Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 17. kapitola


Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom -  17. kapitolaPred časom by som na nič takéto ani nepomyslela a teraz by som sa zobúdzala v cudzej posteli s cudzím chlapom po divokej žúrke. Je pozoruhodné, ako dokáže láska človeka zmeniť. No teraz je na rade Rosalie... Kedy stretne lásku svojho života? Kedy sa zamiluje a pochopí, čo znamená láska? Prajem jej to, aj keď si nie som istá, či to ona vôbec chce. Obávam sa, že nie.

17. kapitola: Nočná

Alice:

O mesiac:

Zobudila som sa v zamračené pondelkové ráno okolo desiatej, ale vôbec sa mi nechcelo vstať z postele. Obloha bola zatiahnutá, nikde ani náznak slnka... a to má byť august. 

Nakoniec som sa premohla a pomaly som v nočnej košeli prešla do kuchyne a zapla kávovar. Dnes sa mi nechce nikam chodiť, zostanem celý deň doma.
Túto noc som mala veľmi zvláštny, no aj veľmi živý sen. Snívalo sa mi o Rosalie, ako stretla muža, do ktorého sa zamiluje. Počkať, Rosalie a zamilovať sa? To musí byť omyl, nemôže to byť žiadna z mojich vízii. Žena ako Rose sa nedokáže zamilovať... Okrem iného, to stretnutie nebolo práve jedno z tých príjemných. Rosalie sa veľmi nahnevala, lebo ten chlap ju skoro zrazil zo schodov. Nie, to sa určite nemôže stať.

Presviedčala som samú seba, že to bol len hlúpy sen a rozhodla som sa zavolať Jasperovi, aby za mnou prišiel. Vytočila som jeho číslo, no z telefónu sa ozval len jeho odkazovač. Porazenecky som si povzdychla a položila mobil naspäť na stôl.

S kávou a čučoriedkovým muffinom som sa presunula do obývačky a zapla som si telku. Neviem čo to práve vysielali a ani ma to nezaujímalo, ale chcela som niečím vyplniť pozadie. Vtom mi zazvonil mobil a ja som dúfala, že je to Jasper, až kým som na displeji neuvidela Rosaliino meno.

„Ahoj, Rose,“ ozvala som sa prvá.

„Ahoj, Alice, aký máš plán na dnes?“ opýtala sa ma.

„Zostať celý deň doma v župane,“ povedala som.

„Nechceš niekam vybehnúť na kávu? Potrebujem byť chvíľu s tebou, lebo tento deň je totálna katastrofa.“

„A čo keby sme si dali kávu u mňa?“ navrhla som.

„Tak dobre. Vybavím ešte niečo v meste a potom som u teba,“ povedala.

„Skvelé, tak zatiaľ.“

„Pa.“

 Zložila som mobil a odpila som si z kávy. Po chvíli mi prišla správa od Jaspera, že je momentálne zaneprázdnený, ale večer sa u mňa zastaví. Skvelé, to aby som niečo vymyslela! 

Pozrela som si dve časti môjho obľúbeného seriálu a potom som išla do kúpeľne. Vyzliekla som si nočnú košieľku a vošla som do vane. Osprchovala som sa a umyla som si aj vlasy. Chvíľu som len tak sedela v horúcej vode a premýšľala o rôznych veciach. Tešila som sa na večer s Jasperom a už som sa ho nevedela dočkať. Som do neho úplný blázon a milujem ho z celého srdca.

Pred časom by som na nič takéto ani nepomyslela a teraz by  som sa zobúdzala v cudzej posteli s cudzím chlapom po divokej žúrke. Je pozoruhodné, ako dokáže láska človeka zmeniť. No teraz je na rade Rosalie... Kedy stretne lásku svojho života? Kedy sa zamiluje a pochopí, čo znamená láska? Prajem jej to, aj keď si nie som istá, či to ona vôbec chce. Obávam sa, že nie. Ja som sa tiež vyhýbala vážnym vzťahom, ale odkedy som stretla Jaspera, som mu verná. Cítim sa byť trochu menej vinná, ako po jednorázovkách s neznámymi. Láska mení ľudí na nepoznanie...

Vyliezla som z vane a zabalila som sa do jemného župana. Usušila som sa a potom som sa natrela telovým mliekom s vôňou malín. Obliekla som si čierne tielko s čipkou a biele bavlnené šortky. Začala som si fénovať vlasy, ale vtom sa pri dverách ozval zvonček. Rosalie!

Išla som jej otvoriť s mokrými vlasmi a cestou som si vzala kľúče z barového pultu. Odomkla som a Rose vošla do môjho bytu.

„Ahoj, čo sa deje, Rose? Vyzeráš byť naštvaná,“ skonštatovala som, keď som ju pozorovala, ako si nahnevane vyzúva čierne lodičky.

„Oh, ani sa nepýtaj, tento deň je jedna veľká katastrofa!“ povedala.

Prešli sme do kuchyne a ja som nám urobila kávu. Sadli sme si na vysoké stoličky a vymenili sme si utrápené pohľady.

„Tak čo sa deje?“ opýtala som sa a nechala som ju rozprávať.

„Ja ani neviem, Alice, kde mám začať,“ povedala a vtom vonku strašne zahrmelo, že som takmer nadskočila.

Spustil sa silný dážď, ktorý bubnoval na moje okná.

„Doriti, ešte aj strechu na aute som nechala otvorenú! Teraz mi tam naprší...“ povedala naštvane a pokrútila hlavou. Niečo sa mi na nej zdalo zvláštne.

„Ráno vyjdem z garáže, takmer si oddrbem zrkadlo na aute, lebo Edward po mne niečo zakričal. V meste taká zápcha, že som tam trčala snáď dve hodiny. Konečne som sa dostala k nemocnici, tak som zaparkovala na vyhradenom mieste nejakej sliepky. Musela som ísť za Carlisleom, aby mi podpísal papiere na magisterský stupeň. Kráčam hore po schodoch a zrazu do mňa vrazí nejaký hlupák, ktorý na mňa potom ešte hodinu zíza ako na zjavenie,“ hovorila a vtom mi v hlave zasvietilo.

„Počkať, čo? Nejaký chlap do teba narazil na schodoch?“ pýtala som sa udivene.

„Áno!  A to nie je všetko, vyletela mi z ruky nová biela kabelka a spadla na tie špinavé, mokré schody. Zrkadlo aj tiene sa mi okamžite rozbili a on tam stojí a pozerá sa na mňa. Tak som mu vynadala a on sa opýtal, či mi to môže nejako vynahradiť. Poslala som ho kade ľahšie a vybehla som hore ku Carlisleovi.

Vrátim sa dole a tam zrazu pokuta, dvesto dolárov. Poliši nikde, tak som ten papier roztrhala a išla som do školy. Tam odo mňa chceli milión vecí a musela som tam čakať hodinu. Toto je ako koniec sveta!“ dokončila svoju sťažnosť.

Ja som stále rozmýšľala nad jednou vecou. Čo ak to nebol len hlúpy sen? Čo ak to bola naozaj vízia a ten chlap, s ktorým sa dnes Rosalie zrazila, bude ten pravý?

„Rosalie, ako vyzeral ten chlap?“ opýtala som sa.

„Ten zo schodov? Vysoký, vyšportovaná postava, tmavé vlasy, modré oči...“

„Oh môj bože,“ povzdychla som si.

„Čo sa deje?“ opýtala sa ma Rosalie.

„Mala som víziu...“

„Oh, už zase?!“ povedala otrávene, no ja som pokračovala:

„O tebe a o tom mužovi...“

„Čo si videla?“ opýtala sa ma vydesene.

„Presne takú situáciu, akú si mi opísala, no je tu ešte jedna vec...“ nedokončila som.

„Aká?“ opýtala sa a odpila si z kávy.

„Rosalie... Ty si sa zamilovala!“

 

 

Rosalie:

„Ty si si niečo nasypala do tej kávy?!“ opýtala som sa podozrievavo a pozrela sa do jej hrnčeka s kávou.

„Rosalie, myslím to vážne...“ povedala.

„Alice, neblázni... Ja som sa nemohla len tak zamilovať! Vzala si si včera lieky?“ Nechcela som, aby sa urazila, ale toto znelo fakt hlúpo.

„Nepotrebujem žiadne lieky, Rosalie!“ zvýšila na mňa hlas. „Stáva sa mi to veľmi často na deväťdesiat percent sa vždy stane. Napríklad, vopred som vedela, že sa po večierku vyspíš s Johnom.“

„Čože?! To máš odkiaľ?“

„Spala si s ním, či nie?“

„Áno,“ priznala som sa. „Alice, začínaš ma desiť. Sľúb mi, že ak sa ti o mne bude snívať, alebo o mne budeš mať nejakú predtuchu, nepovieš mi to.“

„Dobre,“ prikývla. „Ale ak to bude nejaké nebezpečenstvo, budem ťa varovať.“

„V tom prípade môžeš, ale inak mi to nehovor,“ povedala som a ona si odpila z kávy.

„Zmeňme radšej tému...“ dodala som. „Čo plánuješ na večer?“

„Budem s Jasperom,“ povedala. „Nevieš náhodou, kde je teraz?“

„Netuším. Ráno bol ešte doma, keď som odchádzala.“

„Už mi chýba,“ povedala a smutne sa pousmiala.

„Len sa nerozplač,“ poznamenala som sarkasticky. Láska ju úplne zmenila...

Alice sa uškrnula a potom mi podala zo stolíka najnovšie číslo módneho časopisu. Prešli sme si spolu stránky s novými kolekciami na túto jeseň. Mohli by sme si odskočiť do nejakej európskej metropoly na nákupy. Už si pripadám, že v New Yorku poznám všetko, chcelo by to na chvíľu vypadnúť.

„Alice, čo by si povedala, keby sme na pár dní šli do Milána alebo do Paríža? Na nákupy a pozrieť si niekoľko módnych prehliadok,“ navrhla som.

„To je výborný nápad, Rose!“ povedala a natiahla sa pre kalendár. „Kedy by sme šli?“

„Cez víkend?“

„Pozriem letenky,“ povedala a presunula sa do obývačky ku konferenčnému stolíku, na ktorom mala notebook.

„A Miláno, či Paríž?“ opýtala som sa.

„Ja by som radšej do Milána, ak si môžem vybrať...“ povedala Alice.

„Ja tiež,“ prikývla som. „Je tam práve týždeň módy.“

„Presne!“

Po chvíli zadala údaje a dátum a na monitore sa jej zobrazili časy letov.

„Od štvrtka do nedele? Priamy let, bez prestupov,“ povedala.

„Super, môžeš to hneď rezervovať.“

„Fajn, už sa teším! Miláno, móda, obchody, obchody, obchody a my dve!“

 

 

Esme:

„Ďalej,“ zvolala som a dvere na mojej kancelárii sa otvorili.

„Dobrý deň, pani riaditeľka, neruším?“ opýtal sa ma mladší doktor, keď vošiel dnu.

„Nie, o čo ide, pán doktor?“

„Ja by som mal mať dnes nočnú, ale bohužiaľ mi do toho niečo prišlo, takže budem musieť odísť skôr. Nemohli by ste tam dať niekoho namiesto mňa? Je to dosť súrne...“ hovoril neisto.

„V poriadku, pozriem sa na to a niekoho tam dám zastupovať,“ povedala som.

„Ďakujem pekne. Dovidenia,“ povedal a chystal sa na odchod.

„Pekný deň.“

Vzala som si rozpis služieb a uvidela som, že dnes má nočnú Carlisle...  Hmm, škoda, chcela som byť večer s ním. Vtom som dostala skvelý nápad a pohľadom som strelila k skrini, v ktorej visel môj biely plášť. Zostanem tu na nočnú s ním! Ale nič mu nepoviem a potom ho prekvapím. Pousmiala som sa a rozpis som uložila naspäť do zásuvky.

Pozrela som sa na hodiny a bolo pol piatej. Chce to prestávku, budem tu ešte dlho... Vyšla som z kancelárie a išla som si zobrať kávu. Automat na našom poschodí bol pokazený, tak som musela ísť nižšie. Privolala som si výťah a čakala som. Keď sa dvere otvorili, nastúpila som do prázdneho výťahu a zviezla som sa dole. 

Rozhodla som sa, že radšej skočím do Greentree coffee, ktoré je hneď vedľa nemocnice, než aby som si dala kávu z automatu.

Prešla som popri recepcii až k východu. Oh, asi som si mala vziať aspoň sako, pomyslela som si, keď som vyšla von a ovial ma studený vietor. Čo je toto za počasie? Má byť august, nie október...

Rýchlym krokom som prešla do blízkej kaviarne v ktorej sedelo pár ľudí. Postavila som sa do radu a objednala som si veľké Cappuccino. Vzala som si dnešné noviny a začítala som sa. Čašníčka mi priniesla kávu, tak som si ju vzala a čítajúc článok o včerajšej havárii, som kráčala späť do nemocnice.

Vošla som dnu a hneď mi bolo teplejšie. Dúfam, že takéto počasie nebude celý týždeň. Vrátila som sa očami k článku a čakala som na výťah. Ozvalo sa pípnutie a tak som nastúpila, bez toho, aby som odtrhla zrak od novín.

„Ahoj, miláčik.“ Začula som a okamžite som sa pozrela pred seba. Stál tam Carlisle a usmieval sa.

„Ahoj,“ povedala som a nahla som sa k nemu pre bozk. 

„Kde si bola? Si nejaká studená,“ povedal pobavene.

„Pre kávu v Greentree. Vonku je strašná zima a fúka vietor,“ povedala som.

„Dúfam, že si neprechladla...“ povedal ustarostene.

„Nie, tak dlho som vonku nebola.“

Usmial sa a znovu ma nežne pobozkal. Výťah spomalil a zastal na štvrtom poschodí.

„Uvidíme sa neskôr,“ povedala som s úsmevom vystúpila som z výťahu.

Ako som vchádzala do kancelárie, stretla som Georga, ktorý bol už na odchode. Pozdravili sme sa a zavrela som za sebou dvere. Dokončila som ešte pár dôležitých vecí a potom som svoju prácu na dnes uzavrela. Bolo ešte príliš málo hodín na to, aby som šla za Carlisleom, tak som si pozrela online pár častí obľúbeného seriálu.

***

Pred desiatou som sa prezliekla do bieleho plášťa a rozhodla som sa prekvapiť moju lásku. Prešla som po chodbe k jeho ambulancii a zaklopala som.

„Ďalej,“ ozval sa a ja som pomaly otvorila dvere. Uvidela som ho sedieť za stolom a niečo písať.

„Ako to ide?“ pousmiala som sa vo dverách a on sa na mňa konečne pozrel.

„Esme? Čo tu robíš?“ pýtal sa udivene. „Poď ďalej.“

„Prevzala som nočnú namiesto tvojho kolegu,“ povedala som a Carlisle sa usmial.

„Tak to som rád. Oveľa radšej strávim túto noc v tvojej spoločnosti,“ pousmial sa a prešiel ku mne.

„Zatiaľ to tu ale vyzerá byť príliš pokojné,“ povedal a ja som si ovinula ruky okolo jeho krku.

„Neboj sa, noc je ešte mladá,“ šepla som a pobozkala som ho. Bozky mi nežne oplácal a vyzdvihol si ma na pás. Položil ma na svoj stôl a ja som si ho pritiahla k sebe. Pobozkala som ho na krk a vtom niekto zaklopal na dvere. Okamžite sme sa od seba odtrhli a upravili sa.

„Ďalej,“ povedal Carlisle a dvere otvorila nejaká sestrička. To musí byť už veľmi priehľadné... 

Ani neviem, čo chcela, ale keď odišla, Carlisle povedal:

„Asi by sme sa mali zamknúť.“ A otočil kľúčom v zámke.

„Zlato, musíme sa porozprávať,“ začala som.

„Dobre. Nechceš ísť vedľa?“ opýtal sa a ja som prikývla.

Prešli sme do vedľajšej miestnosti, kde bola sedačka, stôl, televízor a iné veci. Sadli sme si vedľa seba a Carlisle si vzal moje ruky do svojich.

„O čo ide?“ opýtal sa.

„Drahý, podľa mňa tu o nás už každý vie...“ povzdychla som si. „Nechcem, aby si o nás potom vymýšľali klebety...“

„Esme, ty to chceš ukončiť?“ opýtal sa vydesene.

„Nie, láska, samozrejme, že nechcem náš vzťah ukončiť,“ pohladila som ho po líci a pobozkala som ho, aby som ho uistila, že ho stále ľúbim.

„A čo keby s tým vyjdeme na verejnosť?“ navrhol. „Okrem mojich detí a Samanthy to nevie zatiaľ nikto...“

„Myslím, že to by bolo najlepšie,“ pousmiala som sa a Carlisle ma pobozkal.

„Mimochodom, dostal som mail zo Španielska... Na tú stáž odchádzam o dva týždne...“ povedal.

„Pôjdeš teda so mnou, však?“

„Áno,“ prikývla som. „Už sa teším.“

„Aj ja, veľmi,“ šepol. „Už som ti vravel, že ti to v tom plášti pristane?“

Zasmiala som sa a položila som si hlavu na jeho rameno. Tak veľmi ho ľúbim. Našu spoločnú chvíľu vyrušil prvý prípad. Nejakí dvaja mladíci nevedeli čo so sebou a tak jeden skončil s rozrezanou rukou. Carlisle mu to zašíval a ja s jednou sestričkou sme mu asistovali. Pôvodne som chcela šiť ja, ale Carlisle mi to chcel uľahčiť.

O chvíľu to bolo hotové a tak chalani odišli. Sestrička očistila a vydezinfikovala operačný stôl a potom nás nechala samých. 

Ďalšie dve hodiny bol pokoj, nič sa nedialo, nikoho nám nedoviezli. Znudene som sedela na operačnom stole, oproti Carlisleovi v kresle.

„Myslela som si, že nočné v New Yorku sú akčné... Toto je ako v Ohiu,“ povedala som a Carlisle sa zasmial.

„Nudíš sa?“ opýtal sa a ja som s nevinným úsmevom prikývla.

Postavil sa a prešiel od stola ku dverám. Zamkol, potom ma vzal za ruku a odviedol ma do vedľajšej miestnosti. Začal ma vášnivo bozkávať a vyzliekol mi biely plášť. Po mojom nasledoval ten jeho. Pritisol ma na stenu a rukami vošiel pod moje biele tielko. Vyzliekla som mu tričko a prechádzala som mu nechtami po hrudi. Bozkával ma na krku a ja som si ho pritiahla úplne k sebe. Zaklonila som hlavu a užívala som si ako sa so mnou nežne hral. Siahla som mu na opasok, ale on mi chytil ruky nad hlavou a bozkával ma od krku smerom nižšie. Strhol zo mňa tielko a ja som sa pred ním ocitla v bielej čipkovanej podprsenke.

Jemne sa dotkol perami mojich pŕs a ja som sa zachvela. Rukami mi prešiel po páse a potom ma zbavil nohavíc. Rozopol mi podprsenku a stále sa venoval mojim prsiam. Privádzalo ma to do šialenstva a nechtami som mu prechádzala po bokoch. Konečne som mu rozopla nohavice a on si ich vyzliekol. Cítila som ako sa pritisol hruďou na moje prsia a objala som ho tuhšie. Prisala som sa perami na tie jeho a bozkávala som ho ďalej až na krk. On ma zatiaľ hladil po chrbte a zadku.

Vošiel mi rukou do nohavičiek a hneď na to mi ich vyzliekol. Už som sa ho nevedela dočkať, tak som ho rýchlo zbavila treniek a venovala som mu vášnivý bozk. Carlisle si ma nadvihol na pás a pomaly do mňa vnikol. Začal sa vo mne hýbať a moje vzdychy tlmil bozkami. Zatínala som mu nechty do chrbta a on zrýchlil. Vrchol sme dosiahli spoločne a Carlisle ma potom opatrne položil na sedačku. Ľahol si ku mne a zakryl nás dekou. Objal ma, pobozkal ma na čelo a pritisol si ma k sebe.

„Pokojne si pospi,“ šepol a pobozkal ma na ušný lalôčik.

Pousmiala som sa a nežne som ho pobozkala. Do rána sme tam ležali spolu, no ani jeden z nás nespal, lebo čo ak by nám niekoho nakoniec predsa len priviezli...

  

Alice:

„Ahoj, zlato, tak si mi chýbala!“ povedal Jasper vo dverách a objal ma.

„Ty mne viac,“ šepla som.

„Čo máš nové?“

„Vo štvrtok letíme s Rosalie do Milána!“ vypískla som nadšene.

„Takže babská jazda. Už ľutujem vaše kreditky,“ zasmial sa a ja som sa uškrnula.

„Dúfam, že tam bude lepšie počasie ako v New Yorku, tu je tak chladno...“

„Mne to celkom vyhovuje,“ povedal a ľahostajne pokrčil plecami.

„Ale mne je tu zima,“ zachichotala som sa a on ma objal.

„A my by sme nešli niekam?“ opýtala som sa a nevinne som naňho vzhliadla.

„Kam by si chcela?“

„Niekam kde je slnko, teplo, more, pláž...“ hovorila som zasnene.

„Florida?“ navrhol.

„Oh, tam nie... Na Floride býva moja rodina a nemáme medzi sebou najlepšie vzťahy,“ povedala som.

„Ako to?“ opýtal sa zaskočene.

„Myslia si o mne, že psychicky nie som celkom v poriadku. Je to hlavne kvôli mojim snom a víziám, ktoré som ti spomínala už minule.“

„Áno, viem. Tiež je to pre mňa nevysvetliteľné, ale ja ti verím, zlato. Som si istý, že existuje niečo medzi nebom a zemou a týka sa to len niekoľkých ľudí,“ povedal diplomaticky.

„Rosalie si tiež myslí, že mi šibe... Nepovedala mi to, ale vidím to na nej.“

„Netráp sa kvôli nej,“ šepol a pobozkal ma. „Je to mrcha...“

„Je to moja kamarátka,“ povedala som ustarane.

„A moja sestra,“ pousmial sa.

„Čo si dnes robil?“ opýtala som sa ho, aby som zmenila tému.

„Mal som pracovné povinnosti... Stretnutia s klientmi a tak,“ povedal.

„A už si večeral? Nie si hladný?“

„Mal som večeru s ľuďmi z práce.“

„Fajn, stiahla som na dnes večer dobrý film,“ povedala som natešene a potiahla som Jaspera za ruku. Vošli sme do mojej spálne, kde som mala notebook už pripojený k plazme oproti posteli. Jasper si sadol na posteľ a čakal, kým to zapnem. Pustila som film a prešla som na posteľ. Uvelebila som sa v Jasperovom náručí a spolu sme sledovali romantickú komédiu. Počas filmu sme sa nežne bozkávali a maznali, ale ja som vedela, že nič viac medzi nami túto noc nebude...

Ráno Jasper odišiel a ja som šla na nákupy. Potrebovala som si zohnať pár vecí pred tým, ako s Rose odletíme do Milána. Vrátila som sa domov okolo druhej a na obed som si dala šalát s tuniakom. Asi by som mala schudnúť, čo ak si Jasper myslí, že som tučná a preto so mnou nechce spať? Oh, že mi to nenapadlo skôr... Postavila som sa pred zrkadlo a obzerala som sa v ňom z každej strany. Kriticky som si premeriavala svoju postavu a začínala som sa cítiť neisto. Síce sa moja postava vôbec nezmenila, možno to Jasper vidí inak a radšej zhodím pár kíl, než aby som mala o neho prísť. Celý večer som nad tým rozmýšľala a popritom som si balila veci do Milána. Letíme už o dva dni! 


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 17. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!