Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I Love You, forever! - 2. Egyptský klan

12.02.2011 (11:15) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 4291×

2. Egyptský klan

„Neboj sa, nebude ťa to bolieť. Veľmi.“  Skočila som na neho a tesáky som zabodla do jeho krku. Pitie jeho krvi mi netrvalo dlho, ale nestihla som si všimnúť jeho brata, ktorý sa otočil na opätku a zdrhol. Keď som si to uvedomila, rozbehla som sa za ním. Neprešla som ani dva kroky, keď som sa na malej chodbičke zastavila a ostala som stáť ako zamrznutá. Druhý chlap už bez života ležal na zemi s neprítomným pohľadom v očiach. Na krku mal dve bodné rany.

Nad jeho telom stálo dievča. Upírka. Mala bledú tvár a veľké červené oči. Kučeravé vlasy farby zlata jej padali na lopatky a na tmavo-modré tričko. Narovnala som sa a ustúpila som o krok dozadu. Vyzerala priateľsky, no predsa len som bola v strehu. Utrela si kvapky krvi z kútika úst a usmiala sa.

„Počula som hluk a zacítila som krv. Myslela som si, že niekto potrebuje pomoc. Nemýlila som sa,“ hovorila dokonalým hlasom. „Ja som Tia a ty?“

„Maria. Volám sa Maria,“ odvetila som rýchlo. Klamala som a snažila som sa, aby to nebolo vidieť v mojich očiach.

„Teší ma,“ kývla hlavou. „Odkiaľ si ušla?“ spýtala sa a ja som spočiatku nechápala. Potom mi ukázala amulet, ktorý jej visel na krku a ktorý mala ukrytý pod tričkom. bol to amulet zobrazujúci tri veci. Malú pyramídu, hviezdu a mesiac. Kde sa tieto tri veci spájali bol vsadený malý modro-zelený kameň, ktorý vedel na slnku meniť farby.

„Aha,“ vydala som zo seba a chcela som jej ukázať svoj medailón, no na krku som ho nemala. Zamrzla som na mieste. Doriti, kde je? pýtala som sa v duchu a vrátila som sa behom jednej stotiny sekundy späť do kajuty. Rozhliadla som sa, nikde som ho nevidela.

„Nemáš ho?“ spýtala sa ma v momente, keď sa o sekundu objavila za mnou.

„Mala som ho ešte pred niekoľkými minútami. Prisahám,“ šepkala som rýchlo, keď som sa pustila do prehľadávania. Nevadilo mi, že som oblečená len do polovice. Potom sa odrazu zablyšťalo niečo na roztrhanom tele chlapa ležiaceho pri dverách kajuty. Vydýchla som si, keď som spoznala svoj amulet, no potom ho Tia zodvihla.

„Hej, to je moje“ zavrčala som na ňu. Chvíľu hľadela na amulet, a potom sa pozrela na mňa.

„Ty nie si Maria. Amulet s takýmto znakom nie je pre obyčajného upíra. Odkiaľ ho máš?“

„Je môj!“ vykríkla som nechtiac.

„Tvoj?“ Nadvihla obočie.

„Ja... našla som ho. Pred niekoľkými storočiami,“ snažila som sa hľadieť jej priamo do očí, aby nevidela moju úzkosť. Nemohla som jej povedať pravdu o tom, kto som. Nepoznala som ju dobre, a tak som si nebola istá, čo by asi urobila.

„Zvláštne,“ povedala po chvíli ticha. „Takéto amulety sa nestrácajú, ale dobre, verím ti, aj keď mi asi nehovoríš pravdu.“ Hodila mi ho a vyšla von z kajuty.

Medailón som chytila vo vzduchu a nasadila som si ho späť na krk. Chcela som sa obliecť, ale moje tričko bolo zničené a tak som si s veľkým sebazaprením obliekla tričko jedného z chlapov, ktoré sa váľalo vedľa postele. Vyšla som von z kajuty a zamierila som na palubu.

Slnko svietilo a vzduch sa oteplil. Uvidela som Tiu, ako stojí na móle a rozpráva sa s mladým mužom. Z diaľky som spoznala na jeho krku egyptský amulet. Bol to upír, o tom nebolo pochýb, no podľa jeho výzoru to bol upír-otrok. Amulet ho chránil pred slnkom a zároveň mu dával ochranu pred nomádmi. Obaja sa ku mne otočili. Chlapec však okamžite sklopil zrak a odbehol preč.

„Nechceš ísť s nami?“ spýtala sa ma Tia s úsmevom.

„A kam cestuješ?“

„Do Ameriky. Tento rok sa tam koná jesenný ples. Bola si už na takom niečom?“

Pokrútila som hlavou. „No počula som už o týchto plesoch. Ak sa nemýlim, tento rok sa koná vo Vancouvri? A pozvané sú iba tie najstaršie klany.“

„Áno, najstaršie alebo najbohatšie. Vieš toho dosť, to sa mi páči. Ak sa staneš členom nášho klanu, môžeš sa zúčastniť plesu. Súhlasíš?“ Prikývla som. Nedalo sa nesúhlasiť. „Máš len toto? Alebo máš aj viac vecí?“

„Som ubytovaná v hoteli. Mám jeden kufor,“ zoskočila som k nej na mólo.

„Lietadlo do Ameriky nám letí o hodinu. Bastián ti rezervuje letenku a my zatiaľ pôjdeme po tvoje veci. Na letisku sa stretneš s ostatnými členmi nášho klanu,“ usmiala sa na mňa. Tia ma vzala za ruku a viedla k naštartovanému autu. Sadla som si k nej na zadné sedadlo a šofér, chlapec menom Bastián, sa vybral podľa mojich pokynov do hotela.

***

Cesta na letisko nám trvala dlhšie ako Tia predpokladala. Ledva sme stihli prísť do odletu nášho lietadla. Ostatní už nastúpili, a tak som sa nemala kedy s nimi zoznámiť. Po tom, ako lietadlo odštartovalo, a my sme sa už niekoľko minút bez turbulencií vznášali niekoľko tisíc metrov nad morom, nám dovolili odopnúť si pásy. Vtedy k nám prišla letuška.

„Dáte si niečo?“ nepozerala sa na nás, ale na Bastiána, sediaceho na kraji. Bastiaán sa, samozrejme, pozrel na Tiu, no ona pokrútila hlavou. Letuške, ktorá bola úplne opantaná Bastiánovou krásou, sa podlomili kolená, keď sa jej Bastián prihovoril. Keď odišla, pozrela som sa spýtavo na Tiu.

„Bastián má zvláštny šarm. Jeho pohľadu podľahne každá na svete, ak si to bude priať. Ale účinkuje to len na ľudí, alebo som sa zatiaľ nestretla s nijakou upírkou či upírom, ktorí by podľahli,“ usmiala sa. „Poď, predstavím ti ostatných.“

Vstali sme a prešli sme na koniec prvej triedy. Tu sedeli dvaja upíri so slnečnými okuliarami na očiach.

„Marie, toto je Amun a Kebi. Amun je z nás najstarší, čo sa týka oboch vekov,“ usmiala sa do širokého úsnmevu.

„Vrelá vďaka, drahá Tia,“ povedal Amun a zložil si okuliare. Pod nimi mal červeno-krvavé oči. „Teší ma. Tia nám o tebe veľa nepovedala, ale po telefóne sa ani nedalo.“ Nasadil si späť okuliare, pretože sa k nám blížila letuška. Našťastie len prechádzala.

„Aj mňa teší, Marie,“ sladkým ľudským hlasom prehovorila Kebi. „Dúfam, že si budeme dobre rozumieť,“ usmiala sa.

Tia sa ku mne zozadu mierne naklonila a pošepla: „Kebi nie je upírka, ale jej predkovia sa priatelili s upírmi z nášho klanu. Je posledná z rodu, takže ju musíme premeniť,“ povedala, ale ja som vedela, že niečo vynechala. Nepýtala som sa však, pretože som nechcela byť zvedavá, keď ich vlastne ani poriadne nepoznám.

„Amun, kde je Benjamin?“ rozhliadla sa dookola. Všimla som si ako Amun len preotočil očami, a potom si s Tiou vymenili zvláštne pohľady.

Za okamih som zaregistrovala vôňu upíra, ktorý vychádzal z dievčenských záchodov. Domyslela som si, že je to Benjamin. Veľmi pekný Banjamin. A hneď za ním išlo mladé dievča, zjavne obyčajná pasažierka, ktorú pritiahol k sebe elegantný upír. Skrížili sa nám pohľady a ja som musela sklopiť zrak, pretože inak by som jeho jasno-čierne oči, s miernym podtónom červenej farby, nevymazala z pamäte. Prišiel k nám, zatiaľ čo úplne vyčerpaná dievčina si išla sadnúť na miesto do druhej triedy.

„Benjamin, mohol by si svoju vášeň aspoň na okamih udržať na uzde? Ešte nebudeme ani v polovici cesty, keď zistia, že sme upíri.“

„Neboj sa, sestra. Dávam si na seba pozor,“ povedal.

Tia zvraštila tvár a ja som sa nechtiac zasmiala. Opäť sa na mňa pozrel, tentoraz už bez tej iskry v očiach, no spýtavo. Jemne som mu naznačila, že má v kútiku úst kvapku krvi. Usmial sa a utrel si ju.

„Chcela som ti predstaviť Mariu a dúfam, že sa nebudeš pokúšať zviesť ,u ako tie predtým!“ zvýšila hlas.

„Neboj sa, sestra, budem sa krotiť, aj keď... Ale nič.“ Odišiel do druhej triedy.

„Ešte o ňom budeme počuť,“ pokrútil hlavou Amun. Tia sa obrátila a išla si sadnúť späť na miesto, a ja som ju nasledovala.

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I Love You, forever! - 2. Egyptský klan: