Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hviezda súmraku - 5. Kapitola

New Moon Twilight tričko


Hviezda súmraku - 5. KapitolaZdravím... Hneď na úvod sa ospravedlňujem... Vôbec som si nevedela rozložiť nejako čas... ale skončilo to dobre, nie? Je tu dalšia kapitola, ktorá spočiatku popisuje pohodu... avšak potom prídu Volturiovci. Alice má plán, ktorého ak sa budú držať, dopadne všetko dobre. Lenže nezmenia svoju budúcnosť Volturiovy? :) Tak.. to je také zhrnutie kapitoly...

Ďalej idem na venovania.

Ostruzinka, sMiley, MillieCull, Doda 040506, Ilovetwilight4ewer, Simoneccka, Cukricek, Nesssie, MirushQka.

Vážne vám veľmi Ďakujem za komentáre. strašne ma tešia. A dúfam, že sa vám bude pokračovanie páčiť. :) Príjemné čítanie.


Je to anjel. Práve teraz som sa mal skutočne krásne. Ale... ako dlho to vydrží? Nemôže to takto predsa byť večne. Volturiovy raz na to prídu. Asi teda skôr ja prídem o ňu. Jednoducho by som mal začať uvažovať, čo ďalej.

 

No ale práve teraz som na to skutočne nebol pripravený. Ku Cullenovým som prišiel pred mesiacom a za ten čas som Mel spoznal, rovnako ako zvyšok tento zvláštnej upírskej rodinky. Najviac som si rozumel s Edwardom a – prekvapivo – Rose.

 

A teraz som, ako každú noc od môjho príchodu, sledoval jej pokojnú tvár. Edward sa mi priznal, že práve toto robil on najradšej. Sledoval Bellu a počúvaj jej mrmlanie zo sna. Mel však nič nehovorila, no aj tak to boli krásne noci. Najme vtedy, keď som si uvedomil, že vždy, keď ju pohladím, sa usmeje.

Som strašne rád, že na mňa reaguje... Nedokážem ani povedať ako.

 

Ale samozrejme, Alice musela túto ideálnu chvíľku pokaziť zlou správou.

„Prichádzajú Volturiovi.“  To mi ale neprišlo ako úplne zlá správa. „Ide Jane, Demetri a Diana.“

A toto už práve najlepšie. Nemohol som si pomôcť, no musel som si unavene povzdychnúť, keď som počul aj posledné meno. No jasne, kedy sa tá nezúčastnila akcie, v ktorej som nehral nejakú úlohu.

„Musíme Mel niekde schovať,“ uvažoval som nahlas a posadil som sa.

 

„Vlastne to nebude nutné. Stačí, ak budeme predstierať, že je to naša spolužiačka a doučujeme ju. Kvôli jasnému hendikepu to nebude veľký problém. Nachystáme občerstvenie a ak to všetko pôjde podľa plánu, tak nebudú mať ani najmenšie podozrenie.“

 

„A aký je plán?“

„Budeš sa od Lanie držať čo najďalej. Snaž sa na ňu nepozerať. Spoločnosť ti bude robiť Rose, Emmet a Edward. Ja, Jasper sa spolu s Bellou budeme venovať Melanie.“

„To neznie zložito.“

„Ono to zložité ani byť nemalo,“ zasmiala sa Alice. „Musíš jej však povedať, čo sa deje a aj o tej upírke. Diane.“

„Nič s ňou nemám!“ bránil som sa hneď, ale asi prihlasno; Melanie sa nespokojne zamrvila. Len som ju na upokojenie pohladil po líci a potom som sa otočil opäť k Alice.

 

„Viem... Ale ona nie. A ani tá upírka to očividne nemá ujasnené. Takže sme sa dohodli,“ uznala a vyparila sa z mojej izby.

Odkedy som tu, Mel odmietla spať u seba v izbe. Opäť som si k nej ľahol, objal som ju a čakal som do rána, aby som jej mohol povedať tú novinu.

 

„Dobré ráno,“ šepla nečakane Mel o niekoľko hodín neskôr. Mal som práve zavreté oči a snažil som sa premyslieť si, ako by som jej to povedal. Mohol by som ju vôbec nejako pripraviť na situáciu, ktorá nastane?

 

Zacítil som drobné teplé ruky na svojej tvári.

„Deje sa niečo?“

„Prichádzajú jedny moji známy. A... Alice má plán, ktorého by sme sa mali držať. Príde s nimi aj jedna upírka, ktorá má o mňa, pravdepodobne, záujem. Ale ja nemám!“ rýchlo som dodal, keď sa jej tvár začala zachmurovať.

„Nech urobí a povie čokoľvek, nie je to tak.“

„Ako vieš, že povie niečo, čo nie je pravda?“

„Je ako malá. Mojej sestre rozpráva podivné historky, ktoré sa údajne stali. Raz jej hovorila, ako som ju požiadal o ruku a dal jej zásnubný prsteň našej mamy,“ rozprával som jej a pri tej spomienke som sa zasmial.

 

„Ako tvoja sestra vedela, že to nie je pravda?“ spýtala sa pochybovačne.

„Pretože ho na ruke nosí ona.“

„Aha,“ povedala prekvapene a začala sa smiať aj ona. Potom som jej vysvetlil plán a i keď sa z neho práve netešila, súhlasila. Nechcela nikam odchádzať a tak asi veľmi nemala na výber.

„Ešte čosi. Ja... Prosím, nezľakni sa... Ale budem musieť vypiť ľudskú krv. Nejdem na lov! Carlisle mi donesie z nemocnice... Len som ťa chcel upozorniť, aby si si potom nemyslela niečo iné. Okrem toho si som vedomí, že sa ti lepšie pozerá – teda vlastne... ty to možno nevidíš... – do zlatých očí,“ snažil som sa zosmoliť vetu. Hovoriť o hlade pred ňou bolo pre mňa ťažké. Cítil som sa ako barbar, keď som jej rozprával o pití ľudskej krvi, ale asi si tým nikdy hlavu nelámala.

 

„Mne to nevadí. Takže... kedy prídu?“

„Mali by prísť v sobotu, za štyri dni niekedy na večer.“

Prikývla a zostala nehybne ležať na mojej hrudi. Chvíľu som sledoval jej pokojnú tvár a uvažoval som, či ten kľud len nepredstiera. Zdvihol som ruku a prehrabol jej tie bledulinké jemné hnedé vlasy. Jemne sa usmiala, no nič nepovedala.

 

Asi v takejto príjemnej atmosfére sme strávil aj ďalšie tri dni. V noci som ju však raz musel opustiť kvôli jednému rýchlemu lovu. Nebolo to však príliš dlho a myslím si, že ani nepostrehla, že som odišiel.

„Postrehla... ale niečo iné som chcel. Carlisle ti posiela krv. Vraj bude chvíľu trvať, kým budeš mať oči úplne červené a tak by si si maj jednu dávku dať už teraz,“ vošiel do izby Edward a len čo to dopovedal, hodil po mne krv. S povzdychom som sa otočil k Mel, pobozkal som ju na čelo a išiel dom do obývačky. Nechcel som, aby ma náhodou premohla túžba po jej krvi, ktorá, mimochodom, voňala stokrát lákavejšie ako táto.

 

A deň bežal, až bol čas vypiť si ďalšiu várku krvi. Vždy, keď som sa takto napil, som bol šťastný – teda, ako sa to vezme – ale teraz som z toho bol zúfalí. Bál som sa pozerať Mel do očí, aby som v tých jej náhodou nezazrel strach. Nechcel som, aby vo mne videla predátora... aby pochopila, že som nebezpečný...

 

„Zase sa schovávaš a ja viem, že predo mnou. Pochop už, sakra, že sa ťa nebojím,“ hnevala sa na mňa, keď ma našla sedieť v záhrade.

Keď obedovala, nechal som ju na chvíľu samú s tým, že sa idem prejsť... A pri večery som spravil to isté. Teraz ma už prekukla.

Otočil som sa k nej a pozrel som sa jej do očí. Nebála sa, ale to asi len preto, že jej zrak nedovoľoval až tak rozoznávať farby, ako som sa bál.

Avšak skôr, ako som sa jej na to stihol opýtať, prišiel Edward a oznámil nám, že za 5 minút by mali prísť Volturiovi.

 

„Takže, plán je jednoduchý. Pripravíme učebnice a ty sa budeš venovať svojím hosťom. Ak sa budeme držať plánu, nič sa nestane,“ pribehla aj Alice.

Len som prikývol, potom sme všetci vstali a išli sme do obývačky pripraviť. Melanie sa išla rýchlo umyť a obliecť sa do čistých vecí. Dnes som sa s ňou snažil byť menej aj preto, aby na nej nebol veľmi môj pach.

 

Ozvalo sa jemné zaklopanie na dvere. Boli tu. otvoriť dvere išli Carlisle a Esme. Ja som sa len posadil na sedačku tak, aby som na Mel videl a zároveň som k nej bol blízko...

„Jane, Demetri,“ pozdravil som ich nadšene zatiaľ čo som sa staval a potom som už otrávenejšie dodal. „Diana.“

„Aj ja ťa rada vidím, braček. Tak čo, právali sa slušne?“ spýtala sa bez obalu.

„Nie som tu kvôli kontrolovanie,“ nesúhlasil som a mierne som sa zamračil. To ja som tu ten, ktorý porušuje pravidlá.

„Bola to len otázka al...“ začala, no ďalej už nehovorila, pretože sa mi Diana vrhla okolo krku a byť človekom, asi by som sa dusil.

 

„Tak sme sa zvítali a už ma pusť,“ povedal som a začal som ju odťahovať od seba. Kútikom oka som videl bolestný pohľad Mel. Asi presne nevidela, čo sa deje.

„Prečo si ku mne vždy taký chladný. Veď nie si oživený kameň!“

„Už som ti to...“

„Počkám, jasné.“

„To nie je presne ono...“

„Dávam ti aj priestor,“ prerušila ma opäť a uskočila odo mňa. Dávala si však pozor, aby udržala ľudské tempo. No... a takáto bola väčšina našich rozhovorov. Snažil som sa jej niečo vysvetliť, no ona zaryto mlela svoje a tak som to vždy vzal. Rovnako som spravil aj teraz.

 

„Čo tu chce to dievča?“ zapojil sa do rozhovoru Demetri. Hovoril však príliš ticho na to, aby ho počula aj Mel.

„Doučovanie, súčasť ich pretvárky. Keďže sú dokonalý v každom predmete, učitelia im nakázali postarať sa o toto dievča,“ kývol som k nej nezaujate hlavou, no aj tak som si všimol, že pokojne sedí chrbtom ku mne a necháva Bellu, aby jej vysvetľovala niečo, čo vôbec nepotrebovala.

 

Nakoniec sme sa spolu usadili do obývačky. Rose s Edwardom a Emmettom si sadli trochu ďalej a v tichosti sledovali náš rozhovor, ktorý im nemohol byť ani trochu príjemný. A ani mne nebol. Rozprávanie o ´starých časoch´ by som najrašej nikdy neuviedol ako tému hovoru. Jane sa v tom však náramne vyzvala. I v popise akcii. I opise mojich ´lovov´.

Občas som sa kútikom oka pozrel na Edwarda a pokiaľ bol viac – menej uvoľnený, bolo dobre a pokojne som pokračoval v rozhovore.

Rad však Edward neprirodzene rýchlo zovrel ruky do päste a obrátil svoj pohľad k Jane. Vedel som, čo to znamená. Niečo tuší.

 

„Môžem s tebou hovoriť, Jane?“ spýtal som sa a vstal som. Jane sa na mňa zaškľabila a Edward ešte viacej stuhol. Toto podľa plánu rozhodne nešlo.

Ale ako to mohla zistiť? Veď som sa na ňu nepozeral... Možno občas... Asi trochu častejšie...

Sakra!

 

Vyšli sme na záhradu a keď sme boli z dosahu ostatných, otočil som sa k Jane.

„Niečo mi chceš povedať, alebo sa ma spýtať, však?“

„Spýtať?“ zavrčala. „Si myslíš, aký si nenápadný, ale porušuješ pravidlá!“

„Nie tak hlasno!“ upozornil som ju a dúfal som, že nepočujú, ako Jane dochádzajú nervy.

„Ja... nemám... kričať? Mám na to právo... nemyslíš?“ snažila sa hovoriť pokojnejšie.

„Veď sa nič nestalo,“ snažil som sa to zahovoriť a nepodať jej viac informácii ako už má. Nechcel som jej potvrdzovať jej domnienky.

„Nič... nič... zamiluje sa a to je pre neho nič!“ kričala, no teraz sa aj priateľsky usmiala.

„Jane, to nie je tak, ako si myslíš!“ Vedel som, čo jej zišlo na um. Schopnosti. Bola ako Aro, lipla na dodržiavaní pravidiel za každú cenu a bola uchvátená schopnosťami.

 

„Jane...“ oslovil som ju, keď neodpovedala.

„Premeníš ju!“

„Nie! Nie!“ opakoval som a krútil som hlavou. To nejde. Ja viem, že nebude žiť večne... ale takto jej zničiť život nemôžem. Edward síce vravel, že si myslel to isté čo ja a nebola to pravda... Ale aj tak. Nemôžem o tom rozhodnúť ja. Ak mi to navrhne ona, tak to pre ňu spravím... Asi sa radšej pred tým opýtam Edwarda, či to skutočne chce.

 

„Spravíš to, inak to poviem Arovi,“ prehovorila chladne.

„Prosím, Jane, si moja...“

„Dùra lèx, sed lèx! (Tvrdý zákon, no napriek tomu zákon) A keďže to viem, budem spoluvinník. To nechcem.“

„Potrebujem ale čas. Veď čo ten pre nás znamená?“ snažil som sa zúfalo nájsť nejaké východisko. Možno to časom prestane považovať za dôležité.

Lenže, bohužiaľ, ona presne vedela, čo chcem urobiť.

„Dva roky maximálne. Potom to poviem dobrovoľne. Možno sa ma Aro dotkne skôr, čo ty vieš?“ dodala zlomyseľne. Toto je moja sestra?

„Jane,“ oslovil som ju už asi stý raz.

„Nie, pravidlá sú pravidlá a majú sa dodržiavať. A ty si jeden z tých, ktorý sa o to stará, tak sa spamätaj,“ vynadala mi hrozivým hlasom a potom sa zvrtla na päte a vrátila sa do domu.

***

4. Časť - Zhrnutie - 6. Časť



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hviezda súmraku - 5. Kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!