Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 13. kapitola


Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 13. kapitolaRozhliadol som sa okolo seba a bolo tu veľa ľudí a vydýchaný vzduch. Odpil som si z pohárika a položil som ho pred seba. Pozrel som sa na hodinky a už bolo niečo po druhej. Rosalie sa bavila niekde v dave a ja som tu sedel sám. Myslel som si, že keď s ňou pôjdem do klubu, bude sa mi venovať a bude ma znovu vidieť tak, ako keď sme boli spolu. Ach, asi to už vzdám... Nemá cenu trápiť sa kvôli žene, ktorá na mňa kašle...

„Ahoj, si tu sám?“ začul som spoza seba tenký hlas a otočil som sa na barovej stoličke.

13. kapitola: 

Rosalie 

Ležala som na posteli a písala na notebooku svoju bakalárku. Popritom som popíjala krv cez hadičku z transfúzie. Dopísala som ďalšiu stranu a odtiahla som sa od počítača. Mám na odovzdanie ešte niekoľko dní, ale vonku svieti slnko a aj tak nemám čo robiť. Môžem akurát nakupovať cez internet, ale to som robila doobeda.

Jasper bol doma a čakal na západ slnka, aby mohol ísť za Alice. Už sú spolu takmer dva mesiace. Alice sa dosť zmenila odkedy chodí s Jasperom. Za toto obdobie bola so mnou v klube asi trikrát, z toho dvakrát mala krámy a pohľadom vraždila každého chlapa, ktorý sa na ňu usmial, alebo ju chcel pozvať na drink. Ak sa jej nejaký dotkol pri tanci, nezostala len pri zabíjaní pohľadom, ale úplne sa naňho vyrútila. Jedného dokonca nechala vyhodiť z klubu.

Však, keď ju baví byť verná jednému chlapovi, ja ju nebudem odhovárať. Akurát prichádza o kopu zábavy...

„Ako ti to ide?“ vyrušil ma Edward z mojich myšlienok, keď vošiel do izby.

„Ešte niekoľko strán a bude to... Predpokladám, že ty to máš už hotové!“ podotkla som sarkasticky.

„Uhádla si,“ prikývol a ja som pretočila očami.

„Ach, Edward,“ povzdychla som si a pobavene som krútila hlavou. „Poď so mnou večer do klubu,“ navrhla som mu zo srandy.

„Tak dobre,“ mykol plecom.

„Žartovala som,“ pousmiala som sa. „Nepáčilo by sa ti tam.“

„Ale ja som nežartoval, Rose. Pôjdem s tebou dnes večer...“

„Myslíš to vážne?“ opýtala som sa a zadržiavala som v sebe výbuch smiechu.

Edward presvedčivo prikývol.

„To už rovno môžem vziať aj Carlislea,“ smiala som sa, ale potom som prestala.

„Odchádzame o jedenástej,“ povedala som Edwardovi a súhlasne prikývol. To som zvedavá, či to myslí vážne.

 

Alice:

Pomaly som zaspávala nad bakalárkou, ale zrazu ma prebral hlasný zvuk zvončeka. Vystrelila som z izby a letela ku dverám. Otvorila som a oproti mne stál Jasper. Nevedela som sa ho dočkať celý deň. Usmiala som sa a hodila som sa mu do náručia.

„Ahoj, zlato,“ šepol a pobozkal ma.

„Ahoj,“ pousmiala som sa.

Vtiahla som ho za ruku dnu do bytu a zamkla som dvere. Mal na sebe tmavé rifle a sivý svetrík, pod ktorým mal košeľu. Bol naozaj na zjedenie.

„Čo si robila celý deň?“ opýtal sa ma.

„Písala som tú desnú bakalárku,“ povedala som otrávene. „Dvakrát som nad ňou zaspala.“

„No toto a čo si robila v noci?“ uškrnul sa.

„Spinkala,“ odpovedala som nevinne a Jasper sa ku mne priblížil. Nežne si ma k sebe pritiahol a začal ma nežne bozkávať. Pousmiala som sa a bozky som mu jemne oplácala.

Odtiahol sa odo mňa a krásne sa na mňa usmial.

„Pôjdeme sa najesť niekam von, alebo si objednáme?“ povedal.

„Môžeme ísť aj von, ale budem potrebovať asi dve hodinky na prípravu, lebo...“

„Daj mi číslo na donášku,“ skočil mi do reči a pobavene sa zasmial.

Vyplazila som naňho jazyk, ale potom som mu nadiktovala číslo. Objednal nám večeru, a potom sme si spolu pozreli časť môjho obľúbeného seriálu. Zrazu zazvonil zvonček a Jasper šiel vziať jedlo. Postavila som sa zo sedačky a prešla som do kuchyne. Sadla som si na barovú stoličku a čakala na Jaspera. Bola som poriadne hladná, celý deň som sa nepohla od kníh a notebooku.

Jasper sa vrátil aj s večerou a ja som sa na neho pousmiala.

„Podaj mi, prosím ťa, z tej skrinky dva taniere,“ povedala som.

„Ehm, vlastne, ja nebudem. Pred chvíľou som bol na pracovnej večeri s klientom...“ povedal neisto.

„S klientom?“

„Rozbehol som nový business,“ mrkol na mňa.

„Naozaj? S čím?“

„Všetko sa včas dozvieš,“ pousmial sa a podal mi tanier.

Nabrala som si špagety z plastovej misky na tanier a vložila som ho do mikrovlnky. Vybrala som ich odtiaľ až priveľmi horúce, tak som chvíľu musela počkať.

„Dáš si aspoň niečo na pitie?“ opýtala som sa.

„Vodu,“ povedal a ja som vybrala pohár zo skrinky. Napustila som ho do plna a podala Jasperovi.

„Ďakujem.“

Pustila som sa do večere a pritom som rozmýšľala. Tú bakalárku už dnes nedokončím... Určite nie, je to práca ešte na niekoľko dní. Mám pocit, že som tam napísala úplné hlúposti, ale nechce sa mi to písať odznova.

Ach, snáď to prejde a spravím aj skúšky. Začínala som byť nervózna, ale zrazu som pocítila ako na mňa dopadá vlna pokoja. Prestala som sa tým zaoberať a jedla som ďalej.

Keď som sa navečerala, vložila som tanier do drezu a sadli sme si do obývačky. Otvorili sme si fľašu bieleho vína a popri pozeraní televízie sme sa rozprávali o nás. Je ešte veľa vecí, ktoré o Jasperovi neviem...

Povedal mi niečo o svojom živote v Európe. Celý čas ma držal v objatí a ja som ho pozorne počúvala.

Nevnímala som, koľko času prešlo, no pozrela som sa na mobil a bolo takmer jedenásť hodín. Jasper mi práve rozprával o svojej výške a vtom ma niečo napadlo.

„Jazzi, čo si vlastne študoval?“ opýtala som sa.

„Ekonómiu a manažment. Prečo?“

„To je skoro to isté s mojím. Pozrel by si sa mi na bakalárku?“ nahodila som psie oči.

„Jasné, môžem,“ povedal pohotovo.

„Ďakujem, si poklad. Notebook mám v spálni,“ povedala som a postavila som sa. Prešla som do kuchyne a Jasper šiel do mojej spálne. Naliala som si do pohára džús, lebo to víno na mňa už začínalo trochu pôsobiť. 

Vošla som do spálne a uvidela som Jaspera sedieť na mojej posteli s notebookom na kolenách. Sadla som si vedľa neho a oprela som sa o jeho rameno.

„Nemá to zmysel, však?“ povzdychla som si.

„Nie je to zlé,“ povedal povzbudivo. „Len zopár vecí by som tu prepísal, ak môžem.“

„Jasné,“ prikývla som.

„Zostaneš na noc?“ opýtala som sa po chvíli a jemne som sa pousmiala.

„Mám?“ usmial sa na mňa a ja som prikývla.

„Tak dobre,“ prikývol a nežne ma pobozkal.

„Idem zatiaľ do sprchy,“ povedala som a postavila som sa z postele. Vzala som si zo skrine uterák a čiernu nočnú košieľku. Je trochu odvážnejšia, ale dnes v noci nebudem sama. Náš vzťah by sa mohol posunúť ďalej, lebo sme spolu už dva mesiace a ešte sme spolu nespali. Pre mňa – čo som zvyknutá na jednorázovky aj s neznámymi – je to trochu zvláštne.

Zavrela som za sebou dvere na kúpeľni a pustila som vodu, aby odtiekla studená. Vyzliekla som sa a vstúpila som do vane. Osprchovala som sa, a potom som sa poutierala do veľkého uteráka. Natrela som sa telovým mliekom s vôňou malín, aby som mala ešte jemnejšiu pokožku.

Obliekla som si košieľku a pozrela som sa na seba do zrkadla. Upravila som si vlasy a pousmiala som sa na seba do zrkadla.

Zhasla som svetlo a vošla som do spálne. Jasper sedel na posteli a na kolenách mal môj notebook. Zdvihol zrak od písania a keď ma uvidel, ostal na mňa nemo hľadieť s pootvorenými ústami. Celú si ma premeral a ja som nesmelo sklopila zrak. Pousmiala som sa a zahryzla som si do pery. Podišla som k nemu, vzala som mu notebook a položila ho na podlahu. Sadla som si na Jaspera obkročmo a ovinula som si ruky okolo jeho krku.

Objal ma okolo pása a pritiahol si ma úplne na seba. Vrhol sa na moje pery a začali sme sa vášnivo bozkávať. Prechádzal mi rukami po bokoch a stehnách a ja som mu prstami zašla do vlasov. Bol ako v tranze.

Pritisol si ma na svoje vypracované telo a náruživo ma pobozkal na krk. Zachvela som sa a vošla som mu rukami pod svetrík. Zbavil sa ho a ja som mu začala po gombíkoch rozopínať košeľu. Pritom som ho lačne bozkávala na krku a on mi zašiel prstami pod košieľku. Rozopínala som mu gombíky na košeli, jeden po druhom, a celá som sa chvela. Jasper to ucítil, tak ma objal pevnejšie a vášnivo ma pobozkal na pery.

Vyzliekla som mu košeľu a odhodila som ju za seba. Jemne som zatlačila Jasperovi na hruď, aby si ľahol na posteľ. Skláňala som sa nad ním a bozkávala ho na krku a mramorovej hrudi.
Netrvalo dlho a prevalil si ma pod seba. Usmial sa na mňa a pomaly mi začal sťahovať ramienka košieľky. Pritiahla som si ho za krk k sebe a lačne som sa prisala na jeho pery. Naše jazyky sa spojili vo víre žiadostivosti a mňa čím ďalej, tým ovládala silnejšia túžba po Jasperovi. Nahmatala som mu zips na nohaviciach a začala som mu ho pomaly rozopínať. Vtom, akoby stuhol a prestal ma bozkávať. Odtiahol sa odo mňa a pozeral sa na mňa so zvláštnym výrazom v tvári.

„Deje sa niečo?“ šepla som a posadila som sa.

„Prepáč mi to,“ povedal. „Nemal som to nechať zájsť až tak ďaleko.“

„Ale... prečo?“

„Ešte je na to priskoro,“ povedal. Ešte nikdy som nestretla chlapa, ktorý by mi toto povedal. 

„Nepriťahujem ťa?“ šepla som obávane.

„Alice, si pre mňa tá najkrajšia žena na svete!“ povedal a pobozkal ma na čelo. „O tomto nikdy, nikdy nepochybuj! Pre mňa si, aj vždy budeš, dokonalá!“

Pousmiala som sa, ale bola som zmätená. Moje pocity boli nevysvetliteľné. Vzrušenie a túžba boli v momente preč a vystriedala ich únava. Jasper to na mne videl, tak ma pohladil po líci a uložil do perín. Ľahol si ku mne a vzal si ma do náručia. Pobozkal ma na dobrú noc a ja som potom sladko zaspala. 

 

Edward:

„Bavíš sa, braček?“ opýtala sa ma Rosalie, keď dobehla k barovému pultu aj s nejakým chlapom v pätách.

„Dvakrát tequilu,“ povedala barmanovi a on hneď vzal dva poldecáky.

„Ale áno,“ pousmial som sa a hodil som do seba zvyšok brandy.

„Vidno,“ povedala sarkasticky a chlap za ňou si ovinul ruky okolo jej pása.

„Ja platím,“ šepol jej do ucha a Rose sa len zasmiala. Ona má všetkých úplne v paži a baví sa na tom. Nechápem tú ženskú.

Barman pred nich položil dva poháriky a ten chlap mu podal bankovku.

„Na zdravie,“ povedal a nadvihol svoj pohárik. Rosalie urobila to isté a hodila do seba tequilu. Mužovi sa odporom skrivila tvár a Rose sa na ňom pobavila.

„Pôjdeme ku mne?“ zašepkal a pritiahol si moju sestru do tesnej blízkosti.

„Poďme tancovať,“ povedala Rosalie so smiechom a potiahla ho za ruku. Chytil ju za zadok a ja som sa neubránil zavrčaniu. Rose sa na mňa otočila a naznačila mi, aby som to neriešil. Potom sa obaja stratili v dave a ja som si objednal ešte jednu brandy.

Rozhliadol som sa okolo seba a bolo tu veľa ľudí a vydýchaný vzduch. Odpil som si z pohárika a položil som ho pred seba. Pozrel som sa na hodinky a už bolo niečo po druhej. Rosalie sa bavila niekde v dave a ja som tu sedel sám. Myslel som si, že keď s ňou pôjdem do klubu, bude sa mi venovať a bude ma znovu vidieť tak, ako keď sme boli spolu. Ach, asi to už vzdám... Nemá cenu trápiť sa kvôli žene, ktorá na mňa kašle...

„Ahoj, si tu sám?“ začul som spoza seba tenký hlas a otočil som sa na barovej stoličke. Za mnou stálo nízke tmavovlasé dievča a nesmelo sa na mňa usmievalo.

„Ahoj, viac-menej. A ty?“

„Kamarátka sa mi stratila niekde v dave...“ povedala a vyštverala sa na barovú stoličku vedľa mňa.

„Môžem ťa na niečo pozvať?“ opýtal som sa jej.

„Ja nepijem, takže len colu,“ pousmiala sa.

Objednal som jej a rovno aj zaplatil. Čašník pred ňu položil otvorenú fľašku s priesvitnou slamkou.

„Ďakujem. Často sem chodíš?“

„Takmer vôbec a ty?“

„Tiež nie. Dnes som tu s kamoškou, ale mňa takéto akcie veľmi neberú,“ povedala a odpila si z coly.  

„Ja tu mám sestru, tancuje niekde tam medzi ľuďmi,“ povedal som. „Mimochodom, som Edward,“ podal som jej ruku.

„Gwen,“ pousmiala sa a stisla mi ruku.

„Čo študuješ?“ opýtal som sa.

„Teraz som skončila strednú... A od septembra idem na Stanford,“ povedala. „Študovať medicínu.“

„To je skvelé!“ prikývol som s úsmevom. „Aj môj otec je lekár.“

„Naozaj, aký?“

„Chirurg,“ povedal som a ona prikývla.

„A ty, čo študuješ?“

„Medzinárodný business. O chvíľu mám skúšky...“

„Budem držať palce,“ pousmiala sa a znovu si odpila zo slamky. Zapozeral som sa do jej orieškovohnedých očí a musel som sa usmiať. Nemyslel som si, že takéto dievčatá chodia do klubov. Gwen bola milá a dalo sa s ňou porozprávať. Jej myšlienky boli iné ako väčšiny dievčat pri pohľade na mňa.

Dopil som brandy a pohár som posunul po pulte smerom k barmanovi. Chcel som sa opýtať Gwen, či si nezatancujeme, ale vtom som začul Rosaline myšlienky. Mala obavy z nejakého chlapa, lebo jej pripomínal jedného z jej vrahov. Keby sme neboli v klube, nebála by sa, lebo by ho mohla zabiť, ale tu to nepôjde.

„Prepáč, musím ísť,“ povedal som a postavil som sa z barovej stoličky. Kráčal som rýchlym krokom k parketu a ľudia sa mi uhýbali z cesty.  

Uvidel som Rosalie s tým chlapom z baru, ale zozadu k nej prichádzal ďalší, ktorý s ňou mal veľmi nepekné úmysly. Na nič som nečakal, prišiel som k nemu a chytil som ho pod krk.

„Nechaj ju na pokoji!“ zavrčal som a odsotil som ho preč. Rosalie sa otočila a šokovane na mňa hľadela.

„Nedotýkaj sa ma!“ zasyčal a vrhol sa na mňa.

Uhol som sa mu z cesty a on vletel do iného chlapa. Ten si to nenechal a vyústilo to do bitky. Vzal som Rosalie za ruku a ťahal som ju preč z parketu. Zastavil som sa pri bare a otočil som sa k nej.

„Ideme domov!“ povedal som vážne.

„Nie, ešte je skoro,“ namietala.

„Dobre som počul tvoje myšlienky. Ten chlap ti pripomínal jedného z tých kriminálnikov! Mala si strach, tak to nepopieraj!“ hovoril som zvýšeným hlasom.

Naštvane mi odvrátila pohľad, a potom sklopila zrak.

Vzal som ju za ruku a ona mi prestala odporovať. Poslušne kráčala so mnou von z klubu a jej myšlienky boli zmätené. 

Nechápem, ako som mohla mať z niekoho obavy, som predsa upírka. Zlomila by som mu väzy a ani by si to nikto nevšimol. Čo to do mňa vošlo? Nikam nejdem! Zostávam, hovorila v myšlienkach.

„Edward,“ oslovila ma pri východe, tak som sa na ňu otočil.

„Nech ťa to ani nenapadne!“ povedal som varovne.

Nakoniec len mávla rukou a pokračovali sme v ceste. Na parkovisku sme obaja nasadli do auta a ja som naštartoval. Rose sa ponorila do svojich myšlienok a bola na seba nahnevaná. Nechápala, ako ju mohol nejaký človek vydesiť. Vrátila sa k posledným spomienkam na svoj ľudský život a listovala v nich ako v knihe. Kvôli nej som si to musel vypočuť aj ja a tým som bol čoraz zúrivejší. Nenávidel som tých mužov!

Prudko som otočil volantom doprava, ale Rosalie sa nad mojím zbesilým šoférovaním nepozastavovala.

Rútil som sa ako blázon a preto sme boli doma už o pár minút. Rosalie vybehla z auta a zavrela sa do izby. Začala tuho rozmýšľať a ja som sa rozbehol do lesa, kde si môžem aspoň sčasti vybiť svoj hnev.

 

 

Esme

Po tretíkrát som sa pokúsila naštartovať, ale auto so mnou vôbec nespolupracovalo. Motor nabehol len na pár sekúnd, a potom to skapalo. Dokelu, čo urobím? V autách sa vôbec nevyznám a ani neviem, kde je tu najbližší servis. Ako sa teraz dostanem do práce?!  

Vystúpila som z auta a zamkla som ho. Nechala som ho stáť na okraji chodníka pred bytom a mávla som žltý taxík. Mala som šťastie, bol voľný.

Povedala som taxikárovi adresu a už som sa viezla. Siahla som do kabelky a vybrala som si mobil. Prečítala som si nové správy a odpísala som na ne.

Stáli sme v menšej kolóne na križovatke, kvôli nejakej nehode. Dúfam, že sa nikomu nič nestalo, však na cestách je toľko nezodpovedných vodičov!

O chvíľu taxík zastal pred nemocnicou a ja som zaplatila za cestu. Vystúpila som a kráčala som smerom k budove na vysokých opätkoch.

Vyšla som po schodoch a zvnútra mi niekto otvoril veľké sklenené dvere.

„Ďakujem,“ pousmiala som sa a vošla dnu. 

Vyviezla som sa výťahom s niekoľkými ľuďmi na štvrté, a potom som otvorila dvere do mojej kancelárie. Dnes bola zima, aj keď už prichádzalo leto, tak som pozatvárala všetky okná, ktoré upratovačka nechala otvorené. Ešte pred tým stihol zafúkať silný vietor, ktorý sa prehnal mojou kanceláriou a sfúkol zo stola všetky papiere. Obloha bola zatiahnutá a vyzeralo to, že bude poriadna búrka.

Sklonila som sa k papierom, všetky som pozbierala a dala na kopu na stôl. Potom som zbehla na neurológiu, vybaviť pár vecí. Cestou naspäť som si z bufetu vzala kávu a neskôr som si sadla k svojej práci.

Prezerala som si maily, keď vtom mi prišiel ďalší. Otvorila som ho a pustila som sa do čítania. Bola to pozvánka na lekársky kongres v Detroite, ktorý sa uskutoční už budúci víkend. Uvidela som mená lekárov, ktorí tam budú prednášať a v okamihu som sa rozhodla, že si to nesmiem nechať ujsť! Veľmi zaujímavé témy na prednášky pod vedením významných, svetoznámych lekárov. Vyzerá to úžasne a aj tak nemám na víkend nič naplánované...

Urobila som niekoľko kópii z tejto pozvánky a poslala som Georgea, aby ich rozniesol po nemocnici s tým, že kto má záujem, nech sa u mňa poobede zastaví a vyplní prihlášku.

Ja som medzitým vyplnila svoju a už som sa začala tešiť na víkend. Program na voľný čas je tam tiež zaujímavý a hotel, v ktorom budeme ubytovaný, je v centre mesta!

 

Poobede mi začali po jednom prichádzať lekári, aby sa prihlásili na kongres. Medzi prvými prišiel Henry Burton - neurológ, Simon O´Connel - kardiológ, Arthur Milton – gynekológ a Claire Brennanová – najlepšia detská lekárka v našej nemocnici. Po nich prišli ešte ďalší dvaja a po hodine ešte jeden lekár.

Ani som si nevšimla, ako rýchlo mi dnes ubiehal čas. Boli takmer štyri hodiny a ja som sa začala chystať na odchod, keď vtom mi niekto zaklopal na dvere.

„Ďalej,“ povedala som.

„Ahoj,“ pousmiala som sa, keď Carlisle otvoril dvere a vošiel dnu. Mal na sebe tmavé nohavice a bledohnedú košeľu, čiže bol na odchode.

„Ahoj, idem za tebou kvôli tomuto,“ povedal a zamával pozvánkou na kongres.

„Oh, dobre, hneď ti dám prihlášku,“ povedala som a začala som sa hrabať v kope papierov. Po chvíli som ju našla a podala Carlisleovi aj s perom. Sadol si do koženého kresla oproti môjmu a začal ju vypĺňať.

„Pôjdeš aj ty?“ opýtal sa ma.

„Áno,“ povedala som a on sa usmial. „Nemôžem si to predsa nechať ujsť.“

„Ja som zvedavý najmä na doktora Browna. Jeho prednášky sú vraj vždy zaujímavé.“

„Svetoznámy anestéziológ,“ dodala som a Carlisle prikývol.

„Hotovo,“ povedal po dvoch minútach a podal mi prihlášku.

„Ďakujem.“ Vzala som ju a založila do veľkej obálky.

„Už odchádzaš?“ opýtal sa ma.

„Áno. Idem si práve zavolať taxík,“ povedala som pokojným hlasom a vybrala som mobil.

„Esme, nevolaj. Ja ťa môžem vziať domov,“ povedal.

„Nechcem ťa obťažovať, Carlisle. Určite máš svoj program.“

„Nie, nemám nič na pláne,“ pousmial sa. „Tak poď, odveziem ťa.“

„Tak dobre,“ povzdychla som si a vzala som si sako. Len som si ho cez seba prehodila. Carlisle mi galantne podržal dvere, a potom ich za mnou zavrel. 

„Dovidenia,“ pozdravila som sestričky na recepcii a oni mi slušne odzdravili. Samozrejme, hneď sa začali rozprávať o Carlisleovi a mne, lebo sme odchádzali spolu.

Na parkovisku sme prišli k jeho mercedesu a sadli sme si do auta. Zapla som si bezpečnostný pás a Carlisle naštartoval.

„Čo sa stalo s tvojím autom?“ opýtal sa ma, keď sme vyšli z parkoviska.

„Neviem. Ráno mi nešlo naštartovať... Teda, iba na chvíľku, a potom motor skapal.“

„Stalo sa ti to už niekedy?“

„Nie, toto je prvýkrát,“ povedala som a on prikývol.

„Pozriem sa na to, keď budeme pri tebe,“ povedal a odbočil doľava do jednosmerky. Vtom ale odtiaľ vyletelo auto a skoro do nás narazilo.

„No toto?! Debil...“ povedala som rozhorčene, ale Carlisle sa len pousmial. Nijak ho to nevyviedlo z miery. Ja by som už stresovala, šliapala na všetky pedále a krútila volantom zo strany na stranu.

Zvyšok cesty prebehol v poriadku. Carlisle zaparkoval na chodníku za mojim autom a obaja sme vystúpili.

Dala som Carlisleovi kľúče od môjho auta a on si sadol dnu. Pokúsil sa naštartovať, ale auto urobilo presne to, čo ráno. Vystúpil a pozrel sa pod kapotu. Po krátkej chvíli skonštatoval, že to chce mechanika, a tak zavolal do blízkeho autoservisu.

Opravár prišiel o desať minút a pozrel sa mi na auto.

„Dobre, že ste ma zavolali, musím to auto odviesť do dielne. Neviem teraz určiť presný problém, ale tam na to prídem,“ povedal a ja som prikývla.

„Ako dlho bude u vás v servise?“ opýtala som sa.

„Asi do piatku,“ povedal.

„Och, ako budem chodiť tento týždeň do práce?“ povedala som zúfalo, ale Carlisle hneď zareagoval.

„Ak nie si proti, môžem ťa voziť.“

„Carlisle, to od teba nemôžem chcieť, vieš aká je premávka každé ráno...“

„Esme, myslím to vážne,“ pousmial sa a stisol mi ruku.

Mechanik mi odviezol moje autíčko do servisu a my sme s Carlisleom zostali sami.

„Ďakujem za odvoz,“ povedala som a pousmiala som sa.

„Aj nabudúce,“ mrkol na mňa, ja som sa milo usmiala a povedala: „Nechceš ísť hore na kávu?“ 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 13. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!