Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Femme au masque - 21. kapitola


Femme au masque - 21. kapitola„Bella, chcel by som s tebou hovoriť ešte skôr, ako odídeme,“ povedal zvláštnym hlasom a kráčal preč. Kam si myslí, že ide! Najprv začne a potom nedokončí? Tak to teda nie.

 

Edward:

 

Bella bola zúfalá, vystrašená a najmä rozzúrená. Chápal som jej hnev a tiež strach o Sophie. Aj ja som sa o ňu bál, ale pokúšal som sa držať, aby som bol aspoň oporou pre moju lásku. Inak som jej ani nemohol pomôcť a takto som sa cítil aspoň trochu nápomocný. Keďže sme Sophie nenašli tu na Floride, šli sme do Volterry. Ďalšia cesta lietadlom. Musím povedať, že za celý svoj život som sa toľko nenalietal ako teraz za pár dní. Bolo zvláštne, ale necítil som žiadnu únavu, za to Bella zaspala okamžite, čo sme sa usadili.

Nechal som ju, pretože toho na ňu v posledných dňoch bolo až–až. Nemala si kedy vydýchnuť, stále je v stresových situáciách. K tomu všetkému ma vystrašila jej dnešná nevoľnosť. Keby zvracala iba v aute, ale len čo sme došli na letisko, jej prvá zastávka bola na toalete. Jediné, čo ma napadalo bolo, že je to z psychického vypätia. Iný dôvod som nevidel. Nejedla vôbec veľa, ledva do seba niečo dostala. I keď v lietadle do seba nahádzala kus jedla, ale z toho to určite byť nemohlo.

Z mojich doterajších myšlienok ma dostala moja láska, ktorá niečo zamumlala zo sna. Sledoval som jej teraz už pokojnú tvár a blažene som sa usmieval. Pred chvíľou sa upokojila, doteraz sa len mrvila a mrmlala nezmyselné slovíčka, ktoré mi nedávali zmysel. Nedokázal som sa na ňu vynadívať. Bella je tým najlepším, čo som mohol kedy stretnúť. Je mojím osobným anjelom, ktorý mi rozsvietil môj život, ktorý bol plný tmy, bez žiadneho záchytného bodu, ktorý by mi dával zmysel.

Ale to je už dávna minulosť. Ona je moja kométa, ktorá preletela tmou a ukázala mi svetlo a lásku. Nikdy som nedúfal, že raz stretnem takú ženu, akou je Bella. Môjho nežného anjela, no veľmi tvrdohlavého. Nad týmto som sa musel zasmiať, ale veľmi potichu, aby som ju neprebudil. Urobil by som pre ňu prvé – posledné a je mi úplne jedno, že si zo mňa môj vlastný otec strieľa, že som pod papučou. Budem neskonale rád, ak budem pod jej papučou. Bella vyzerala tak krehko a nežne.

Mahagónové vlasy jej padali do tváre. Vždy som jej ich opatrne upravil, aby ju nešteklili na nošteku, ktorý mi pripomínal malú gombičku. Očami som skĺzol na jej pootvorené pery a hneď som mal chuť tie sladké lupene pobozkať, ale nechcel som ju zobudiť. Potrebuje si oddýchnuť a ja vydržím, kým sa zobudí a potom sa dotknem jej pier. Nežne a oddane. Do každého nášho spoločného bozku dávam sľuby lásky.  Natiahol som ruku a jemnučko ju pohladil po líci. Prstom som prešiel cez nepatrné pehy až k jej brade. Bola nádherná, proste božská. Dokázal by som použiť milión slovíčok na ňu, na jej krásu, múdrosť a aj osobnosť...

Pocit, ktorý som pri pohľade na ňu cítil, bol blažený a plný šťastia. Bella prevrátia môj život o stoosemdesiat stupňov, zmenila ho k lepšiemu, k niečomu krajšiemu a neuveriteľnejšiemu. Pohľad mi padol na náhrdelník, ktorý dostala na svoje narodeniny a ktorý vyberala Alice. Dobre som vedel, že Bella vie, koľko musel stáť, ale našťastie nehundrala. Páčila sa mi na nej jej skromnosť, ale bude si musieť zvyknúť na to, že ju budem zahrňovať darmi. Každý deň jej niečo dám, je jedno, či to bude niečo hmotné alebo kus zo mňa. Ja jej dám seba celého, všetku svoju lásku a dôveru.

Oznámili, že za pár minút pristávame a Bella sa zobudila. Ako prvé ma obdarila nádherným úsmevom a následne na to ma pobozkala. Tohto sa asi nikdy nenabažím.

„Oddýchla si si?“ spýtal som sa jej.

„Mala som zlý sen, ale našťastie to bol iba sen,“ odpovedala mrzuto a položila hlavu na moje rameno. Zvyšných pár minút sme sa iba mlčky hladili po rukách a vychutnávali si prítomnosť toho druhého. Tešil som sa na všetkých, boli sme iba jeden deň od nich, ale teraz som ich túžil vidieť. Možno je to poslednýkrát, nikdy neviem.

♪♪♪

Letisková hala bola preplnená ľuďmi. Bolo vidieť, že Volterra je uznávaným turistickým miestom, ale mňa to sem nikdy nelákalo. Vedel som presne prečo, ale títo chudáci to netušili. Niektorí z týchto ľudí možno skončia ako Arov predkrm, kto vie.

„Edward, Bella,“ kričala cez celú halu Alice. Čo tu robí? Nikomu sme predsa nevolali. Nevedeli, kedy prídeme.

„Ako si to vedela?“ spýtal som sa prekvapene a ona si poklepala na hlavu. Videla nás?

„Už vidím Bellinu budúcnosť. Neviem, ako je to možné, ale som rada,“ usmievala sa ako mesiačik. Ak vidí Bellinu budúcnosť, možno vie, ako to všetko dopadne.

„Vidíš aj niečo iné?“ neodpustil som si otázku a ona pokrútila hlavou, že nie. Najradšej by som bol, keby vedela, ako to všetko dopadne. No nezazlieval som jej to.

Do hotela, teda, do penzióniku sme dorazili v priebehu pol hodiny. Na pomery mojej rodiny, bolo toto ubytovanie veľmi skromné. Alice nám vysvetlila, že museli voliť túto možnosť, pretože nechceli pútať pozornosť a aby sa o tom Volturiovci nedozvedeli tak skoro. Mne na honosnosti hotela nezáležalo, ja som bol rád, že si môžem s Bellou vychutnať tieto chvíle. Že môžeme byť spolu. Došli sme na prvé poschodie a Alice nám ukázala, že toto bude naša izba.

„Vedeli sme, že budete chcieť spoločnú izbu,“ povedala a vložila mi do rúk kľúče od izby. Chytil som Bellu za ruku a viedol ju dovnútra. Mal som živú predstavu o tom, ako chcem stráviť tieto chvíle. Byť s mojou láskou a cítiť ju pri sebe.

Izba bola skromná, ale útulná. Staršie kvetinové závesy a tapety toho istého vzoru. Posteľ bola veľká a mne okamžite v očiach zaiskrili šibalské iskričky. Čo na tom, že táto izba nie je päťhviezdičková, keď tu mám ženu s viacerými hviezdičkami. Uvažoval som, ako Belle slušne naznačiť, že jej nedokážem odolať a mám na ňu chuť. Nechcel som vyzerať ako nadržanec, ale pri takejto žene sa to ani inak nedalo.

„Urob si pohodlie, o chvíľku som pri tebe,“ šepla mi zozadu do ucha Bella a po mojom tele prešla vlna vzrušenia. Musel som sa pousmiať, pretože máme asi rovnaké myšlienkové pochody, za čo som bol vďačný. Bella zapadla do kúpeľne a ja som rýchlo zo seba zhodil všetko oblečenie a ľahol si na posteľ. Ako to tie ženy robia, že vždy vyzerajú zvodne, keď čakajú na svoje polovičky? Pokrútil som hlavou a ešte som sa aj po nej poškrabal. Nechcel som tu ležať ako zimný griz, a tak som si začal skúšal rôzne pózy, ktoré by mohli vyzerať trochu zvodne. Zvodné to určite nebolo, pretože pri pohľade na seba samého som sa musel smiať. Ani ruka za hlavu, ani noha cez nohu nevyzerala v mojom prevedení sexy. Z tej lásky mi už načisto preskakuje. Po desiatich minútach som to vzdal. Rozvalil som sa na posteli, pravú ruku som si založil za hlavu a len cez svojho kamoša, ktorý nedočkavo čakal na výlet, som prehodil plachtu.

Poslušne som čakal v posteli na Bellu a bál som sa, že posteľ zbĺkne mojou rozpálenosťou. Nevedel som sa dočkať, kedy konečne vyjde z kúpeľne, pretože som nechápal, čo tam môže tak dlho robiť. Bola tam vyše pol hodiny. Nechcel som si ani predstaviť, keby bola obyčajným človekom, ako dlho by jej to trvalo potom.

„Edward, zatvor oči,“ ozval sa na mňa z kúpeľne jemný hlások. Najskôr som len zmätene pozeral na dvere od kúpeľne, ale nakoniec som poslúchol. O chvíľu som začul, ako zaklapli dvere a Bella bosými nohami ťapká po dlážke. Potom prešla ku mne na posteľ. Netrpezlivo som čakal, kedy mi dovolí otvoriť oči, ale miesto toho som ucítil jemný dotyk jej rúk na svojej tvári. Zacítil som tiež jemný hodváb na svojich očiach, až po chvíli mi došlo, že mi ňou zaviazala oči, aby som nevidel.

„Nedávaj si ju dole, chcem, aby si si to poriadne užil,“ šepla mi do ucha a pohrýzla mi ušný lalôčik. Pri tom dotyku mi do tela vystrelilo milión motýlikov a už som takmer horel. A to som ešte nevedel ani, čo ma čaká. Len som dúfal, že ma už nebude trápiť.

Cítil som, ako si ľahla celým svojím telom na mňa, na pokožke ma jemne pošteklili jej vlasy a ucítil som aj jemný hodváb. Ani som si nechcel predstaviť, čo má na sebe oblečené. Jej tvar tela sa dokonale hodil k tomu môjmu, chcel som sa jej aspoň dotýkať rukami, ale dala mi ich za hlavu.

„Nehýb sa, prosím,“ šepla znova a ja som napäto čakal, čo sa bude diať. Jej dych bol zrýchlený. Z myšlienok ma vytrhli horúce pery, ktoré sa prisali hltavo na môj krk. Prechádzala mi jemnými perami po každom kúsočku krku a vo mne to vzbudzovalo neuveriteľné pocity. Keď sa mi jemne zahryzla do krku, musel som slastne zavzdychať. Vyvrátil som hlavu dozadu a od toľkých pocitov privrel oči. Chcel som ochutnať jej plné prekrvené pery, ale Bella mi ich nechcela dať. Jemnými perami venovala mojej tvári nespočetne veľa bozkov, ktoré ma dokonale rozpaľovali. Ako málo stačí ku šťastiu.

Presunula sa až na moju kľúčnu kosť, po ktorej mi prešla znova zubami a jazykom zanechávala mokrú stopu. Zastavila sa na mojich prsiach, medzi zubami mi stisla bradavku. Prudko som vydýchol a zaklonil hlavu. Bola to neopísateľná slasť. Chcel som jej spôsobovať to isté, ale nenechala ma. Užívala si moje trápenie. Tá žena ma jedného dňa privedie do hrobu.

Hodnú chvíľu sa venovala mojim svalom na bruchu. Belline pery nenápadne zablúdili k môjmu podbrušku a to už nešlo vydržať. V pästiach som držal vankúš nad sebou a zmietal sa pod pravidelnými vlnami vzrušenia zo ženy, ktorá na mne ležala a hrala sa so mnou.

„Láska, už ma netráp. Daj mi dole tú šatku, prosím. Dovoľ mi, aby som sa ťa mohol dotýkať. Nevydržím to viac,“ zastonal som potichu a hlavne zmučene. Začul som tichý smiech mojej lásky a vedel som, že si to náležite užíva. Nedočkavo som očakával neočakávané, ale nedočkal som sa. V tom som počul, ako zlieza z postele. Zamračil som sa. To nemyslí vážne, ona ma rozpáli a len tak si odíde?

„Bella, len mi nepovedz, že to je všetko. Ja to už fakt nevydržím.“ Môj hlas znel naozaj zmučene a znova sa ozval anjelský smiech.

„Daj si tú šatku dole,“ povedala šeptom a šatka v momente letela preč.

Posadil som sa a ostal ako oparený. Všade bola tma a izbu osvetľovala len malá lampička, ktorá dávala prostrediu romantický nádych. No to nebolo to, čo ma dokázalo takto omámiť. Môj nádherný anjel stál oproti posteli v krátkej čipkovanej košieľke, ktorá odhaľovala jej krásne štíhle stehná a z profilu jej úžasne tvarovaný zadoček. Už som si predstavoval, ako ho zamestnám svojimi rukami. Prešlo mnou vzrušenie, až som sa jemne striasol. Očami som sa posunul vyššie, kde bol veľký výstrih odhaľujúci jej krásne krivky, ktorých som sa túžil dotýkať a láskať ich perami.

Bola neuveriteľne nemravná. Rukou si prešla po stehne a posúvala ju hore až ku košieľke. Mierne sa otočila do boku a začala si vyhŕňať ten zbytočný kus látky, ktorý takmer nič nezakrýval. Odhalila svoje ženské boky a to som už nasucho preglgol. Chcela pokračovať vyššie, ale už som stál pri nej.

„To... to... Ja sám,“ vykoktal som a chytil som si ju do náručia a položil na posteľ. Trochu som sa odtiahol a ešte som si musel poriadne prezrieť toho jemného anjela pod sebou. Ale tentoraz nebola anjelom, ale nenásytným čertíkom, ktorý túžil po mne tak, ako ja po nej. Hneď som perami zablúdil na jej dekolt a zasypal ho bozkami a dotykmi. Určite musela zacítiť moje vzrušenie, ktoré sa samo vztýčilo a chcelo ukojiť svoju túžbu po tejto kráske, ale ona si to očividne užívala a panva sa jej samovoľne prehýbala.

Medzi prsty som jemne chytil jedno z tenučkých ramienok a pomalým tempom som ho sťahoval dole. Odhaľoval som jej neskutočne nádherné krivky, aby som mal krásny výhľad na jej prsia, ktoré čakali na svoje mojkanie. Sklonil som sa k nim a jemnučko jazykom prešiel po jednom z tých úžasných výtvorov prírody. Prešiel som cez navretú bradavku, pričom sa Bella prehla v panve a narazila na moje vzrušenie. Obaja sme nahlas zastonali. Musel som sa ovládať, aby som si ju ihneď nezval. Chcel som, aby prežívala všetky tie slastné pocity.  Bol som rozpálený, keď mi rukami prechádzala po chrbte a vrývala mi doň nechty. Vášnivo som sa vrhol na jej pery a jednou rukou som jej ďalej sťahoval košieľku. Ochutnával som jej sladké pery a dravo ich bozkával. Jazykom som jej prešiel po perách a Bella mi hneď na to vzdychla do úst. Striasol som sa pri tom zvuku.

Jazykom som robil mokrú cestičku až po jej bruško, ktoré som jemnučko bozkával. Jej slastné stony vypĺňali celú miestnosť. Prstami som sa posunul nižšie na jej podbruško a čakal, či ma pustí nižšie. Automaticky roztiahla stehná a pustila ma k sebe. Prstom som prešiel cez jej najvzrušenejší stred. Bella sa podo mnou prudko prehla a do chrbta mi zaryla nechty. Neprestal som a prešiel po tom malom vrchole jej najväčšej slasti. Bella nahlas vykríkla a zdrapla ma za vlasy. Chcela ma od seba odtlačiť, ale to už som do nej vnikol prstom, kvôli čomu znova vykríkla a začala sa zmietať podo mnou. Bol som z toho snáď ešte vzrušenejší ako ona. Dorážal som až na samý koniec a sledoval jej tvár. Mala pevne zavreté oči a ústa otvorené. Musel som ich ochutnať, a tak mi začala stonať do úst. Neuveriteľne krásny zvuk.

„Edward,“ zavrčala na mňa cez zaťaté zuby. Vedel som veľmi dobre, čo chcela. Ale už aj ja som bol na konci síl, tak som sa uvelebil medzi jej stehnami. Rozkoš nám okamžite prešla celým telom a obaja sme zastonali pod tým neuveriteľným pocitom. Extáza opojenia mi brala všetky zmysly, nedokázal som myslieť na nič, len na krásku podo mnou, ktorá ma pevne zvierala svojimi stehnami a stonala mi do tváre.

Jej ruky zablúdili k môjmu pozadiu, čím si ma pritiahla k sebe a ja som do nej vnikol na doraz. Ach, bol to skvelý pocit. Cítil som sa krásne. Ale už som to nemohol viac vydržať, začal som si ju brať ako dravec. Vášeň medzi nami rástla neuveriteľne rýchlo. Rýchlejšie a rýchlejšie som sa do nej vnáral a hladil ju po celom tele, po jej nádherných ženských krivkách, ktoré patrili len mne a táto úžasná žena sa mi naplno oddávala. Nedokázal som sa jej dostatočne nabažiť. Do ucha som jej šepkal slova lásky, za čo ma odmeňovala dravými bozkami a dotykmi. Obaja sme vycítili, že to príde, že stačí už len pár prírazov a zažijeme mohutný výbuch slasti.

Bella sa začala podo mnou dvíhať, nerozumel som tomu, ale pochopil som veľmi rýchlo. Stále prepojení sme si sadli a ja som si ju tak mohol viac užiť. Bella ma oblapila okolo krku, čím sa svojimi prsiami natisla na moju hruď. Bože, však ona ma zabije. Ja som ju chytil okolo krásneho zadočku a pritisli sme sa k sebe čo najviac. Prudko sme prirazili panvami proti sebe. Vykríkli sme od neopísateľnej slasti a ostali v tranze. Moja láska si oprela hlavu o moju hruď a ja som nedokázal nič povedať. Stále som sa zmietal v doznievajúcom výbuchu slasti.

 

Bella:

Ráno som sa zobudila a cítila sa ako znovuzrodená. Vždy po podobnej noci s Edwardom sa cítim skvele. Otvorila som oči a porozhliadla sa po izbe, ktorá vyzerala ako po druhej svetovej. Kusy nášho oblečenia boli rozhádzané po izbe a z vankúšov ostali iba pierka. Mám pocit, že upratovačke nechám asi vysoký tringelt, lebo toto bude upratovať týždeň. Potom som sa otočila k Edwardovi a jemne sa perami obtrela o jeho pery a šla do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu a hodlala som sa vrátiť k nemu, aby som ho v pokoji zobudila. To sa však nekonalo, pretože len čo som vyšla z kúpeľne, môj pohľad padol na Emmetta, ktorý sedel na našej posteli a medzi prstami držal kúsky mojej nočnej košele.

„Vypadni,“ skríkla som bez premýšľania a tým som zobudila Edwarda, ktorý miesto toho, aby sa zakryl vyskočil úplne nahý z postele. Emmett sa rozosmial na plné kolo a ja som sa začala červenať. Toto telo malo byť ukryté pred okolitým svetom a hlavne pred Emmettom. Toto telo patrí iba mne. Nemohla som odtrhnúť oči a po celý čas som skenovala Edwardov rozkrok. Rýchlo sa spamätal a rukami si zakryl môj poklad, ktorý je určený len pre moje oči.

„Nerob zo seba citlivku, čo myslíš, kto ťa prebaľoval, keď si bol dieťa?“ zasmial sa Emmett a potom sa pozrel na mňa.

„Prišiel som zobudiť divochov. Ako ste si to užili?“ spýtal sa a ja som si namosúrene prekrížila ruky na hrudi. Chcela som mu tým dať najavo, že nemám záujem s ním teraz za žiadnych okolností diskutovať a má vypadnúť. Ak tak neurobí, rada mu pomôžem.

„Vidím, že vám nie je do reči, čo už. Požiadal by som vás iba o jednu vec. Nabudúce buďte trochu tichšie, pretože niekto sa snaží spať,“ napomínal nás a ja som zodvihla ľavé obočie. On nespí, nech ma nechce hneď po ránu nasrať.

„Ešte aj našich starúšikov ste rozpálili natoľko, že sa po vás opičili.“ Po týchto slovách do izby nabehla Esme a dala mu pohlavok.

„Ja ti dám starúšikov. Okamžite im daj pokoj, poďme,“ nakázala Esme a ťahala Emmetta preč z izby. „A toto tu nechaj. Pokiaľ viem, čipku nenosíš,“ upozornila ho Esme a on sklopil uši. Vyzeral ako malý chlapec, ktorému práve zobrali hračku. Pustil na zem kus látky a odišiel. Bola som vďačná, že tu je Esme a prišla nás zachrániť. Vôbec som si v noci neuvedomila, že sme boli až taký hluční. Možno aj nie, ale dokonalý sluch tejto rodiny je niekedy naozaj otravný. Edward bol úplne mimo po tejto chladnej sprche a mne ho prišlo ľúto. Podišla som k nemu a objala som ho. Uvoľnil sa a zvalil ma na posteľ.

„Kde sme to včera skončili?“ spýtal sa laškovne a začal mi hrýzť ušný lalôčik. Zavrnela som. Bože, toto je moja slabosť. Nie, musím sa spamätať. Pokrútila som hlavou a nechcene sa odtiahla.

„Zlatko, mali by sme sa najesť a ísť dohodnúť, čo bude dnes,“ povedala som smutným hlasom, pretože  teraz išlo naozaj do tuhého. Už nebol čas na nič, teraz sme stáli pred neľahkou úlohou. Nájsť a zachrániť Sophie a môjho otca.

„Bella, chcel by som s tebou hovoriť ešte skôr, ako odídeme,“ povedal zvláštnym hlasom a kráčal preč. Kam si myslí, že ide! Najprv začne a potom nedokončí? Tak to teda nie.

„Kam si myslíš, že ideš?“ spýtala som sa a podupkávala bosou nohou.

„Na záchod?“ zasmial sa. Aha, jasné.

„Prepáč, pokojne si vybav, čo treba,“ usmiala som sa a červená som bola určite aj na veľkom palci na nohe. Kým bol Edward dnu, ja som si začala hľadať niečo na oblečenie. Netušila som, čo si mám obliecť, a preto som zvolila modré rifle, tričko a čierne topánky. Na tričko som si prehodila bundu a sadla si na posteľ. Edward prišiel ani nie o desať minút a tiež sa šiel obliecť. Výhľad na jeho nahý zadok mi vyčaroval úsmev na tvári. Dokonalosť sama. 

„Bella, ja netuším, čo sa dnes stane. Neviem, ako to celé dopadne a či sa z tade dostaneme živí,“ začal a ja som hneď pri druhej vete chcela namietať. Chcela som mu povedať, že nech sa stane čokoľvek, on bude v poriadku. Položím život za všetkých, keď to bude nutné, ale on bude v poriadku. Nedostala som sa k slovu, pretože pokračoval: „Ak by sa náhodou stalo, že to neprežijem... Mlč, prosím. Ja viem, čo mi chceš povedať, aj ja si želám, aby sme boli všetci v poriadku, ale počúvaj ma. Ak by sa niečo zvrtlo a ja by som zomrel... Bože, tak ťažko sa o tom hovorí,“ sklonil hlavu a pozeral do zeme. „Milujem ťa, to určite vieš. A preto ťa chcem požiadať o niečo, čo pre teba nebude ľahké. Ja viem, že u vás je to tak, že ak sa raz zamilujete, je to navždy. Ale ja ťa aj napriek tomu chcem požiadať, že ak by sa mi niečo stalo, chcem, aby si sa pokúsila žiť ďalej a nájsť si niekoho. Nechcem, aby si ostala sama po zvyšok svojej existencie. Musíš ísť ďalej a pokúsiť sa ľúbiť niekoho iného.“ Čo to odo mňa žiada? On sa načisto pomiatol. Naozaj si myslí, že ak by sa mu niečo stalo, tak ja sa vrhnem do nejakej inej náruče? On si myslí, že dokážem s niekým zažiť to čo s ním. Že niekoho budem môcť pobozkať, spojiť svoje, teraz už Edwardove telo, s niekým iným. Nie! Bože, nie...

„Edward, to, čo tu odo mňa žiadaš, je bláznovstvo. Nikdy nedokážem ľúbiť iného muža. Ak by sa ti niečo stalo, čo sa určite nestane, ale ak náhodou. Chcem umrieť. Už som o tom premýšľala, nemám prečo žiť ďalej. Ak by si tu nebol ty, tak umriem s tebou. Si pre mňa vzduchom, ktorý dýcham, a keď nebudem mať svoj vzduch, nemôžem predsa žiť. Ani obyčajný človek by nemohol žiť bez vzduchu. Žiadaš odo mňa niečo, čo nemôžem nikdy splniť. Je to to isté, akoby si smädnému podal kúsok chleba.“

„Ale...“ pokúsil sa namietať, ale rýchlo som mu priložila prst na pery a umlčala ho tým.

„Neskončila som. Predstav si, žeby som to žiadala ja od teba. Si človek, ak umriem, zabudneš. Ľudia dokážu zabudnúť, ale ja nie. Dokázal by si milovať inú ženu, keby som ťa o to požiadala?“ spýtala som sa ho a dúfala, že pochopí, kam touto otázkou mierim. Ak by mi povedal, že by to dokázal, sklopila by som uši a bola ticho. Ale ak pochopí, že to nie je možné, budem mať vyhraté.

„Nedokázal. Umrel by som v deň, kedy aj ty. Deň, kedy by si umrela ty, umrel by som aj ja, pretože nedokážem žiť bez polky srdca. Si mojou súčasťou, Bella, milujem ťa. Dúfal som, že budeme spolu naveky, ale to naveky bude asi kratšie, ako som si predstavoval,“ povzdychol si a bolesť z jeho hlasu bola priam neopísateľná. Uhol pohľadom a to sa mi nepáčilo, chcela som, aby sa mi díval priamo do očí. Vzala som jeho tvár do dlaní a natočila si ju k sebe. Oči sa mu leskli, zdržiaval slzy. Bolo to romantické. Nikdy som nevidela muža plakať, ale hrialo ma to pri srdci, pretože bola vidieť sila lásky, ktorú sme k sebe prechovávali.

„Miláčik, milujem ťa najviac na svete. Nedovolím, aby nás niečo rozdelilo. Ani samotní Volturiovci ma od teba nedokážu odtrhnúť.“ Moje slová som myslela smrteľne vážne. Predstava, že by sa mu niečo stalo a ja by som ho nikdy v živote nevidela, mi spôsobovala obrovskú bolesť. Po prvý raz som skutočne šťastná a nechcem prísť o toto šťastie.

„Bells, nechcem rušiť, ale Carlisle chce s nami hovoriť,“ oznámila Alice, keď zaklopala na dvere.

Na jednej strane som bola rada, že prišla a tým som dokázala zdržala slzy. No na druhej strane mi bolo ľúto, že to boli posledné chvíle s Edwardom. Aspoň na teraz. Chytila som Edwarda za ruku a ešte ho pobozkala. Pokrivene sa usmial a obaja sme kráčali za Alice. Došli sme do druhej izby, kde na nás čakala už celá rodina. Všetci sa tvárili adekvátne k problému, pred ktorým sme stáli, jedine Emmett si nás s Edwardom stále premeriaval a krútil hlavou. Neviem, o čo mu ide, ale ak s tým neprestane, sama mu tú hlavu odkrútim. Carlisle si musel všimnúť môj nevraživý pohľad a začal riešiť dôležité veci. Nedokázala som sa sústrediť, stále som uvažovala nad tým, čo Edward začal v izbe. Žije v rodine upírov niekoľko rokov a žiada po mne, aby som ľúbila niekoho iného. To sa predsa nedá.

„Súhlasíte?“ spýtal sa Carlisle po chvíli a ja som bola jediná, ktorá nevie, o čom je práve reč. „Bella, vnímaš ma?“ Zatvárila som sa ako zranené šteňa a mala som chuť prepadnúť sa pod zem. Za tieto dni toho bolo na mňa priveľa. Všetko sa na mňa nahrnulo z ničoho nič a ja som sa naozaj nedokázala sústrediť a vnímať.

„Bella, viem, že toto nie je vec, s ktorou sa upír chváli na počkanie... No Aro bol mojim priateľom. Preto som sa rozhodol, že zajtra tam nepôjdeme na boj, ale pôjdeme si s ním pohovoriť. Samozrejme, ak by došlo k najhoršiemu, bojovať budeme, ale najprv to chcem skúsiť diplomaticky. Možno sa nám podarí všetko vyriešiť aj slovne. Ja nie som zástancom boja,“ vysvetľoval Carlisle, ale ja som po pár slovách na neho pozerala doslovne ako na blázna.

Naozaj si myslí, že nás vypočujú, že prepustia môjho otca a Sophie? Nechcem byť neúctivá, a preto som radšej udržala smiech na uzde, ale je to bláznovstvo. Myslí si, že keď tam nakráčame a s nami aj Edward, že budú od radosti skákať? No to určite, to by som si rada pozrela.

„Ja nepoznám nikoho z nich, ale myslíte si, že je to správne? Prísť tam a žiadať ich o milosť pre môjho otca, Sophie a Edwarda? Premýšľali ste nad tým, že môžu ublížiť Edwardovi?“

Čo ak ho budú chcieť zabiť? Čo ak nám dajú na výber, čo potom? Koho by som v tej chvíli chcela zachrániť? Bude to znieť asi zvláštne, ale vybrala by som si Edwarda. Otec mi dal možno život, ale naučila som sa žiť bez jeho prítomnosti. Horšie je to so Sophie. Tá je ako moja rodina, beriem ju ako súčasť svojho bytia, ale Edward je moja životná láska. Nie! Nedokážem voliť medzi nimi, viem koho si vybrať, ale  určite nechcem byť postavená do tejto pozície.

„Bella, Edward chce byť jedným z nás, čo znamená, že jeho život ušetria. Tým som si istý. Aro je možno zákerný, vypočítavý a hľadí iba na svoj prospech. No poznám ho aj z druhej stránky, ktorá nesie meno: Spravodlivosť. Určite nás vypočuje a dá možnosť všetko vysvetliť. Ver mi,“ ubezpečoval ma, ale niečo mi hovorilo, že tomu tak nebude. Rezignovala som, ale bola som pevne rozhodnutá Edwarda štítiť po celú dobu vo Volterre.



V budúcej kapitole už budeme stáť pred bránami Volterry. Čo nás tam čaká? Skutočne bude Aro pán Spravodlivý alebo práve naopak? Čo nás tam čaká? 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Femme au masque - 21. kapitola:

 1
5. Jana
30.06.2013 [17:29]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Seb
29.06.2013 [11:53]

Nádhera, tolik lásky, to miluju. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. marcela
29.06.2013 [7:59]

Jednu dobu jsem byla zralá na ledovou sprchu!! EmoticonTohle mi po ránu nemůžeš dělat!! Emoticon Emoticon
Nádherná kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon

2. kiki1
28.06.2013 [19:23]

Fantastická kapitolka. Už se nemužu dockat pokracování. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. michyseji
28.06.2013 [17:24]

to som zvedavá , čo sa tam nakoniec stane , rýchlo pokračko Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!