Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I want to feel pretty! - Prológ + 1. kapitola

28.11.2011 (17:45) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 27× • zobrazeno 3944×

I want to feel pretty!

Milujem chlapca,

čo ma vôbec nemá rád.

Nevie, čo je to ľúbiť, milovať.

Horúce slzy mi tečú z očí,

prečo ma nemá rád!

Prológ

Viete, čo je asi tak najhoršie?! Platonická láska! A ešte k tomu, keď ten človek vie, čo k nemu tá osoba cíti a provokuje ho! Ubližuje mu. Áno, je to môj problém. Milujem Edwarda Cullena. Naj sexi chlapca na strednej škole. Pripadám si ako všetky štetky na škole, ktoré penia len po jeho tele a pritom ja by som žiadala len lásku, cit a porozumenie... lenže, kto by už len chcel okuliarnatú škratu, s krivými zubami, na ktorých má strojček a s váhou na viac?! Nechce ma nikto a nie to ešte on! Najdokonalejší chlapec na svete!

Každý deň, keď prídem domov, hlavu si vložím do vankúša a vyplakávam si zo seba horúce slzy a žiaľ, ktorý sa každý deň stupňuje. Priznávam, Forks ma dosť zmenil... Nebolo som vždy osemdesiatpäť kilové prasa. Nie, lenže po tom, ako ma Edward ponížil pred celou školou, som si začala ubližovať. Nielen, že som sa kvôli nemu začala rezať, ale i každý večer požierať zmrzlinu a hľadieť neustále do kníh. Knihy síce milujem, ale sama viem, že som to začala preháňať... a práve preto mám aj tieto sprosté okuliare, v ktorých vyzerám ako štvoroká veľryba.

Rozhodla som sa spraviť jeden veľmi veľký radikálny krok. Idem naspäť na Floridu k mojej matke Renée. Už nechcem viac ubližovať otcovi a navyše - matka mi sľúbila, že mi pomôže. Veď mám pätnásť a už trpím nadváhou.

1. kapitola

Akurát sedím v lietadle a pozerám z okna na Forks, ktorý sa mi pomaly stráca. Zavrela som oči a vzdychla. Bolo ťažké sa rozlúčiť s ockom, ale i tým tichom a samou zeleňou zapĺňajúcou celé okolie. Milujem Forks! Ale mám povinnosť voči samej sebe! Nie kvôli nemu alebo kvôli mojim jediným priateľom Jearsy a Deanovi. Nechystala som sa toto celé podstúpiť ani kvôli mame a ockovi, ale kvôli môjmu svedomiu, zdraviu a budúcnosti. Mikinu, ktorú som mala na kolenách, som si začala prepchávať cez ruky ale náhodou som drgla do jedného sedemnásť ročného chalana, ktorý po mne skríkol:

„Dávaj pozor, ty prasa!“

Vlastne, už som tieto poznámky nevnímala... aspoň nie od cudzích ľudí, ktorých vlastne ani nepoznám. Stiahla som si bundu až k drieku a z nohavíc si vybrala slúchadla a pustila iPod. Nech mi tá cesta ubehne.

Zavrela som oči a predstavovala si raj v podobe krásnej rajskej záhrady, v ktorej uprostred ležíme ja a Edward. Vzdychla som a otvorila oči. Vykukla som z okna a už len sledovala oblaky, nad ktorými sme sa vznášali. Lietadlo aj s nami pristálo o také dve hodiny.

Vystúpila som z lietadla a išla do sály. Hneď som zazrela moju mamku, ktorá sa s radosťou a láskou na mňa usmievala. Rozbehla som sa k nej a nevnímala znechutené pohľady ostatných, vnímala som len mamu, ktorá roztiahla doširoka ruky a keď som sa jej vrhla do náručia, stisla ma.

„Och, zlatko moje krásne... Bellinka moja malá, tak si mi chýbala. Zmenila si sa.“ Odtiahla sa a prezerala si ma. Zahanbene som sklopila hlavu a poklepkala si po bunde.

„Áno. Mám všetky veci väčšie o desať čísel, ale... zmením to.“

Mama ma znova objala a pobozkala do vlasov. „Pre mňa si vždy krásna, zlatko,“ šepla  a vydala sa smerom, kde mi vyťahovali batožinu. Sadli sme si do taxíka a smerovali k nášmu domu.

„A Phil?“ spýtala som sa a pozrela do jej zelených očí. Aj mamka sa zmenila. Na jej hnedé vlasy si dala blond melír, hodil sa jej. Bola krásna a predovšetkým štíhla.

„Phil na mesiac odcestoval, pozdravuje ťa,“ odpovedala a vyberala z kabelky peniaze. Zastali sme, mama taxikárovi zaplatila a potom sme vystúpili. Pred nami som zazrela náš dom. Oviali ma spomienky.

„Znova ste natreli dom na bielo?“ zasmiala som sa. Bola to jej úchylka. Milovala bielu a všade ju trepala. Aj keď sa vyžívala aj v iných farbách, no predsa... biela bola a je pre ňu in.

„No vieš...“ usmiala sa i ona, zobrala kufor, chytila ma za ruku a spoločne sme išli dnu.

V podstate sa to tu ani nezmenilo. Bielo-krémový s hnedým nábytkom... vlastne, prevládali tu iba tieto farby. Iba moja izba, tá bola iná. Vo fialovej farbe. Veľká baldachýnová posteľ, drevený stolík so stoličkou, vstavaná skriňa a dvere do kúpeľne. Ľahla som si na posteľ a vydýchla si. Som doma.

„Zlatko, zajtra zájdeme k doktorovi a začneme s prípravou,“ šepla mama v dverách, na to sa na mňa usmiala a odišla. Zavrela som oči a spomínala na Edwarda a ako mi veľmi ublížil.

„Počúvajte všetci! Toto prasa je platonicky zamilované do Edwarda! Dokonca mu vyznalo lásku!“ zakričala na celú jedálnu Cornelia, najväčšia sviňa. Zahanbene som sklopila hlavu a sadla si na stoličku. Zrazu mi niekto poklepkal po pleci. Otočila som sa a tam stál on! Stelesnenie božskej krásy. Usmiala som sa naňho ale on sa na mňa zamračil.

„Som sa dopočul, že sa ti páčim,“ začal a hľadel mi do mojich čokoládových očí. Prikývla som. „A si myslíš, že by som o teba mohol niekedy zakopnúť?!“ vysmial sa mi do ksichtu.

Postavila som sa a so slzami naňho zakričala: „Ver, že raz ma budeš prosiť na kolenách o odpustenie!“ A rozbehla som sa preč...

Zobudila som sa na krik. Zistila som, že to vlastne ja kričím. Moja mama ma držala za plece a hladila po čele.

„Pšt, zlato, Bellinka zlato moje, bol to len zlý sen,“ utešovala ma mama.

„To nebol zlý sen... to bola realita,“ vzlykala som a nechala som sa hojdať v jej objatí.

Pri jej objatí som sa upokojila a dokonca i usmiala. Presne, veď uvidia!

Zhrnutie

No, čo poviete? Oplatí sa pokračovať? A fakt by som bola rada za komentáre. Ďakujem.

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I want to feel pretty! - Prológ + 1. kapitola: