Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I Love You, forever! - 12. Tichá prísaha

05.08.2012 (20:15) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 2361×

12. Tichá prísaha

Na ples som sa už nevrátil. Alice ma zaviezla rovno do vily, a tam sme sa aj rozlúčili. Na zvedavé otázky od Tie, prečo som sa vrátil domov tak skoro a ako to išlo, som len nepatrne kývol plecami a pobral sa do izby. Mozog mi šrotoval na plné obrátky. Mal som veriť mladej gardistke? Srdce mi hovorilo, že neklamala. Ale rozum hľadal stále nejakú štrbinku v jej výpovedi. Jedno mi bolo jasné – musel som si overiť to znamienko.

V duchu som už snoval plán a jediné riešenie som našiel vo svojej minulosti. V tridsiatich rokoch, keď som sa odpojil od svojej rodiny a vydal sa na dlhú pánsku jazdu arogantného sukničkára, ktorý sa nebojí porušiť pravidlá a zvádza aj vydaté ženy. Veľmi sa mi do toho nechcelo vracať, ale na druhú stranu, s Isabellou to môže byť celkom švanda. S úsmevom na perách som sa nakoniec oddal spánku.

***

Ráno som sa zobudil ešte pred svitaním. Prezliekol som sa do čistých vecí a konečne zhodil zo seba ten nepohodlný oblek. Namieril som si to rovno do jedálne. Ako som čakal, raňajkoval som sám. Ale mal som času dosť, aj keď dnes sa opäť začínal plesový maratón. Vlastne, po prvý raz som sa na to celkom tešil. Pretože som mal v hlave dokonalý plán ako odhaliť najväčšie tajomstvo tohto domu.

Keď sa o hodinu dovalil Benjamin s kyslým úsmevom, len som ho pozdravil a opýtal som sa, ako si to užil s tou blondínkou. Zatváril sa ešte kyslejšie. Zdalo sa, že zvádzač bol konečne zvedený mladou pannou, ktorá sa ihneď išla požalovať otcovi. Teraz mu hrozil ten najväčší trest – svadba. Zaklial na konci krátkeho monológu a išiel za Amunom po radu. Ja som sa aj napriek vážnej situácií musel zasmiať. A široký úsmev mi ostal, aj keď sa za rohom objavila hnedovlasá hriva Isabelly Cullenovej. Keď ma zbadala samého za stolom, zamrzla na mieste. Prekvapene sa na mňa pozerala ako na mimozemšťana. Na okamih sa mi zazdalo, že ujde. Určite jej to aj prebleslo mysľou. Ale potom si to rozmyslela. Zjavne vedela, že by som ju zbytočne ešte viac upodozrieval. Ach jaj, keby len vedela pravdu.

Donútila sa k úsmevu a slabým hlasom mi odpovedala na pozdrav. Sadla si proti mne a čakala, kým prídu raňajky. Ja som mal už dávno zjedené, ale odísť som nemienil. Miesto toho som položil lakte na stôl a zdvihol k perám pohár z čerstvou, ľudskou krvou. Oči som však nespúšťal z Isabelly.

„Bavila si sa včera večer?“ opýtal som sa jej na oko ľahostajne. Keď sa na mňa konečne pozrela, mrkol som. Na to vypúlila oči a ja som sa neubránil úškrnu.

„Ale áno, bolo to super. A ty?“ nasadila si späť masku, akoby sa nič nebolo stalo.

„Podobne. Najviac sa mi páčil ten záver.“ Ani ďalšia návnada neostala celá. Belle zabehlo a vrhla na mňa šokujúci pohľad, ktorý sa však za pár sekúnd zmenil na hnev. Odložila pohár späť na stôl tak prudko, až jej krv vyšplechla na ruku. Zasmial som sa. Vstal som, odišiel stôl a odzadu sa k nej nahol. Voňala tak krásne. Ako jarné kvety v rozpuku. A jej neodolateľná krv. Hrdlo mi okamžite zalial bolestivý oheň, pred sebou som mal jej krčnú tepnu, ktorá rýchlo pulzovala. Dokonca aj srdce jej bilo ako o závod.

Pritisol som pery na jej chladný krk a slabými bozkami poláskal jej alabastrovú pokožku. Celá sa zachvela, čo ma ešte viac vzrušilo. V nohaviciach ma nebezpečne zabolelo, keď som narazil na rifle. Usmial som sa. Rukou som jej pohladil šiju a od krku pomaly zašiel k jej hrudníku. Jej voľné šaty gotického strihu s veľkým dekoltom, mi ponúkali dokonalý výhľad. Bella už nedokázala zastaviť chvenie, keď som jej rukou zašiel medzi dva oblé prsníky a jeden z nich stlačil. Možno by som čakal, že ma odstrčí, lenže už neovládala vlastné telo. Palcom som jej pohladil stvrdnutú bradavku a perami som neprestával hladiť jej krk. Slastne vzdychla. Jej telo bolo teraz v mojom područí. Prešiel som perami k jej lícu a bozkami si razil cestičku k jej perám. Pootvorila ich a srdce jej vynechalo jeden úder, keď som sa letmo dotkol kútika jej úst. Nasledovalo ďalšie vzdychnutie, na čo som zavrčal. Pootočila hlavu, aby ma pobozkala, no vtedy som sa usmial a vytiahol jej spomedzi prsníkov Volterrský medailón. Chladný kov zohriati jej horúcou pokožkou ma pálil na dlani ako kresťanský kríž.

„Krásny medailón,“ šepol som vzrušenému dievčaťu do líca. Vtedy sa ako na lusknutie prebrala z omámenia a pozrela na moju ruku, ktorá bola stále nebezpečne blízko jej výstrihu. Zhrabla medailón a schovala si ho späť. Odtisla mi ruku a vrhla na mňa nebezpečný pohľad. Doslova ma prepaľovala. V červených očiach jej svietili dva blesky.

Narovnal som sa a schuti zasmial. Jej rozzúrený výraz sladkého mačiatka ma vážne pobavil. Odpil som si z pohára a odišiel z jedálne. Za chrbtom som ešte začul jej nadávky.

Nasledujúcich pár hodín sa mi Bella snažila všemocne vyhýbať. Nie, že by som ju bol sledoval, ale vždy, keď som vošiel do obývačky, ona oddiaľ utekala s hlúpym ospravedlnením, že si ešte neupratala veci v izbe alebo že si chcela požičať od Tie nejakú knihu. Ale ani to jej nepomohlo. Vracal som sa späť do izby, keď som ju opäť stretol. Pozerala pod nohy a niečo si v jednom kuse šepkala. Ani si ma nevšimla. Zastavil som teda a počkal, kým nepríde úplne ku mne. Zarazila sa, keď zbadala moje nohy na podlahe. Celá stuhla a srdce jej začalo búšiť o čosi rýchlejšie. Pomaly zodvihla hlavu, neudržal som sa.

Stiahol som ju k sebe a pevne objal. Bola taká ohromená, že zabudla dýchať aj brániť sa. Hruď sa jej rýchlo nadvihovala a líca jej zružoveli. V očiach mala vzrušenie. Nežné, ružovkasté  pery opäť jemne pootvorené ma lákali k sladkému bozku, div, že som sa dokázal ovládnuť. Spravil som grimasu, vtedy sa prebrala.

„Pusti ma!“ skríkla. Zabodla päste do mojej hrude, no ignoroval som bolesť. Tento pohľad mi robil neskutočne dobre. Na okamih som dokonca zabudol, aké poslanie ma vlastne ešte čaká. Zabudol som aj na to, že toto nie je Carlisleova dcéra.

„Neopováž sa ma znova pobozkať, inak budem kričať!“ skríkla znovu. Pristihol som sám seba, ako sa mi pery nebezpečne blížia k jej. A zastavil som. Toto som nemohol. Nech už bola ktokoľvek.

„Príliš si fandíš, princezná,“ zaškeril som sa. Vypúlila oči a ústa jej padli k nohám. Žeby som ju bol naozaj šokoval?

Bella zalapala po dychu a strčila do mňa. Povolil som zovretie a dovolil, aby mi vykĺzla z náručia. S pokojným úsmevom som sledoval jej nepokoj. Jej nahnevaná reakcia na seba nenechala dlho čakať.

„O čom to hovoríš? A ako si vôbec dovoľuješ bozkávať ma? Ešte raz a potom uvidíš, čoho všetkého-“ Prevrátil som oči v strop a prerušil ju krátkym bozkom. Nebolo to ako prvý raz. Nechcel som, aby sa mi to priveľmi páčilo a nedopadlo to ešte horšie. Aspoň na teraz nie. Bol som hrubý. Doslova som jej drtil pery až kým nezakňučala. Potom som sa odtiahol.  

„Čože si mi to chcela povedať?“ 

„Ja, chcela som... čo som to vlastne chcela. Chcela som,“ hovorila nezrozumiteľne. Oči mala presklené, akoby bola stále ešte v inom svete a končeky prstov si držala na spodnej pere. Bola taká nádherná. Srdce sa mi zachvelo. V tej sekunde som chcel, aby bola Carlisleovou dcérou. Aby som sa do nej mohol zamilovať alebo si ju aspoň bez odporu vziať.

Stiahol som jej ruku od pier. Telom jej prebehlo chvenie, keď sa dotkla mojej hrude. Druhou rukou som si ju privinul bližšie. Stále sa neprebrala. Bola ako šípová Ruženka v storočnom spánku. Nahol som sa k jej perám a vybozkával ich. Bolo to odškodné za spôsobnú bolesť. Potešilo ma, keď otvorila ústa a vkĺzla do mojich jazykom. Veľmi rýchlo sa učila. Hneď som však prebral kontrolu. Stiahol som ju k sebe do prázdnej izby a rukami ju chytil pod zadočkom. Celá sa chvela, rukami mi prešla do vlasov a slastne vzdychla do úst. Bolo mi jedno, aký mám plán. Chcel som sa čo najskôr presvedčiť o Aliciných slovách. Chcel som vedieť pravdu.

Zdvihol som ju na seba a prešiel ku kreslu. Bola to skôr pracovňa, ako obyčajná spálňa. Nebál som sa však, že by mal niekto prísť, všetci boli v obývačke a dohadovali sa, čo s Victoriou, príchodziou upírkou.

Prešiel som od Belliných pier k jej krku. Pobozkal som pulzujúcu žilu a rukami jej rýchlo rozšnuroval prednú stužku. Klesla k zemi a odhalila mi krásne krivky tohto dievčaťa. Dva plné prsníky sa týčili ako dva najkrajšie pahorky. Posadil som ju na operadlo kresla a perami poláskal tie dve dokonalé proporcie. Jazykom som krúžil okolo bradavky a dráždil ju tesákmi. Zovrela ruku v päsť v mojich vlasoch, čím mi ich aj pár vyšklbla. Zavrčal som od bolesti a rukou prešiel medzi jej nohy. Ohromilo ma, keď som zistil, že nemá nohavičky. Akoby vedela, čo sa stane.

Ale nedotkol som sa jej sladkej mušličky. Pozrel som do tých erotických čiernych studničiek a rýchlo ju stiahol k zemi, a otočil. Už som nesmel zaváhať. Stále som sa s ňou chcel maznať. Ruku som nespúšťal z jej prsníka a jemne som ho stláčal. Perami som prechádzal po jej krku a obnaženom pleci. Chcel som, aby táto chvíľa trvala večne. Prebehlo mi mysľou, že vlastne nechcem zistiť pravdu. Chcel som si ju len vziať. Mechanicky som si rozopol nohavice a konečne ukončil ten nepríjemný pocit tlačenia. Prehol som ju cez operadlo a vyhrnul sukňu. Zbežne som prebehol jej pokožku a všimol si malé znamienko v tvare polmesiaca na ľavej polke. Takže Alice predsa len neklamala. Už mi to však bolo jedno. Bolo to len povolenie, že môžem bez hnevu urobiť to, po čom túžim už od začiatku. Omotal som si pramene jej vlasov okolo prstov a pritiahol si ju bližšie. Jej vôňa ma pomaly opantávala. Obtrel som sa špičkou o jej jemnú pokožku. Slastne zasyčala moje meno.

„Edward,“ zopakovala znova prosebne. Pohryzkal som ju na ušku, aby som ju ešte trochu potrápil. „Edward, prosím... Prosím, prestaň,“ zaprosila. Nechcel som tomu však veriť.

„Chceš, aby som prestal?“ šepol som jej do ucha, prešiel rukou hlbšie do jej šiat a pohladil chĺpky medzi nohami. Pokožka sa jej rozhorúčila. Hladil som tie neposlušné kučery, ktoré sa mi hriešne omotávali okolo prstov a zopakoval svoju otázku: „Naozaj to nechceš?“

Celá sa napla, ťažko dýchala, no zavrtela hlavou. „Ešte som sa... ešte som sa nemilovala. Prosím, prestaň.“ To mi stačilo. Odtiahol som sa od jej tela, akoby to bolo žeravé železo a rýchlo si zapol nohavice. Nemohol som uveriť tomu, čo som chcel práve urobiť. Bella sa celá strapatá a spoly holá zviezla k zemi. Trvalo jej hodnú chvíľu, kým sa prebrala z vášne a trasúcimi rukami si stiahla šaty k prsiam. Bola taká rozrušená, že si nedokázala zaviazať korzet. Niečo mi hovorilo, aby som sa k nej už nepribližoval, ale musel som jej pomôcť. To ja som bol predsa zodpovedný za to, ako teraz vyzerala.

Zohol som sa k nej a odhrnul jej vlasy z tváre. Po lícach jej stekali slzy. Z tváre sa jej stratila maska neohrozenej tigrice. Teraz bola taká zraniteľná. Ako malá lanka. Ovládol ma neuveriteľne silný pud ochrániť ju. A to nie len pred Arom, ale aj pred sebou. Majetnícky som si ju vzal do náručia a zodvihol zo zeme. Nebránila sa. Schúlila sa mi do hrude a slzy mi zmáčali tričko. Prekĺzol som na chodbu a kráčal po chodbe. Nemal som ani tušenie, kde Bella býva, preto som ju odniesol do svojej izby. Nohou som otvoril dvere a podobne ich aj zavrel. So vzlykmi som ju uložil na posteľ a prikryl ju dekou. Celá sa triasla. A ja som nevedel, čo robiť.

Nechcel som jej ublížiť. Rozhodne nie takto. A pri pomyslení, že to bola naozaj Carlisleova dcéra, mi až krvácalo srdce. Ako som, dočerta, mohol byť taký sebecký? Chcel som ju objať, utešiť. Chcel som jej povedať, že mi to je ľúto a všetko bude v poriadku. Ale bál som sa, že by ma odstrčila. To by som nezniesol. Zavrel som oči a čo najpokojnejším hlasom povedal:

„Môžeš tu ostať ako dlho budeš chcieť, nebudem ťa rušiť. Len nezabudni, že večer musíme ísť na ples.“ Otočil som sa a vyšiel na chodbu. Aj za zavretými dverami som však počul jej srdcervúci plač. „Prepáč mi to, Isabella,“ šepol som s päsťami pevne pritisnutými k telu. „Prepáč mi to, prosím. Sľubujem, že už ti neublížim. Ochránim ťa nie len pred Arom, ale aj pred sebou. Sľubujem.“

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I Love You, forever! - 12. Tichá prísaha: