Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 10. kapitola

03.02.2012 (14:30) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 2727×

Bella:

Vedela som čo to znamená. Zabil človeka. Preto sa ku mne všetci tak správali. Nemohla som tomu uveriť. Edward mi vždy hovoril, že pije zvieraciu krv už cez polstoročie. Tak ako mohol podľahnúť? Stála som tam pred ním a celá stuhnutá som nevedela, čo povedať. On sa na mňa pozeral ospravedlňujúco, ale mne nemal čo vysvetľovať, to svojej rodine. Chcela som utiecť do izby, ale zdalo sa mi to hlúpe. Po chvíli, čo sme si pozerali do očí, prehovoril:

„Bella, ja som nechcel. Podľahol som v návale hnevu.“ Z čoho mohol mať nával hnevu? Zatriasla som hlavou a znova začala normálne myslieť.

„Mne nemáš čo vysvetľovať. Je to tvoja vec.“ Rýchlo som sa otočila a odišla do izby, kde som mala provizórne bývanie. Našťastie som nemusela chodiť do školy, keďže som bola v nemocnici, nechali ma na chvíľu si oddýchnuť a Edward zostal so mnou. Neviem ako by som sa teraz správala v škole. Otvorila som dvere od izby a ľahla si na posteľ. Myslela som si, že ma nechá na pokoji nech si to premyslím, ale po chvíli som počula klopkanie na dvere. Nič som nepovedala, ale aj tak si dovolil vstúpiť.

„Bella, musíme sa porozprávať.“ Prikývla som, posadila sa a on si prisadol. Stále som bola nervózna z jeho očí a bála som sa mu do nich poriadne pozrieť.

„Prepáč mi to. Keď si mi to povedala, tak som len zbabelo utiekol.“ On sa na mňa díval, ale ja som nenabrala odvahu.

„To nevadí. Nečakal si to,“ povedala som chápavo.

„Práveže čakal. A to ma najviac mrzí. Pripravoval som sa na najhoršie, ale aj tak som to nezvládol.“ Bolo mu to vážne ľúto. Tak som odtrhla pohľad zo zeme a zadávala sa mu do očí. Bolo divné, že mi už tak strašidelné nepripadali.

„Edward, vážne - to mi v tejto chvíli najmenej prekáža.“ Hneď to pochopil a začal znova hovoriť čo sa stalo.

„Bella, priznávam, že som bol naštvaný. Síce ani len netuším na koho. Utekal som okolo mesta, aby som sa prebral z toho šoku. Rozmýšľal som nad tým a rozhodol som sa vrátiť. Potom prišiel Emmett a ten ma v tom len utvrdil. Ale keď som zacítil vôňu toho človeka, tak som... ja neviem, proste som stratil nad sebou kontrolu. Je mi to strašne ľúto. Všetkých som sklamal - Carlislea, Esmé, ale hlavne teba.“

Keď som naňho dívala, sršala z neho ľútosť. Asi sa vo mne niečo zlomilo, ale v tom momente som vnímala len to, že sa k sebe pomaly nakláňame. Cítila som jeho vôňu. Chcela som sa odtiahnuť, ale bola som tak blízko svojho cieľa, že som tomu nemohla uveriť. Chýbalo pár milimetrov, aby sme sa pobozkali. V tej chvíli som sa rozhodla odtiahnuť, ale bolo už neskoro. Naše pery sa už dotýkali. Po tomto som tak dlho túžila a ani som o tom nevedela. Bolo to ako po niekoľkých rokoch natrafiť na starú obľúbenú hračku a ja som si ju užívala. Keď to Edward zrazu skončil.

„Prepáč, ja som nechcel... teda chcel... ale ja...“ Bol strašne zlatý, keď si myslel, že ja som to nechcela.

„Ty si myslíš, že to nebolo obojstranné?“ opýtala som sa ho. On sa na mňa pozrel s nádejou v očiach.

„Aj ty si...“ Stále nevedel nájsť správne slová a pritom to bol on čo vždy vedel všetko najlepšie.

„Áno, samozrejme.“ Usmial sa a znova ma pobozkal, ale teraz už vášnivejšie. Bola som šťastná, že mi môj plán vychádza. Ale úprimne to nebolo len kvôli tomu. Ani neviem ako, ale už som ležala pod Edwardom. Možno to tak na okamih vyzeralo, ale neschyľovalo sa k sexu. Potom sa odtiahol a ľahol si vedľa mňa. Najprv sme si pozerali do očí, ale ja som si po chvíli ľahla na jeho hruď a zaspala som.

Keď som sa zobudila, Edward vedľa mňa nebol. Tak som sa rozhodla zísť dolu, ale ani tam nikto nebol. Prehľadala som celý dom, ale nikde nikoho. Bolo mi to divné. Edward mi zdôrazňoval, že ma tu nikdy nenechajú samú. Začala som sa báť. Možno to bola Victoria. Stále som sa obzerala dookola, ale nikde nikoho. Išla som do kuchyne. V tom som si všimla lístoček na chladničke.

„Išli sme na lov. Neboj sa hneď sa vrátime. Edward.“

Trochu som sa upokojila, ale stále mi to nedávalo zmysel. Doteraz som nemohla ísť sama ani do lekárne a teraz ma tu nechajú samú. Nechcela som sa nad tým zamýšľať, tak som toho nechala. Keď ma tu nechali, tak sú si asi istí, že som v bezpečí. Rozhodla som sa zapnúť televíziu. Dávali nejakú reality show a ja som sa dobre bavila, keď vtom zazvonil zvonček pri dverách. Tak toto už vôbec nedávalo zmysel. Ku Cullenovcom nikto nikdy nechodí. Nevedela som či mám ísť otvoriť. Postavila som sa pred dvere a pozerala na nich. Keď vtom zvonček zazvonil ešte raz. Rozhodla som sa otvoriť. Bol to Edward.

„Ahoj, zlato,“ pozdravil ma a pobozkal na čelo.

„Prečo zvoníš?“ Pozrel sa na mňa a na okamžik nevedel čo má povedať.

„Zabudol som si kľúče.“ Povrchne sa zasmial.

„Vždy chodíš z lovu cez zadné dvere. A ešte k tomu nikdy nezamykáte.“ Obzrel sa a celú si ma premeral.

„Tak teraz som chcel byť slušný.“ Znova sa zasmial a ja som začala báť. Čo to má znamenať?

„Kde sú ostatní?“ Zobral si lístok, ktorý som nechala na stole v obývačke a hodil k mojim nohám.

„Sú na love, ako som ti napísal.“ Pokúsila som sa pohnúť, ale nedokázala som prísť k nemu bližšie.

„No tak, zlato, sadni si ku mne.“ Snažila som sa robiť akože nič, ale stále som sa nemohla pohnúť z miesta kde som stála. Rozhodla som teda ísť do kuchyne.

„Idem si do kuchyne pre niečo pod zub.“ Edward len prikývol. Že by mu po včerajšku vyrástlo sebavedomie? To jediné mi dávalo zmysel. Zobrala som si len jablko vybrala som sa za ním.

„A kedy prídu ostatní?“ Pozrel sa na mňa akoby sa musel na niečo sústrediť.

„Neviem. Chceli ísť na dlhší lov, aby mohli ostať s tebou,“ usmial sa, ale mne to pripadalo akoby to len hral. Ako sa môže za jeden deň jeho charakter takto zmeniť. Včera som si pripadala akoby som bola znova na strednej a Edward u mňa ostával po nociach, ale teraz je to ako keď som ho stretla prvý deň na vysokej. Na vracanie.

Spomenula som si na tabletky a znovu sa vybrala do kuchyne. Vrátila som sa pohárom v ruke a s tabletkou v druhej. Dala som si ju do pusy a zapila. Edward sa na mňa divno pozrel. Dnes sa na mňa celý čas pozeral tak... opovržene. Akoby som bola len nejaká vec. Chcel sa ma na niečo spýtať, ale potom len preglgol a nechal to tak.

Keď program skončil, nevedela som, čo mám robiť. Nezmohla som sa ani na slovo. Vtom som si všimla, že má Edward na krku na ľavej strane jazvu. A to nebola jediná divná vec na ňom. Od včera mal červené oči, ale dnes boli oveľa tmavšie.

„Odkedy máš jazvu?“ Preľaknuto sa na mňa pozrel. V tej chvíli akoby mu došli nervy. V sekunde sa lepil na môj krk.

„Ako to ten sviniar môže s tebou vydržať. Tak nádherne voniaš.“ Držal mi ruky nad hlavou, nemohla som ani len pohnúť. Strašne ma bolelo, ako silno ma držal. Od bolesti som zakričala. Nemohla som uveriť, ako ten upír môže vyzerať ako Edward, ale bola som si istá, že to nie je on.

„Nechaj ju!“ povedal ženský hlas, ktorý som nepoznala, ale bol mi známy. Hneď ma pustil. Zápästia som mala celé červené. Obzrela som sa kto ma zachránil a stuhla som. Bola to Victoria. Hneď mi bolo jasné, že ona ma nenechá ani na okamih na pokoji. Povrchne sa na mňa usmievala aj so svojím kumpánom, ktorý z neznámych dôvodov vyzeral ako Edward.

„Kde je Edward a ostatní?!“ kričala som, ale ňou to ani nepohlo. Stále sa usmievala.

„Tí už sú dávno mŕtvi.“ Teraz sa rozosmiala z plného hrdla, ale mne to bolo jedno. Začala som plakať ako pominutá. Oni nemohli zomrieť. K tomu ešte kvôli mne. Keby som sem neprišla, zabila by len mňa a ich nechala na pokoji. Vtom som sa zmätene pozrela na toho jej poslíčka, ktorý stál vedľa nej.

„Aha!“ povedala prekvapene.

„Toto je Riley. Už si ho stretla. On má takú schopnosť. Vie sa premieňať. Potrebovala som ho, aby ťa zabavil, pokiaľ sme my zatiaľ zabíjali Cullenovcov.“ Znova sa rozosmiala, ale mne bolo stále horšie a horšie. Nemyslela som na nič iné len na to, že už nechcem žiť. Pozerala som sa s uplakanými očami do zeme a nerozmýšľala nad tým, čo hovorím.

„Zabi ma,“ povedala som pokojne. Victoria podišla ku mne a neustále sa smiala.

„Neboj, to ti hneď splním.“

9. kapitola - 11. kapitola

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 10. kapitola: