Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 9. kapitola

31.01.2012 (17:30) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 3080×

Bella:

Edward len sedel s neprítomným pohľadom vedľa mňa. Bála som sa ho. Po chvíli som sa pozrela na ostatných a tí na tom boli o niečo lepšie. Viem, nemohla som čakať, že to príjmu ako by sa nič nedialo... teda, myslela som si to. Myslela som si, že keď odišli, tak na mňa úplne zanevreli. Bolo zvláštne tu len tak sedieť a pozerať sa jeden na druhého, tak som sa musela niekoho opýtať.

„Edward? Si v poriadku?“ Ten bol na tom najhoršie, preto som chcela počuť jeho názor.

„Prepáč, Bella.“ Postavil sa, ani sa na mňa nepozrel a odišiel. Vedela som, že to nenesie dobre, ale... ale vlastne prečo? Pozrela som sa na Alice a ona šokovane pozerala na dvere, ktorými práve odišiel. Našťastie nakoniec prehovorila Esme.

„Zlato, to je strašné. Prečo si nám to nepovedala skôr? Nemusela si skončiť v nemocnici.“ Po jej slovách akoby všetci znovu ožili a všetko im začalo docvakávať.

„Bella, ako je to vážne?“ spýtal sa ma Carlisle, ale Alice ho prerušila.

„Čo to znamená, Bella... zomieraš?“ Nedokázala som sa jej pozrieť do tváre a stále som bola šokovaná z Edwardovho odchodu. Alice pochopila moje mlčanie. Vážne by mi pomohlo, keby si teraz z toho začal Emmett robiť srandu, ale aj on pochopil vážnosť situácie. Nezostávalo mi nič iné ako im povedať celý príbeh aj bez Edwarda.

„Doktor mi povedal, že mám chronický typ tejto choroby a to vraj znamená, že mám šancu sa dožiť aj viac ako päť rokov.“ Myslela som si, že to je tá dobrá správa, ale spomenula som ako mi bolo, keď to povedal doktor mne.

„Neznie to povzbudzujúco, ale toto je to najlepšie, čo mohlo Bellu pri tejto chorobe stretnúť,“ povedal Carlisle a pozeral sa na ostatných, aby im to celé vysvetlil. Potom sa na mňa usmial a ja som mohla pokračovať.

„Potom som musela chodiť na chemoterapie, ale našťastie sa to po roku zlepšilo a ja som mohla vďaka tabletkám nastúpiť do školy. A tam som stretla vás.“ To mal byť koniec môjho príbehu, ale ostatní na mňa nemo hľadeli ako by som mala ešte pokračovať, ale ja som im už nemala čo povedať. No a možno som im aj všetko povedať nechcela. Esme to pochopila ako prvá a dokonca si všimla, že niekto chýba.

„Niekto by mal ísť po Edwarda.“ Emmett sa prudko postavil a všetkým nám došlo, že on na toto nie je stavaný. Alice podišla ku mne, sadla si a akoby čakala na povolenie objať ma, ale ja som ju schmatla do náruče ako prvá. Alice sa potichúčku zasmiala.

Edward:

Prečo Bella? Ktokoľvek na svete, ale prečo ona? Stále som sa z toho nemohol spamätať. Obehol som mesto už jedenásťkrát, ale ani zďaleka to nepomohlo. Vedel som čo to znamená, keď má leukémiu. Myslel som si, že keď odídem, bude konečne žiť šťastný život, ale ona namiesto toho zomrie. Nemohol som sa s tou myšlienkou zmieriť. Viem, že keby som tam ostal len na minútu dlhšie, asi by som sa neovládol. Bol som strašne nahnevaný, ale ani neviem na koho. Ona si to nezaslúži. Nezaslúži si takýto koniec. Prisahám, keby som sa teraz vrátil a Bella by mi povedala nech ju premením, bez rozmýšľania by som to spravil. Ale to by bolo horšie ako smrť. Milujem ju a som pre ňu ochotný spraviť všetko. Vedel som, že keď Bellino srdce dotlčie, ja zomriem s ňou. Možno jej ostáva pár rokov života, ale to nenahradí tie, ktoré som stratil. Bol som strašne rozzúrený na celý svet a potreboval som krv, aby som sa upokojil, ale napokon som zastavil. Rozhodol som sa, že sa vrátim k Belle. Ona za to nemôže a keď chcem znova získať jej dôveru, musím byť pri nej. Rozbehol som sa smerom k nášmu domu, keď ma zrazu zastavil Emmet.

„Čo ti je? Prečo si odišiel?“ kričal na mňa a ja som vedel, že si to zaslúžim. Nemal som odísť.

„Ja viem. Práve som sa chcel vrátiť. Je mi strašne ľúto, že som tam Bellu nechal,“ povedal som porazeneckým tónom. Emmett sa na mňa chápajúco pozrel.

„Keby sa Rose stalo niečo podobné, tiež by som vyvádzal, ale mne sa to, našťastie, nestane.“ Pozrel som sa naňho šokovane. Vážne si myslí, že toto mi pomôže?

„Poď, prestaň sa už trápiť, ideme domov.“ Buchol ma po pleci a rozbehli sme sa lesom. Išli sme mlčky, keď po chvíli som započul praskot konárov spadnutých na zemi. Bol to človek. Vedel som to. Znova sa vo mne ozval hlas lovca. Emmett ma chcel zastaviť, ale sám vedel, že proti loviacemu upírovi nemá šancu. Párkrát som skočil a uvidel som ho. Bol to postarší muž, ktorý tu bol asi zbierať huby. Pozrel sa mi vystrašene do očí a poslednýkrát vydýchol.

Bella:

Emmett s Edwardom sa nevracali a ja som si začala robiť starosti. Mohlo sa im niečo stať? Sotva, boli predsa upíri. To ma upokojilo a mohla som znova s ostatnými pozerať televíziu. Dávali nejaký krvák, chvíľu som pozerala a neskôr ma to prestalo zaujímať a ja som znova začala rozmýšlať. Rozmýšľala som nad celým dňom. Stačilo tak málo a ja som im to povedala. Zo začiatku som nechcela, ale teraz som bola spokojná. Bola som si s ostatnými bližšia. Úprimne sme sa porozprávali a až na začiatok to zobrali dobre. Hlavne Alice mi v tejto situácii dosť pomohla. Ako by sme znova boli kamarátky. Chýbalo mi to. Keby tu bol Edward, mohli sme sa porozprávať. Nevedeli sme kam odišiel, ale Carlisle hovoril, že si pravdepodobne išiel vyvetrať hlavu. Viem, že sme sa za posledné dni trochu zblížili, ale stále som nechápala jeho reakciu.

„Nad čím premýšľaš?“ opýtala sa ma zrazu Alice. Tou otázkou mi znova pripomenula Edwarda. Neustále sa ma na to pýtal. Nechcela som na to myslieť, tak som rýchlo odpovedala.

„Nad ničím.“ Samozrejme, že Alice som nemohla tak lacno klamať, poznala ma dokonale. Zdvihla jedno obočie, ale ku podivu to nechala tak. Stále sa bála mojej reakcie na čokoľvek čo povie a mne to vyhovovalo. Zblížili sme sa, ale nie až na toľko. Bola som rada, že mi nechávala priestor. Pozrela som sa von sklenenými dverami, ale stále nič. Zrazu sa Jasper postavil a sadol si k Alice. Až potom som si všimla aký má pohľad. Znova niečo videla. Keď to skončilo, pozrela sa na mňa vyľakane. Najprv som si myslela, že si Victoria po mňa prišla, ale Carlisle hovoril niečo o tom, že svoj útok vraj odložila, takže sa nemáme čoho báť. Alice sa otočila na Jaspera a ja som vedela, že to bude niečo s Edwardom.

„Alice, čo sa deje? Niečo sa stalo Edwardovi?“ Ona sa len na mňa pozrela a niečo nezrozumiteľne pre moje uši zašepkala. Všetci sa šokovane pozerali do zeme, aby im neutiekol pohľad na mňa. Všetci v miestnosti to vedeli len ja nie. Ako to môžu robiť? Vedia vôbec, že som strachom bez seba?

„Čo sa to deje? Prestaňte! Povedzte mi už niečo, čokoľvek!“ Chcela som vyznieť naštvane, ale znelo to skôr ako hysterický záchvat.

„Bella, upokoj sa. Neboj, s tebou to nemá nič spoločného. Toto sa týka našej rodiny,“ povedala Alice pokojne, ale ja som vo vnútri šalela.

„Čože, ja sa vám tu práve zverím a vy si tu šuškáte za mojím chrbtom?“ Alice sa na mňa pozrela ospravedlňujúcim pohľadom, ale na mňa to nezabralo.

„Bella, už o chvíľu všetko zistíš.“ Trochu ma to upokojilo. Sadla som si a verila jej. Čakala som a nič neprichádzalo. Najprv som si myslela, že mi to povedala, aby som na ňu prestala kričať, ale po chvíli sa otvorili dvere. Bola tma, svietil len televízor, ale ja som spoznala postavu Edwarda a Emmetta. Nepochopila som, čo Alice myslela tým, že o chvíľu všetko zistím, ale upokojilo ma, že im nič nie je. Edward si všimol, že som tu.

„Bella, mohla by si ísť do izby?“ Chcem vedieť čo sa tu deje a určite teraz nepôjdem do izby.

„Čo predo mnou tajíte?“ opýtala som sa ich rovno, ale Edward sa len posunul ďalej do tmy. Pozrela som sa na ostatých, ale oni si túto situáciu nevšímali. Tak som vedela, že je to len medzi nami dvoma. Dokonca aj Emmett sa nejako vyšmykol a už sedel medzi nimi. Znova som sa pozrela na Edwarda, ale ten sa len krčil v tme. Nedávalo mi to zmysel. Vydala som sa za ním a on sa ani nepohol. Akoby vedel, že je to nutné. Bola som stále bližšie a bližšie, ale aj tak som nič nevidela. Až napokon som zbadala Edwardove krvavočervené oči a vyľakane som ustúpila o krok naspäť.

8. kapitola - 10. kapitola

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 9. kapitola: