Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 10. kapitola

09.02.2011 (09:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 6938×

10. kapitola

Bella:

Keď som si doma pod perinou čítavala romány, zdalo sa mi nemožné, aby sa hrdinka zamilovala na prvý pohľad a od prvej chvíle vedela, že on je ten jediný a pravý. Teraz sa cítim ako jedna z nich. Stačil mi jediný pohľad a vedela som to. To, čo chcem, bude pre mňa a pre celú rodinu jedno veľké trápenie. Nechcem nikomu ublížiť, ale ako mám teraz zabudnúť a normálne žiť. Cítim sa ako motýľ, ktorého vypustili na lúku plnú kvetín. Vidím v diaľke búrku, ale tie kvety sú tak lákavé a voňavé, že radšej zariskujem a vychutnám si každučký lupeň, kým príde lejak a zotrie mi z krídel peľ, a ja sa už nikdy nepreletím. V jeho náručí som sa cítila chránená. Dával mi pocit istoty. Jednoducho som vedela, že sa postaví proti celému svetu, aby ma ochránil. Neviem, čím to bolo, a ako je to možné, ale bolo to tak. Vyslobodila som sa z jeho naručia. Hľadel na mňa a chcel niečo povedať, no hneď sa zarazil.

„Ide po teba Jacob,“ šepol smutne. Prikývla som a rýchlo som zo seba stiahla bundu a napchala ju do plecniaka. Edward nemo sledoval moje opatrenia.

„Minule som smrdela,“ šepla som na vysvetlenie.

„Jacob to vie?“ opýtal sa zastrene.

„Nie. Povedala som mu, že sme sa stretli a že sme si cvičili texty. Mám pocit, že si domyslel. Neprehovoril so mnou celý týždeň,“ šepla som.

„Mrzí ma to. Viem, aké to máš ťažké. Ja sa ťa ale nevzdám.“ Znel odhodlane. Čakal, čo mu na to poviem. Otočila som sa na odchod, no ešte som sa rýchlo naklonila a pobozkala ho na líce.

„Ani ja sa ťa nevzdám,“ povedala som s úsmevom. Šla som pomaly k lavičke, keď som už zbadala Jacobovo auto. Opatrne som otvorila dvere a hodila plecniak na zadné sedadlo. Jacob sa na mňa pozrel, a potom sa pozrel smerom k Edwardovmu autu. Práve nastupoval. Jacob besne vyskočil a rozbehol sa k nemu. So zatajeným dychom som sa rozbehla za ním. Edward sa nevzrušene otočil. Jacob ho zdrapol za sako a prudko trhol.

„Dáš jej pokoj! Rozumieš!“ štekol po ňom. Edward sa na mňa pozrel, a potom sa pozrel na Jacoba.

„Ak mi to povie sama, tak áno,“ povedal priškrtene. Jeho oči tmavli a zatínal päste. Jacob do neho silno sotil a Edward vrazil chrbtom do auta.

„Nevyvolávaj tu roztržky. To nikto nepotrebuje,“ povedal ešte stále pokojne.

„Ty to nepotrebuješ. Daj jej pokoj, inak sa zmluva zruší. Rozumieš?“ Jacob bol ako besný. Spoza budovy zrazu vyšli dve postavy. Zmeravela som. Bol to ten svalnatý a blondiak. Jacob si ich nevšimol, no Edward áno.

„Choď s Bellou preč,“ šepol.

„No iste!“ prskol Jacob. V tom sa obaja postavili z jednej strany k Edwardovi.

„Čo sa deje? Robí ti ten pes problémy?“ opýtal sa ten veľký.

„Nie, všetko je v poriadku. Bella a Jacob už idú preč,“ povedal pokojne. Zdrapla som Jacoba za ruku a snažila sa ho odtiahnuť.

„Ešte som neskončil!“ prskol Jacob a postavil sa proti trom upírom. Pozrel na Edwardových bratov.

„Držte toho Rómea od mojej sestry. To je posledná výstraha!“ Otočil sa, schmatol ma za ruku a vliekol k autu. Pozrela som cez rameno na Edwarda. Urobil krok dopredu. Mala som pocit, že sa chce rozbehnúť a vyrvať ma z Jacobových rúk. Kývla som hlavou sprava doľava. Bála som sa, aby nespravil nejakú hlúposť.

Edward:

Jacob Bellu posadil do auta a odfrčal. Chcel som mu ju vyrvať a utekať s ňou preč. Jacob bol len krok od explózie. Nechcel som to riskovať. Keď som sa trocha upokojil pozrel som na bratov.

„To bolo čo?“ opýtal sa Emm so zdvihnutým obočím.

„Nič,“ šepol som a prezeral si ohnutý plech na Volve.

„Akože nič?“ štekol Jasper.

„Všimol som si, že sa niečo deje, ale ani vo sne ma nenapadlo, že to súvisí s tou vlčicou,“ povedal nahnevane. V ich mysliach som videl, ako Bellou opovrhujú a to ma vytáčalo.

„Nie je to vaša vec,“ povedal som namrzene.

„Akože nie? Žijeme tu a nemôžeme si dovoliť žiaden problém a už vôbec nie s vlkmi. Zbláznil si sa?“ štekal po mne Emmett. Jasper bol nesmierne nervózny. Poznal moje pocity, a preto radšej nerýpal. Sadol som do auta a namieril si to rovno domov. Na príjazdovej ceste som sa stretol s Carlislom. Okamžite zbadal, že sa niečo stalo, no ja som nemal chuť niečo vysvetľovať. Zavrel som sa do izby. Neprešla ani hodina a všetci boli doma. Emm už šťavnato vysvetľoval, čo sa stalo na parkovisku. Po chvíli mi Carlisle zaklopal na izbu a vošiel. Automaticky som zavrčal, lebo som vedel na čo myslí.

„Drž sa od toho dievčaťa,“ šepol.

„Nie,“ zasyčal som a Carlisla to očividne zarazilo. Posadil sa a skúmavo na mňa hľadel.

„To sa nedá,“ povedal som pokojnejšie.

„To mi vysvetli.“

„Len dve slová, milujem ju,“ šepol som trocha zahanbene. Carlisle sa nervózne postavil.

„A ona?“ Nepovedal som nič, len som prikývol.

„Ako si to predstavujete? Si upír a ona človek. To by nebol taký problém, ale ona je jedna z nich!“ Bol nahnevaný.

„Nie, nie je. Ona je jediná na celom svete. Nič iné nechcem. Chcem len ju.“ Zmučene som pokýval hlavou a otočil sa k oknu.

„Nikdy som od teba nič nechcel a nič som ti nezakazoval a neprikazoval. Mal som s tebou vždy veľkú trpezlivosť a mal som pocit, že si najrozumnejší, ale toto...“

„Nemôžem za to, čo cítim,“ šepol som.

„Chápem, čo cítiš. Musíš si však uvedomiť, že to nie je možné. Hneď zajtra všetci odídeme z Forks.“ Carlisle to myslel dobre, ale nepochopil, že ja nemôžem odísť. Nedokážem ju opustiť, byť bez jej vône a sladkých pier.

„Carlisle. Viem, že sa hneváš a nechápeš to, ale ja od nej nedokážem odísť. Je mojím celým svetom,“ šepol som.

„Si si istý, že aj ona to tak vníma? Čo ak jej na tebe až tak nezáleží. Ľudské city sú plytšie a krehkejšie. U nich láska rýchlo vzplanie a rovnako rýchlo aj zhasne,“ hovoril naliehavo. O tom som vedel, ale veril som jej. Netvrdila by, že ma miluje, ak by to nemyslela vážne.

„Premysli si to. Dám ti čas a zatiaľ sa skús dať dohromady. Utrieď si myšlienky a pocity.“ Opatrne za sebou zavrel dvere a ja som už nedokázal ďalej počúvať myšlienky svojich najbližších, ktorí ma teraz úplne odsúdili. Vyskočil som cez okno a rozbehol sa do lesa. Keď som bol už dosť ďaleko a nepočul nič, okrem svojej vlastnej mysle, sadol som si na konár a rozmýšľal. Na čokoľvek som začal myslieť, skončilo pri Belle, jej perách a jemnej pokožke. Bola už tma keď som sa vracal domov. Zazvonil mi mobil a ja som ho z nechuťou zodvihol.

„Ahoj,“ šepol nádherný hlas. Zostal som stáť a paralyzovane som hľadel pred seba.

„Ahoj, si v poriadku? Nič ti nespravil?“ šepol som zmučene.

„Som v poriadku. Teda nie som. Chcem ťa vidieť,“ šepla.

„Kedy? Kde?“

„Keď Billy zaspí, prídem na lúku za hranicou,“ povedala tichučko. Zrazu sa tá prázdnota, ktorú som cítil stratila. Šiel som tam hneď a čakal. Nikdy čas nešiel tak pomaly. Sadol som si do trávy a pozeral na mesiac. Už z diaľky som začul jej drobné kroky. Párkrát sa potkla a ja som sa musel zasmiať. Je taká rozkošná. Konečne som ju zbadal. Ona ma ešte nevidela, tak som sa postavil a šiel jej oproti. Keď ma zbadala, usmiala sa a zastala. Opatrne som prišiel k nej. Natiahol som ruku a ona okamžite preplietla naše prsty a pristúpila bližšie. Zodvihla sa na špičky a nastavila mi pery. Zachvel som sa a jemne sa na nich pritlačil. Tá hebkosť mi vyrážala dych. Hneď som sa odtiahol, lebo mi horelo celé vnútro. Bella sa jemne usmiala a oprela si hlavu o moju hruď. Hlboko sa nadýchla a jemne zastonala.

„Voniaš nádherne,“ šepla. Pohladil som ju po vlasoch a jemne ju pobozkal na vrch hlavy.

„Čo ti povedali doma?“ opýtala sa rozochvelo. Nadýchol som sa.

„Carlisle chce, aby sme odišli.“ Hneď sa odtiahla a vystrašene mi pozrela do tváre.

„Nie!“ spískla. Privinul som si ju naspäť.

„Ja nikam nepôjdem,“ šepol som. Trocha sa upokojila.

„Čo budeme robiť?“ šepla zúfalo.

„Existuje len jedna možnosť,“ povedal som rozhodne.

9. kapitola - 11. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 10. kapitola: