Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dieťa si nedám! - 21. kapitola

11.12.2010 (07:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 5242×

21. kapitola

Edward:

„Ja viem,“ povedal som a naozaj som tomu veril. Kedy to ale bude? Na celý večer som sa zavrel do izby. Nemal som chuť žiť. Najradšej by som šiel okamžite po jej stopách a priviedol ju naspäť. Sedel som a čakal na ráno. Bella mi zavolá. Dúfam...

Bella však nezavolala ani ráno, ani druhý a ani na tretí deň. Šalel som a nemohol sa na nič sústrediť. Nessie som musel vysvetliť, čo sa stalo. Bola nešťastná. Mamička jej chýbala a malý Edward, aj keď Bellu takmer nepoznal, smútil tiež. Z nášho domu sa šťastie odsťahovalo. Cítil som sa opustený a sám. Ako sa cíti moja láska? Ja tu mám naše deti, ale ona je sama, niekde tam vonku. Po nociach som sa utápal v nešťastí. Mal by som ju ísť hľadať, ale čo by to vyriešilo. Nezostávalo mi nič iné, než dúfať. Charlie si zaslúžil vedieť pravdu a ja som mu ju povedal narovinu. Bol zdesený, ale neodsúdil ma. Podržal nás. Vždy, keď som svojim deťom večer spieval, mal som útechu. V očiach mojej Nessie som videl oči jej matky a Edward sa na ňu nesmierne podobal. Mal jej dokonalé črty tváre. Utápať sa v beznádeji nemalo cenu. Musíme žiť. Mojim deťom nesmie nič chýbať. Bella nás miluje tak oddane, že sa k nám vráti. Stále som to deťom opakoval a oni tomu verili. Nemali dôvod neveriť, bola to tá najčistejšia pravda sveta. Pochopil som ako sa cítila ona pred rokmi, keď som ju opustil. Malo to byť tak ako by som nikdy neexistoval. Jej existencia však bola denno denne potvrdzovaná v našich deťoch.

Alice sa snažila niečo o Belle zistiť, no tvrdila, že jej rozhodnutia nie sú nikdy isté a preto nič nevidí. Prežíval som zo dňa na deň. Z dní sa stal týždeň a potom ubehol aj druhý. Po týchto dvoch týždňoch ma Carlisle nekompromisne zavolal k sebe.

„Už dosť, Edward! Všetci vieme, že sa Bella vráti. Miluje vás. Potrebuje čas. Veď si pamätáš, aké to bolo pre teba vtedy ťažké. Mysleli sme si, že to zvládne lepšie, ale žiaľ. Správa sa zodpovednejšie, než ktorýkoľvek novorodený o akom som počul. Musíš deti vychovávať a byť im vzorom a nie sa tu ľutovať. Keď sa vráti, nebude nadšená ak sa nespamätáš,“ povedal rázne a ja som vedel, že má pravdu. Mňa ubíjala tá nevedomosť. Aspoň keby zavolala, či je v poriadku. Prikývol som.

„Viem, že máš pravdu. Mám o ňu strach. Veľmi mi pomáhate a máš najskôr pocit, že si to nevážim...“

„Nie, Edward! Viem, že si to vážiš. Ty si však zabudol na dôležitú vec. Aj ja s Esme sme prišli o dcéru a tvoji súrodenci o sestru. Sme rovnako nešťastní, ale to nikomu nepomôže, keď sa tu budeme utápať v ľútosti a premýšľať nad tým, čo by bolo keby.“ Rázne sa postavil.

„Máš pravdu. Vždy máš pravdu. Čo navrhuješ?“ opýtal som sa a dúfal, že má plán.

„Vezmi deti k Charliemu. Zajtra ich vezmi do mesta. Vyplň im, aj sebe čas. Deti potrebujú kontakt s ľuďmi.“ Usmial som sa. Pomaly som vyšiel z dverí a urobil, čo mi radil otec. Pokúšal som sa začať znova žiť. Nie žiť bez Belly, ale žiť s vierou, že je pri nás vo svojom vnútri, tak ako my s ňou. Minul ďalší týždeň. Renesmee si na ihrisku našla kamarátov a tak sme každé dopoludie trávili po parkoch. Chcel som, aby žili naplno. Keď mal Charlie voľno, šiel s nami. Pre zvedavcov bola Nessie moja neter a Edward môj syn. Edward rástol pomalšie, než Nessie a tak mal Carlisle ďalší dôvod na podrobné skúmanie. Edwardovi sa jeho záujem veľmi páčil a Nessie odľahlo, že ju už dedko Carlisle denno denne nepodrobuje meraniam od výmyslu sveta. V mojom vnútri sa nič nezmenilo, trpel som. Cítil som sa previnilo, ale nikoho som tým nechcel zaťažovať. Cítil som, že za to všetko môžem ja. Bella ma celý život len obdarovávala. Najprv mi dala lásku, ktorú som si nezaslúžil. Potom mi dala dieťa, pre ktoré takmer prišla o život, a dala mi aj ďalšie. Čo som jej dal ja? Ja som jej všetko vzal. Musela opustiť vlastné deti. Nenávidel som sa. Keby tie moje depresívne myšlienky videl Carlisle, nakopal by ma.

Na dlhšom love som nebol odo dňa, čo Bella odišla. Emm s Jasperom ma presvedčili, aby som šiel s nimi do rezervácie na druhej strane krajiny. Premnožili sa pumy. Neodolal som, a aj keď som veľmi nerád opúšťal svojich anjelov, rozhodol som sa ísť. Pobozkal som Nessie a potom Edwarda. Na lov šli všetci až na Rose a Alice. Ony zostali s deťmi. Jacob zostal v okolí domu a dohodli sme sa, že bude strážiť. Vzal som si mobil a prikázal svojim sestrám, aby mi zavolali, čokoľvek sa stane. Mali zo mňa dobrú zábavu. Mne to bolo jedno, trval som na svojom.

Dorazili sme do rezervácie podvečer. Už po ceste som volal dvakrát domov. Alice mi povedala, že ak zavolám ešte raz, vypne mobil. Mal som strach, aby to neurobila, no aj tak som donútil Emmetta zavolať Rose, či je všetko v poriadku. Určite si lov nepredstavovali tak otravne. Pumu som si ulovil hneď prvý večer a chcel som ísť domov. Emm to však rázne odmietol a trval na tom, že nikam nepôjdem, kým neuloví medveďa. Na druhý deň večer sa mu to konečne podarilo. Mohli sme sa vrátiť a mne spadol kameň zo srdca. Chcel som byť konečne doma. Už si sám pripadám ako nejaký psychopat. Nedokážem myslieť na nič iné. Snažil som sa neobťažovať moju rodinu neustálym dobiedzaním, no bol som nervózny. Vzdali to a šli sme domov. Bol som im vďačný. Esme sa ešte chcela zastaviť v obchode v meste. Chcela nakúpiť nejaké potraviny. Všetci sme vedeli, že moje sestričky určite nevarili. Nessie a Edward si užili tri dni na hamburgeroch a srnčej krvi. Ja som sa nevedel dočkať, až budem doma, a tak som rodine doprial nákupy a šiel domov sám. Nikto nenamietal. Šiel som pomaly, aj keď som sa veľmi tešil na deti. Zabočil som na príjazdovú cestu a zacítil niečo zvláštne. Cítil som upíra. Zastavil som a vystúpil. Vietor sa otočil a odniesol tú vôňu preč. Naskočil som do auta a dupol na plyn. Mal som strach. Pred domom bola vôňa intenzívna. Bola to vôňa mojej Belly. Zhlboka som sa nadýchol a dúfal, že sa mi to nezdá. Vrátila sa, napadlo mi. Srdce sa mi zachvelo, no v zapätí som zmeravel. Do nosa mi udrela ďalšia známa vôňa. Zmiešala sa z Bellinou a ja som v tú chvíľu úplne zošalel. Nohy mi zmeraveli a nevedel som, či mám bežať do domu, alebo preč odtiaľto. Tá druhá, silná vôňa, bola vôňa krvi mojej dcérky. Nessiina krv.

20. kapitola - 22. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dieťa si nedám! - 21. kapitola: