Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dieťa si nedám! - 20. kapitola

07.12.2010 (22:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 5262×

20. kapitola

Bella:

Na lov som musela každé tri dni. Párkrát som zachytila pach ľudí. Mala som, čo robiť, aby som sa udržala a to bol ten pach aj hodinový. Nemali odvahu zobrať ma bližšie k ľuďom. Inak sa mi všetko zdalo ako pred tým. Bola som silnejšia a rýchlejšia, moje telo reagovalo prekvapivo na úplne všetko takmer automaticky. Edward mal úžasnú trpezlivosť. Každé ráno odišiel k Charliemu a bol s našimi deťmi. Večer bol so mnou a rozprával mi, akí sú obaja úžasní. Dodávalo mi to motiváciu pokračovať v snažení ovládať sa. Nosil mi ich veci, aby som si zvykala na ich pach. Vravel, že to zvládam dobre, no opak bol pravdou. Tá sladká vôňa bola neskutočná. Už len pri tej predstave sa mi v ústach hromadil jed. Bolo mi samej zo seba zle, a keď Edward ráno odišiel, plakala som a plakala. Bola som nešťastná. Skrývala som sa pred rodinou. Jediný, kto naozaj vedel, čo cítim, bol Jasper. On však nič nepovedal. Chápal ma. Po týždni chcel Edward priviesť Nessie. Okamžite som to odmietla. Môj manžel sa trápil. Stále sa tváril, akoby som urobila nejaký pokrok, ale nič. Začala som sa nenávidieť ešte viac. Otec sa nemôže naplno venovať svojim deťom a celá rodina sa postupne vytratí, aby mohli byť s mojimi anjelikmi.

Jacob a Charlie sa o deti starali príkladne, ale akú výchovu dá dvom poloupírom človek a vlkolak. Padlo rozhodnutie.

„Edward. Musím odísť. Deti by mali byť tu. Rozprávali sme sa o tom. Ak to nebudem zvládať, tak sa odsťahujem,“ šepla som. Edward vôbec neprotestoval.

„Pár kilometrov odtiaľ je v lese zrub. Kúpil som ho už skôr. Mal byť pre nás a Nessie. Potrebuje pár úprav a bude to skvelé. Zvládneme to,“ povedal s úsmevom a ja som mu úsmev vrátila. Všetci s naším nápadom súhlasili. Až na Alice. Stále sa upierala na víziu, v ktorej som podľa nej odišla navždy.

Behom dvoch dní dalo osem upírov chalúpku do dokonalého stavu. Bola rozprávková. Von som nechodila. Len pre istotu. Môj program bol každý deň rovnaký. Cez deň som si prezerala fotky svojich detí a večery trávila s Edwardom. Trénovali sme s ľudskými vecami, s oblečením mojich detí a dokonca aj s ľudskou krvou. Vtedy som takmer Edwardovi odtrhla hlavu a tak sme radšej spomalili. Chodili ma navštevovať. Stále sa niekto z mojej rodiny zastavil, akoby potrebovali mať istotu, že som pod dozorom. Verila som si čím ďalej, tým menej. Bola som nešťastná. Edward robil všetko možné i nemožné, no pomôcť mi nedokázal. Dokonca začal obviňovať sám seba a to už bolo na mňa priveľa. Začala som sa vážne zamýšľať nad tým, že by im bolo bezo mňa lepšie. Milujem Edwarda, ale neustále ho odpútavam od detí a oni ho potrebujú. Prešli už tri týždne v mojom upírom živote. Sedela som na verande a hojdala sa v kresle. Ucítila som v diaľke upíra. Bola to Alice. Prišla až k domu. Jej výraz bol tak smutný, že ma to vyľakalo.

„Je všetko v poriadku?“ Alice sa nadýchla.

„Doma áno, no tu nie. Videla som tvoje rozhodnutie,“ zavzlykala.

„To nemôžeš Edwardovi urobiť. Prosím, rozmysli si to,“ šepla.

„Ak si to nerozmyslím, povieš mu to?“ opýtala som sa s malou dušičkou.

„Nie. Nepoviem. Bella, všetko bude dobré. Daj tomu ešte mesiac,“ pošepla.

„Alice, mesiac pre upíra nič neznamená, ale pre moje deti áno.“ Zvesila som ramená. Znova sa mi chcelo plakať, no Alice ma predbehla. Hodila sa na kolená.

„To, že odídeš, nevyrieši nič. Edward ťa bude hľadať  a Nessie a Edward aj tak nebudú mať rodičov. Bella, všetci sme vedeli, že to bude ťažké. Ty si prestala bojovať. Kde je tá Bella, ktorá sa postavila upírom, aby si zachránila nenarodené dieťatko? Kde je tá Bella, ktorá sa postaví celému svetu a aj osudu, aby si presadila svoje?“ vzlykala.

„Tá Bella je preč. Uvedomujem si, že tým Edwardovi ublížim a nie len jemu. Žijeme príliš blízko ľudí a ja musím preč. Rozmýšľala som nad tým. Aj keby sa celá rodina presťahovala niekam na samotu, nebolo by to dobré. Bola by som stále obrovským nebezpečenstvom pre Nessie a Edího. Oni potrebujú kontakt s ľuďmi ak chceme, aby potom zapadli do normálneho života. Nechcem celú svoju rodinu odtrhnúť od toho, čo majú radi,“ šepla som.

„Máme radi teba.“ Alice zložila hlavu na moje kolená.

„Aj ja vás. Alice, prosím, odpusť mi,“ pošepla som.

„Nesmieš odísť bez rozlúčenia.“

„Ak by som sa šla rozlúčiť, Edward by ma niekde priviazal a nepustil. Ozvem sa, keď niekde zakotvím. Budem chcieť vedieť, ako sa máte a hlavne, budem chcieť vedieť, ako sa majú moje detičky.“ Hlas sa mi zlomil. Postavila som sa a šla do domu. Alice vytiahla z vrecka zväzok bankoviek a kartu. Vložila mi ju do kabelky a začala baliť najnutnejšie. Vyvalila som na ňu oči.

„Alice, ďakujem,“ pošepla som.

„Neďakuj. Zrádzam všetko, čomu verím.“ Pokrivene sa usmiala. Sadla som si a napísala list pre Edwarda. Jeho presné znenie som už mala niekoľko dní v hlave. Napísať tie slová na papier, bolo však nesmierne ťažké. Niekoľkokrát som ho roztrhala. Alice mi pozerala cez plece a vzlykala. Preložila som papier na polovicu a dala jej ho. Vzala som si to najnutnejšie. Vedela som, že to bude ťažké. Alice šla so mnou niekoľko kilometrov, až na kanadské hranice. Tu sme sa rozlúčili.

„Alice, povedz mu to až večer. Ráno mu zavolám.“ Usmiala som sa.

Vedela som presne, že sa z toho bude Edward obviňovať a dúfala som, že mu môj list vysvetlí dôvody, prečo som musela odísť. Bolelo ma celé telo. Zvieralo mi hrdlo a mala som pocit, že to nezvládnem. Milujem Edwarda a svoje deti a práve preto, to bude dobré.

Edward:

Večer som chcel ísť za Bellou. Vzal som pár detských vecí. Dnes bude pokračovať tréning. Vzal som ešte pár nových fotiek a chcel som ísť, keď sa mi Nessie zavesila na nohu. Objala ma rúčkami a pritisla si tváričku o moje koleno.

„Ocko, prečítaj mi rozprávku,“ zaprosila.

„Miláčik, rozprávku ti prečíta Rose. Ja idem za mamičkou,“ pošepol som a snažil sa ju odtiahnuť od svojej nohy. Držala sa pevne. Prešiel som so svojou dcérou zavesenou na nohe k pohovke a sadol si.

„Poď sem.“ Pohladil som ju po vláskoch a vzal ju do náručia.

„Ocko, kedy príde mamička domov?“ opýtala sa nevinne, tak, ako to dokážu len detičky.

„Mamička potrebuje trocha času. Stále na teba a Edího myslí. Každý večer jej rozprávam, ako rastieš a pozeráme si fotky. Si múdre dievčatko a vieš, že mamička by dala čokoľvek na svete, aby mohla byť pri vás.“ Hladkal som ju. Nessie sa zošmykla z mojich kolien a na chvíľku odbehla. Potom doniesla poskladaný papier. Podala mi ho.

„Namaľovala som jej obrázok. Povedz jej, že ju ľúbim,“ šepla a pobozkala ma. Papier som otvoril. Bola na ňom namaľovaná Bella, ako objíma Nessie a v náručí ma Edwarda. Nessie maľovala fantasticky. Vyzeralo to ako fotografia. Musel som sa pousmiať.

„Nessie a kde som ja?“ Začal som sa smiať.

„Nevošiel si sa.“ Mykla ramenami, schmatla rozprávkovú knižku a s pokrikom na svoju tetu Rose, utekala po schodoch. Do miestnosti pomaly vošla Alice.

„Edward, sadni si,“ pošepla. Pozrel som na ňu a okamžite som pochopil, že sa niečo stalo. Nemusela nič hovoriť. Sadol som si na pohovku a zaboril hlavu do dlaní.

„Odišla?“ opýtal som sa, alebo to bolo skôr konštatovanie.

„Áno. Toto ti nechala.“ Natiahla ku mne ruku s papierom. V jej myšlienkach som videl všetko. Vedel som, že to príde. Belline správanie sa mi nepozdávalo už pár dní a k tomu tá Alicina vízia. Otvoril som papier a prečítal to na jeden dych.

„Edward, prehovárala som ju, ale ona sa rozhodla. Potrebovala odísť. Nechcela, aby si sa trápil. Keď sa na to bude cítiť, vráti sa.“

„Ja viem,“ povedal som a naozaj som tomu veril. Kedy to ale bude? Na celý večer som sa zavrel do izby. Nemal som chuť žiť. Najradšej by som šiel okamžite po jej stopách a priviedol ju naspäť. Sedel som a čakal na ráno. Bella mi zavolá. Dúfam...

19. kapitola - 21. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dieťa si nedám! - 20. kapitola: