe viac,“ zasmiala sa Alice.

„Možno, ale ty máš štýl! Ja mám postavu modelky a vo všetkom vyzerám úžasne, ale ty máš skvelý štýl a kombinuješ veci, aké by ma ani nenapadli. Ešte nikdy si nebola zle oblečená, Alice,“ pousmiala som sa.

„Rose, ja ťa mám tak rada!“ povedala a tuho sme sa objali.

„Si moja najlepšia kamoška, Al.“

Pustili sme sa a pozrela som sa pred seba.

„Poďme si užiť tento večer. Cez víkend si asi budem musieť pozrieť niečo na skúšky, lebo nič neviem,“ povedala Alice.

„Ani ja, ale vôbec ma to netrápi.“ Šliapla som na plyn a vyrazili sme do klubu.

Ako sme sa blížili, v diaľke som zazrela vysvietenú budovu s veľkým nápisom Millenium. Jeden z najväčších klubov v New Yorku a dnes tam mala byť veľká party so svetoznámymi DJ-mi. Zaparkovala som najbližšie, ako sa dalo a obe sme vystúpili z auta.

„Máš lístky?“ opýtala sa Alice a ja som prikývla.

Zamkla som auto a kľúče som si dala do malej kabelky. Obe sme vykročili ladným krokom vpred a videla som, ako na nás okoloidúci muži mohli oči nechať. Prišli sme ku klubu, kde pred vchodom stál dlhý rad ľudí. Všimla som si zvlášť vchod do VIP a ukázala som ho Alice. Vydali sme sa tým smerom a vybrala som lístky z kabelky.

Pred vchodom stáli dvaja svalnatí vyhadzovači, ktorí si nás hneď všimli a vypýtali si lístky. Ukázala som ich jednému z nich a otvorili nám dvere do klubu.

Vošli sme dnu a rozhliadli sme sa okolo seba. Bolo tu veľa ľudí, hlasná hudba a vydýchaný vzduch. Niektorí tancovali na parkete, iní zas sedeli pri bare alebo v boxoch. Museli sa prekrikovať, aby niečo vôbec počuli. Alice ma potiahla za ruku rovno k barovému pultu.

„Triezva netancujem,“ zasmiala sa.

„Čo vám dám, krásky?“ opýtal sa nás barman.

„Dvakrát whisky,“ povedala Alice.

Prikývol a natiahol sa pre poháriky. Nalial nám a položil ich pred nás.

„Na nás! Aby sme ešte dlho boli také dokonalé!“ zasmiala sa Alice a pripili sme si. Trpká chuť whisky sa mi rozliala po celom jazyku a ja som znechutene potriasla hlavou. Položili sme poháriky naspäť na pult a vybrali sme sa na tanečný parket. Pretlačili sme sa do stredu a začali sme tancovať.

Naše telá sa zvodne hýbali do rytmu hudby. Prechádzala som si rukami po bokoch a provokovala som asi všetkých mužov. Dobre som vedela, čo na nich platí. Každý jeden pohyb bol dokonale zvodný a neodolateľný. Prehodila som vlasmi na stranu a prefíkane som sa usmiala.

Netrvalo dlho a začali pri nás tancovať niekoľkí chalani. Boli z nás úplne mimo a sledovali nás s pootvorenými ústami. Jeden ku mne podišiel zozadu a chytil ma okolo bokov. Začali sme spolu tancovať a uvidela som, že Alice si už tiež niekoho našla.

Stratila som sa v skupinke svojich obdivovateľov a striedavo som s nimi tancovala. Práve som bola s vysokým tmavovlasým mužom s vypracovanou postavou. Pritiahol si ma úplne na seba, nadvihol mi bradu a pobozkal ma. Bozky som mu oplácala a nechtami som mu prechádzala po chrbte.

„Si krásna,“ šepol.

Prešiel mi rukami na zadok a stisol ho. Chvíľu sme spolu ešte tancovali a potom ma pozval na drink.

„Čo piješ?“ opýtal sa ma, keď sme boli pri bare.

„Krv,“ sladko som sa usmiala a on sa zasmial. Niečo objednal u barmana a sadol si na stoličku. Pritiahol si ma na seba, tak som si sadla do jeho lona a on si omotal ruky okolo môjho pása.

„Ty čertica,“ zasmial sa.

„Som diabol,“ šepla som a pobozkala som ho. Odtiahla som sa, on sa usmial a ja som to zopakovala. „Som mrcha.“

„Som beštia,“ šepla som a lačne som sa mu prisala na pery.

„Som upír,“ pošepkala som mu do ucha a pobozkala som ho.

„Dokáž to,“ povedal.

Chytila som ho za ruku a viedla som ho do takmer uzavretého boxu, kde budeme mať trochu súkromia. Obkročmo som si naňho sadla, diabolsky som sa usmiala a jemne som ho pohrýzla do krku.

Barman nám priniesol do boxu poháriky a my sme do seba hodili ten lieh, akoby nič. Znovu ma začal bozkávať a hladil ma po celom cele. Objala som ho okolo krku a jemne som mu zahryzla do spodnej pery.

„Ideme ku mne, či k tebe?“ opýtal sa a jemne mi zhryzol ušný lalôčik.

„Hmm,“ zavrnela som.

„Inak, som Bryan.“

„Rosalie.“

Znovu sme sa začali bozkávať a vošla som mu rukami pod tričko. Vyhrnul mi šaty a vošiel mi prstami do nohavičiek. Začal ma jemne dráždiť a ja som potichu vzdychla. Prešla som mu po rozkroku a cítila som, že už je poriadne vzrušený.

„Chcem ťa, poďme ku mne,“ hovoril medzi bozkami.

„Si tu autom?“

„Nie, kamarát ma doviezol.“

„Ja tu mám auto,“ zachichotala som sa.

„Výborne, ušetríme za taxík.“

Pobozkala som ho, zliezla som z neho a vyšla som z boxu. Chytil ma za ruku a viedol ma von z klubu. Keď sme boli pred vchodom, niečo ma napadlo.

„Počkaj tu,“ zachichotala som sa a pobozkala som ho. Zostal stáť na mieste a ja som odbehla k autu. Tak toto odo mňa určite nečaká. Teraz sa naňho pekne vykašlem a pôjdem domov. Nechcem ho zabiť, tak si z neho urobím srandu. Nasadla som do auta, naštartovala som a uvidela som ho. Šliapla som na plyn a prefrčala som pri ňom plnou rýchlosťou.

„Pekný večer, Bryan,“ zasmiala som sa a zamávala som mu.

„Ty suka!“ zasyčal a naštvane odišiel späť do klubu.

To naštve, keď si už myslel, že pôjdem k nemu a rozdáme si to a ja som mu teraz zdrhla.

Zaparkovala som v garáži a vystúpila som z auta. Vzala som si kabelku a prešla som do domu. Kráčala som ku schodom, no zrazu som zacítila neznámy pach. Bol tu ďalší upír. Vôňa ma viedla ku Carlislovej pracovni a zvedavosť ma premohla. Otvorila som dvere a vošla som dnu.

Carlisle sedel pri stole a rozprával sa s blonďatým upírom, ktorý mi bol otočený chrbtom.

„Rosalie, zlatko, dobre, že si už naspäť,“ povedal Carlisle a skúmavo hľadel do mojich očí. Snažil sa zistiť, či som niekoho nezabila. Aké smiešne...

„Musím ti niekoho predstaviť.“ V tom sa svetlovlasý upír otočil ku mne a ja som uvidela jeho tvár. Bola posiata drobnými jazvami, no napriek tomu bola mužná a sexy. Premerala som si ho a videla som, že on robil to isté so mnou. Jeho oči boli zlaté a na perách sa mu pohrával jemný úsmev. Nedokázal zo mňa spustiť zrak, stála som tam pred ním v bordových minišatoch a mala som odhalené moje dokonalé nohy. Nemusela som byť Edward, aby som počula jeho myšlienky, dobre som vedela, čo sa mu odohráva v hlave. To isté, čo každému chlapovi keď ma zbadá. Všimla som si, že mu stmavli oči a tak som si zvodne zahryzla do pery a sklopila zrak.

„Toto je Jasper, môj druhý syn a tvoj starší brat,“ pousmial sa Carlisle a Jasper sa postavil.

„Jasper Whitlock Cullen,“ povedal a natiahol ku mne ruku. „Ty musíš byť Rose, Carlisle mi o tebe veľa rozprával.“

„Rosalie Lillian Hale, osobne,“ samoľúbo som sa pousmiala a podali sme si ruky.

„Jasper s nami žil ešte pred tvojou premenou, Rose,“ povedal Carlisle. „Pred dvadsiatimi rokmi od nás odišiel, ale teraz sa vrátil.“

„Život nomáda ma už nebavil,“ povedal Jasper. „Tak som si povedal, že sa vrátim a zostanem tu.“

Našpúlila som pery, znovu som si ho premerala a v hlave sa mi začali vynárať hriešne myšlienky.

„Prevediem ťa po dome?“ navrhla som nevinne.

Jasperovi sa nadvihli kútiky do prefíkaného úsmevu.

„Dobrý nápad, Rose,“ povedal Carlisle, ale nechápal, čo som tým myslela.

„Aj mne sa páči,“ povedal Jasper a zvodne na mňa mrkol.

„Kde je vlastne Edward?“ opýtala som sa.

„Šiel na lov.“

„Aha, tak poď,“ povedala som Jasperovi, chytila som ho za ruku a potiahla som ho.

Kráčala som pred ním a zvodne som vrtela zadkom. Previedla som ho po poschodí a ukázala som mu, kde bude mať izbu. Potom sme zbehli zo schodov a ukázala som mu aj prízemie našej vily. Klopkala som ihličkami a viedla som ho po všetkých miestnostiach. Navrhla som mu, či by sme nešli do lesa za vilou, prípadne si zaloviť. Súhlasil, a tak sme sa spoločne rozbehli vpred.

„Kde si žil doteraz?“ opýtala som sa, keď sme zastali.

„Precestoval som Štáty a potom som šiel do Európy,“ povedal. „Ako dlho si upírka?“

„Pätnásť rokov.“

„To nie je veľa,“ skonštatoval. „Živíš sa ľudskou krvou, či zvieracou?“

„Aj, aj. A ty?“

„Tiež, no viac zvieracou.“

„Hmm,“ zamyslela som sa.

„Nad čím premýšľaš?“ opýtal sa a zvodne sa priblížil ku mne.

„To by si chcel vedieť,“ zasmiala som sa.

„Škoda, že nie som Edward. Cítim pocity a viem, že si...“

„Dosť bolo rečí!“ povedala som, chytila som ho za ruku a upírskou rýchlosťou sme sa vrátili k vile. Vtiahla som ho do garáže, lebo tam sú najhrubšie steny.

Pritlačil ma na stenu garáže a lačne sa vrhol na moje plné pery. Rukou mi prechádzal od kolena, po stehne a vyššie. Nechtami som mu prechádzala po hrudi a bokoch. Náruživo ma bozkával na krku a ja som si zaplietla prsty do jeho vlasov. Strhla som mu tričko a siahla som mu do rozkroku. V momente ma položil na kapotu Edwardovho Aston Martina a kolenom mi odtiahol nohy od seba. Vyhrnul mi šaty na pás, strhol mi nohavičky a ja som mu zatiaľ vyzliekla nohavice.

Odtiahol mi nohy viac od seba a rýchlo do mňa vnikol. Začal sa vo mne hýbať a ja som cítila, ako sa pod nami kapota auta prehýba.

Budem to musieť dať do poriadku, pomyslela som si a vášnivo som pobozkala Jaspera.

Po chvíli som cítila, že sa blíži vyvrcholenie a úplne som sa tomu poddala.

Keď sme boli po, stiahla som si minišaty na normálnu dĺžku a s úsmevom, bez nohavičiek som vykráčala z garáže. Naozaj to bola len rýchlovka.

Už dlho som nemala sex s upírom, pomyslela som si, keď som sa hodila na posteľ. Na perách som mala spokojný úsmev a hľadela som na strop. Asi je čas prezliecť sa skôr, ako príde Edward a musím mu dať do poriadku kapotu jeho auta.

Obliekla som si čierne legíny a dlhší sivý svetrík a zbehla som do garáže. Jasper tam už nebol. Vyhrnula som si rukávy a pustila som sa do práce.

Upravila som kapotu do pôvodného stavu, takže Edward by nemal nič poznať. Utrela som si ruky a potom som šla do svojej izby. Kráčala som po chodbe a míňala som Jasperovu izbu, keď som začula zvuk sprchy. Predstavila som si ako kvapky vody stekajú po jeho vypracovanom tele. Bože, som desná nymfomanka. Ale nie, až tak nie... dokážem sa ovládať, ak treba.

Na druhý deň doobeda sa vrátil Edward z lovu a privítali sa s Jasperom. Ja som ležala na posteli v mojej izbe a čítala som si módny časopis. Nič zvláštne sa dnes nedialo. Edward a Jasper sedeli v obývačke a rozprávali sa. Carlisle sedel vo svojej pracovni a čítal si knihu. V tom mi zazvonil mobil. Alice.

„Ahoj,“ zdvihla som telefón.

„Ahoj, Rose, no ako po včerajšej noci?“ opýtala sa.

„Fajn,“ zachichotala som sa. „A ty?“

„Tiež dobre. Ideme niekam aj dnes?“

„A nechcela si sa náhodou učiť na skúšky?“ opýtala som sa.

„Večer toho do hlavy aj tak veľa nedostanem,“ povedala.

„Tak fajn, dnes je akcia v Royal Clube ako každú sobotu.“

„Super, teším sa. Ak sa budem doma nudiť, prídem podvečer k tebe,“ zasmiala sa.

„Kľudne,“ pousmiala som sa a v tom ma ešte niečo napadlo.

„Prosím ťa, ty ako si sa včera dostala domov z Millenia?“ opýtala som sa.

„No ani neviem... Zobudila som sa ráno u nejakého chlapa... Dali sme si spolu raňajky a potom som šla domov. Býval len pár ulíc odo mňa...“ povedala.

„No pekne,“ zasmiala som sa. „Ja som dorazila domov tak nadránom.“

„Sama?“

„Hej.“

„Stáva sa,“ zachichotala sa.

„Veru,“ prikývla som.

To ale nevedela, čo sa stalo potom. Sex s nevlastným bratom v garáži na kapote auta môjho bývalého bola iná sranda.

„Tak teda večer,“ povedala som.

„Maj sa.“

Zložila som telefón a znovu som si ľahla k časopisu. O chvíľu vtrhol do mojej izby naštvaný Edward a hodil predomňa dnešné noviny.

„Čítaj!“ vyštekol.

Ľahkovážne som naňho vzhliadla a vzala som si noviny.

Záhadná vražda na Manhattane, znel nadpis článku.

Manhattan, NY – Dnes ráno v byte na Blake Street bola nájdená mŕtvola bez kvapky krvi v tele. Podnikateľ John Davis (32) zomrel vo svojom byte za veľmi záhadných okolností. Jediné zranenie sú dve malé rany na krku a niekoľko modrín a podliatín na iných miestach tela. Motívom mohli byť peniaze, no nevylučuje sa ani smrť pri intímnych hrách v posteli. Súdny lekár tvrdí, že smrť nastala pred dvoma dňami. Susedia vraj v tú noc vôbec nič nepočuli. Vrah za sebou nezanechal žiadne stopy a ani zámok na dverách nebol poškodený. Polícia varuje, aby si ľudia dávali väčší pozor a boli obozretnejší. Pokúsia sa vraha nájsť čím skôr a dostať ho za mreže. No položme si otázku... Je človek schopný takejto vraždy? Dajú sa takto zničiť všetky stopy? Žeby sme tu neboli ako ľudia sami?

Pousmiala som sa a podala som noviny späť Edwardovi.

„Nemajú žiadne stopy.“

„Nie sú až takí sprostí,“ povedal.

„Edward, toto je veľké mesto, v ktorom žije niekoľko miliónov ľudí. Toto nie je Forks,“ povedala som.

„Ja viem, Rosalie, no aj tak. Odchádzame!“ vyštekol a išiel von z mojej izby, no pri dverách sa na mňa otočil a povedal:

„A nabudúce z toho vynechajte moje auto!“ Zachichotala som sa a nevinne som sa naňho pozrela.

Odišiel z mojej izby a ja som si zapla telku. Každú sobotu okolo obeda chodia dobré seriály. O chvíľu mi niekto zaklopal na dvere. Oh, čo zas?

„Ďalej,“ povedala som znudene.

Dvere sa otvorili a dnu vošiel Jasper.

„Ahoj,“ povedal zdržanlivo.

„Sadni si,“ ukázala som na bielu koženú sedačku.

„Rosalie, chcel by som sa s tebou porozprávať,“ povedal.

„Tak spusť.“

„To čo sa včera stalo, ja... neviem, čo k tomu dodať. Nechcem, aby to vyzeralo, že som ťa len pretiahol a koniec, ale...“

„Pozri, ja nie som naivná a nič som si od toho nesľubovala. Neverím, keď chlap povie, že mi ešte zavolá. Ty si mi len jednoducho nedokázal odolať, a tak sa to stalo...“

„Takže, ehm, ti to nevadí?“ On si snáď myslel, že po tom, ako som sa ním vyspala, budem chcieť vzťah? Jejda, to je dosť naivné a suché...

„Som s tým v pohode,“ zachichotala som sa. „Už dlho som nespala s upírom, odkedy som sa rozišla s Edwardom.“

„Ty si chodila s Edwardom?“

„Istý čas...,“ pousmiala som sa. „Takže, ak chceš, môžeme na tú noc zabudnúť.“

„Mal by som ťa brať ako sestru,“ zasmial sa. „Takže asi áno.“

„To je pravda, asi by som k tebe nič necítila. Bola to čisto fyzická príťažlivosť,“ povedala som.

„Oh, dobré vedieť, že priťahujem takú nádhernú ženu,“ pousmial sa.

„Sme úplne odlišní, neklapalo by nám to, keby sme chceli vzťah,“ povedala som a tým som chcela všetko zrušiť. Vzťah naozaj nechcem, bola to len jednorázová záležitosť.

„Nechajme to ako jednorázovu záležitosť,“ povedal. Neverím, že nevie čítať myšlienky!

„Dobrý nápad,“ prikývla som.

Podvečer ku mne prišla Alice a zaparkovala svoje Porsche pred našou vilou. Počkala som ju v predsieni a privítali sme sa. Prechádzali sme po chodbe do mojej izby a tam sme narazili na Carlislea.

„Ahoj, Alice,“ pozdravil ju.

„Dobrý večer,“ pousmiala sa.

„Budete sa dnes večer spolu učiť na skúšky?“ opýtal sa nás s úsmevom.

„Ideme von,“ povedala som.

„Zase párty? Dievčatá, už by ste to mohli obmedziť... Stále len vymetáte kluby!“ povedal Carlisle vyčítavo.

Obe sme si otrávene povzdychli a on pokračoval.

„Alice, prečo sa radšej nevenuješ štúdiu?“

„Ale veď ja som na výške,“ povedala.

„Áno, ale treba sa aj učiť. Rosalie, ty taktiež. Dievčatá, čo chcete takto v živote dosiahnuť?“

Pretočila som očami a otrávene som povedala:

„Prosím ťa, nemáme veľa času, musíme sa prichystať.“

Obe sme odišli a zatvorila som za nami dvere na mojej izbe. Hneď sme sa nahrnuli pred šatník.

„V čom mám ísť?“ opýtala som sa.

„Hmm, skús si toto,“ podala mi čierno-strieborné minišaty.

Vzala som si ich a šla som sa prezliecť do kúpeľne. V tom niekto zaklopal na dvere. Nechcela som ísť v spodnom prádle otvárať dvere, tak som zavolala na Alice.

„Alice, môžeš, prosím ťa, otvoriť?“