Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 32. kapitola

02.09.2012 (18:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 51× • zobrazeno 8402×

Bella:

Alice mi zašnurovala šaty a na hlavu mi pripevnila drobným hrebienkom závoj. Potom si rýchlo kľakla a nazula mi vysoké topánky. Otočila ma pred zrkadlo a sama si ma dôsledne prezerala. Zvláštne krčila čelo a prstami si ťukala po boku.

„Nie je to ono,“ šepla. Ja som na seba do zrkadla valila oči.

„Nevyzerá to tak, ako by malo,“ povedala Rosalie znalecky a postavila s k Alice. Cítila som sa dosť hlúpo. Vyzerala som ako postavička, čo zdúchla z torty. Prispôsobila som k tomu aj svoj výraz.

„Už som mala na sebe asi sto šiat,“ šepla som, aj keď očividne môj názor tie dve nezaujímal.

„Bella, vieš, že sme odborníčky. Ty sa nechceš svojmu nastávajúcemu páčiť?“ opýtala sa Alice tvrdo.

„Chcem,“ pípla som rezignovane. Ako by nevedeli, že to robím len kvôli Edwardovi. Nechcem si raz prezerať svadobné fotky a mlátiť si upírsku tvrdú hlavu o stôl.

„Chceš, aby bol tebou unesený a lapal po vzduchu, keď ťa uvidí?“ opýtala sa dôležito.

„Dobre! Veď som už ticho,“ povedala som otrávene. Alice mi začala upínať iný závoj a šikovne upravovala jeho volány.

Do izby nakukla Renesmee a nakrčila čelo, keď zistila, že ešte nekončíme. 

„Bella, už môžeš ísť so mnou?“ opýtala sa a ja som len pokrútila hlavou, že nie. „Ale ja som s tebou chcela...“

„Renesmee, choď sa hrať. Bella teraz nemôže,“ odbila ju Rosalie. Nessie nakrčila svoje drobné čielko ešte viac a nahnevane buchla dverami. Pozrela som trpko na Rose, ktorá mykla ramenami.

„Nessie!“ skríkla som. Nadvihla som si tie dlhé šaty a rozbehla sa za ňou. Mala to tieto dni dosť ťažké. Všetko sa točí len okolo mňa a na to nie je zvyknutá. Deti primajú zmeny ťažšie a to aj vtedy, ak si ich prajú. Zrazu ma niečo pribrzdilo a hlava mi mykla dozadu. Alice chytila lem závoja a ja som sa takmer zosypala na podlahu. Rýchlo som si vybrala hrebienok z vlasov, nahnevane na Alice zavrčala, ako to robili upíri, keď boli s niečím nespokojní a otvorila dvere.

„Bella, už len jedny a končíme,“ zvolala Rosalie, no ja som bežala za malou.  Prebehla som cez hlavnú chodbu a zahla k izbe Renesmee. Doslova som vrazila do Edwarda. Bol na mňa pripravený a tak som mu vletela do roztiahnutého náručia. Mňa zaskočilo, že som do neho narazila a jeho moja garderóba. Premeral si ma pohľadom, pustil ma z náručia a krok ustúpil. Chytil sa komicky pod bradu a znova si ma celú premeral. Na tvári sa mu usídlil pobavený výraz.

„Niečo mi ušlo? Svadba je dnes?“ opýtal sa nevzrušene. Ohrnula som peru.

„Ha-ha-ha.“ Pokrútila som hlavou. „Bežala do izby?“ opýtala som sa.

„Kam inam,“ šepol. Povzdychla som si. Naklonila som sa k Edwardovi a neobratne som ho pobozkala na ústa.

„Tu si,“ vydýchla za nami Alice a ja som sa s povzdychom otočila.

„No skvelé. Tie šaty si už vziať nemôže. Ženích ich videl,“ preniesla Rosalie, keď sa z ničoho nič zjavila pri svojej sestre a mne trocha povolili nervy.

„Mne je absolútne jedno v čom sa budem vydávať. Chcem sa len vydať za tohto upíra a nebude mi vadiť, aj keby som na sebe mala len lyžiarsky overal. Idem za Renesmee. Niečo jednoducho vyberte a ja si to oblečiem!“ Prešla som okolo Edwarda a jemne ho chytila za ruku. Nahol sa a letmo ma pobozkal na spánok. Obehla som ho a zaklopala na dvere našej malej. Otvorila som a prešla k dievčatku, ktoré sedelo chrbtom ku mne na posteli.

„Nessie, no tak... Teraz je veľa práce okolo tej svadby. Na teba si však čas vždy nájdem, lebo si moje zlatíčko. Ľúbim ťa a som tu pre teba,“ šepla som. Nessie sa otočila a aj napriek zaslzeným očkám sa na mňa usmiala.

„Chcela som sa ťa len niečo opýtať,“ šepla a posunula sa bližšie ku mne. Sadla som si v tých bielych čipkách na posteľ a vďaka spodnici sa mi sukňa komicky vyhrnula. Renesmee sa zasmiala a pomohla mi ju znova zhrnúť dole. Obe sme sa chichúňali.

„Stále sme ešte nevybrali tie pravé,“ povedala som s ťažkým povzdychom.

„Mne sa páčili tie prvé,“ pípla a pritisla sa mi k boku. Položila mi hlavu na rameno.

„Čo si sa chcela opýtať?“ Nahla som k nej hlavu a pobozkala ju na čelo.

„Bella, keď sa vydáš za ocka, môžem ti hovoriť... Mohla by som ťa volať...“ Zarazila sa. Chvíľku premýšľala a potom sa odhodlane narovnala. „Budeš moja mama?“ Uprela na mňa pohľad a čakala na moju odpoveď. Bola roztomilá. Vyzerala tak neisto. Pripomínala mi Edwarda. Dieťa prevezme určité návyky a modely správania od svojich rodičov. Usmiala som sa.

„Chceš mi hovoriť mama?“ Telom sa mi rozlialo niečo teplé. To slovo bolo úžasné. Ja sama si matku takmer nepamätám, no to slovo bolo pre mňa posvätné.

„Môžem?“ Pritlačila si rúčky na hruď a roztomilo zažmurkala. Bola ako anjelik.

„Nessie, budem rada, ak mi budeš hovoriť mama. Chcem byť tvojou mamou,“ povedala som pokojne. Renesmee ma silno objala.

„Ľúbim ťa, mami,“ šepla a vo mne sa niečo zlomilo. Niečo v mojom srdci sa pohlo. Mama je to najúžasnejšie slovo na svete. Chvela sa mi hruď a v ústach mi vyschlo.

„Ľúbim ťa, dcérka.“ Z očí mi tiekli slzy a pevne, najsilnejšie ako som dokázala, som si k sebe privinula svoju dcéru. Neporodila som ju. Nevdýchla som jej život a nebola časťou môjho tela, ale milovala som ju každučkou bunkou. Dojala ma k slzám. Cítila som niečo neopakovateľné, milé a hrejivé. Na malú chvíľu sa ma zmocnil ten pocit, ktorý raz osloví každú ženu. Prekvapilo ma to. Myslela som, že mám v tejto otázke jasno.

Vrátila som sa zamyslene do izby. Edward stál pri okne a díval sa uprene na mňa.

„To bolo naozaj...“ Odmlčal sa, lebo videl, ako ma to vzalo. Podišiel ku mne a otrel mi bokom dlane slzy. „Hádam nebudeš plakať,“ povedal pobaveným tónom a ja som hlasno fňukla. Bola som určite komická v tých svadobných šatách.

„Nebudem, ja už plačem. Nikdy mi nikto nič krajšie nepovedal,“ šepla som.

„Ani ja nie?“ Edward sa zaškeril a vtiahol ma do náručia.

„Z tvojich úst mi v ušiach najviac rezonuje veta, že si upír, ale mal si aj pár svetlých chvíľ.“ Zazrela som na neho. Edward sa už otriasal smiechom. Zaboril tvár do mojich vlasov a ja som si vzdychla. Minútku sme len stáli a objímali sa.

„Neviem sa dočkať, až budeš mojou ženou.“ Pohladil ma a odstúpil. „Bella, naozaj to chceš?“ Nakrčila som čelo.

„Nie! Skúšam si milióny svadobných šiat len tak z pasie,“ odvrkla som ironicky.

„Nessie ťa nazvala mamou a teba to rozcítilo. Po svadbe chceš premenu a to je koniec. Nikdy nebudeš mať vlastné dieťa,“ povedal trocha neisto. Pokrútila som nad nim hlavou.

„Chcem si ťa vziať a byť tým, čo ty. Viem, že je pre teba neprípustné mať so mnou dieťa a akceptujem to. Milujem ťa. Stačí nám naša Renesmee.“ Usmiala som sa a Edward rázne prikývol. Odišiel a ja som zo seba stiahla svadobné šaty. Konečne som sa prezliekla do obyčajných rifieľ a svetra. Vzala som šaty a zbehla na prízemie, do Alicinej izby. Chcela som zaklopať, no dvere sa bleskovo otvorili a takmer som zaťukala Jasperovi na hrudník.

„Ahoj. To je pre mňa?“ opýtal sa a pozrel na šaty. Uškrnula som sa.

„Iste. Budeš v nich nádherný,“ šepla som. Alice sa mu vyrútila spoza chrbta, surovo do neho sotila, mňa vtiahla dnu a zabuchla mu dvere pred nosom.

„Alice! Je to aj moja izba!“ skríkol na ňu cez dvere. Alice dvere otvorila a nahnevane začala ťukať prstami po zárubni.

„Jasper, vezmi Nessie a to druhé dvojmetrové dieťa, čo tu býva a choďte sa trocha pohrať za dom. Stavajte snehuliakov, alebo choďte pomôcť Esme do garáže s výrobou svadobnej výzdoby. My máme s Bellou prácu. Potrebujeme vybrať iné šaty, lebo tieto už všetci videli.“ Jasper si založil ruky na hrudi. Pozrel sa na mňa a potom na svoju ženu.

„Nie je to jedno, aké budú tie šaty? Hlavne, nech sú biele,“ povedal nechápavo. Konečne niekto podobného názoru, ako mám ja.

„Jasper, milujem ťa a to je jediný dôvod, prečo ti teraz nevrazím!“ Jasper sucho prehltol a krok ustúpil. Alice za ním zatvorila dvere a ja som zas spadla do sveta bielych látok, hodvábu, saténu a čipiek. Bola som ticho, aby napokon nevrazila mne. Nechápala som, prečo nemôžu byť ako šperky perličky, keď sú už na šatách kamienky a prečo nemôže byť španielsky závoj, keď mám renesančné šaty. Na všetko som len prikyvovala. Po hodine sa na mňa Alice pozrela a pretočila oči.

„Tak dobre. Ja to zvládnem s Rosalie a ty mi sľúb, že si bez reptania oblečieš, čo ti vyberieme.“ Nadšene som prikývla. Tak expresne som vypálila z jej izby, že sa moja rýchlosť približovala tej upírskej. Namierila som si to rovno do obrovskej garáže. V tomto sídle by sa to dalo nazvať vozový park. Obliekla som si hrubú vetrovku a nazula snehule. Obehla som dom a šla rovno ku garáži. Stlačila som kľučku dverí a nakukla. Ostala som prekvapene stáť s otvorenými ústami. Na podstavcoch sa týčili ľadové sochy labutí v rôznych pózach. Fascinovane som prechádzala okolo jednej s roztiahnutými krídlami a korunkou na hlave. Jasper s Emmettom akurát doniesli ďalší tonový kváder ľadu. Esme to celé riadila. Položili ho na kamenný stôl. Prešla som až k nim a pohladila ten kus ľadu.

„Z tohto bude kôš s kvetinami,“ povedala mi za chrbtom Esme. S úsmevom som sa otočila, no rýchlo mi zamrzol. Tá na pohľad krehká žena mala v ruke motorovú pílu a na perách sladký úsmev.

„Je to prekrásne,“ šepla som s rešpektom.

„Ďakujem. Baví ma to. Uvidíš, aké to bude nádherné.“ Naštartovala s rachotom reťazovku a postavila sa ku kvádru. Z pod reťaze začala odletovať ľadová spŕška a tak som ustúpila. Končekmi prstov som sa dotýkala sôch. Bolo tu rovnako zima ako vonku, len tu nefúkal vietor.

„Mala by si ísť dnu, je tu chladno.“ Ten starostlivý hlas patril môjmu nastávajúcemu, ktorý ma neustále strážil. Podišiel ku mne a objal ma. „Páči sa ti to?“

„Komu by sa to mohlo nepáčiť. Je to prekrásne. Neviem sa dočkať,“ povedala som uvoľnene. Edward ma zovrel v náruči a pritlačil mi pery na bok tváre. Trocha som sa zachvela zimou. V tomto prostredí nemal vyššiu teplotu, než tie ľadové skvosty. Rýchlo mi pritiahol vetrovku viac ku krku.

„Je chladno, poď dnu,“ povedal v podstate sám pre seba, lebo ma okamžite vyzdvihol do náručia a obrovskou rýchlosťou odniesol do domu.

Dni ubiehali a než som sa spamätala, bolo to tu. Vedela som, že pozvali pár priateľov a celkom som sa tešila, že uvidím aj iných upírov, no tiež som sa trocha obávala, ako ma budú vnímať. Ešte raz sa vyspím a večer o takom čase, budem pani Cullenová. Tešila som sa, až poviem krátke áno, ktoré mi zmení život a to do slova a do písmena. Premenu sme plánovali hneď prvý týždeň po svadbe. Všetci mi hovorili, že sa mám báť, no ja som sa nevedela dočkať. Čakal ma náročný týždeň. Na jeho začiatku sa vydám a na jeho konci umriem, aby som mohla večne žiť.

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 32. kapitola: