Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bullying 3. kapitola

06.12.2011 (17:15) • nicolCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 21× • zobrazeno 1939×

Pohľad Edwarda:

Čo to tá Alice urobila? Stokrát som jej vravel, aby sa s tou potvorou nebavila. Nie, ona nebude počúvať a nebude! Jasné, že si bude robiť čo chce. Ale ja jej ukážem! A tentokrát ma nezastaví ani zazerajúci Jasper. Mali sme dohodu a ona ju porušila.

Naštvane som kopol do dverí a polovica z nich spadla dole. Tak toto nemám tušenia ako to vysvetliť. Dofajčil som cigaretu, ktorá žiadny účinok na mňa aj tak nemala, ale robil som to len preto, že na to dievčatá leteli. Zahasil som ohorok a vybral sa do školy. V triede ku mne pribehla Jessica a neustále mi šepkala do ucha tie jej nechutnosti.

„Edward, naši idú na víkend preč. Nechcel by si sa zastaviť?“ Nikdy v živote by som neodpovedal áno, ale práve vtedy vošla do triedy tá malá mrška a jej zrýchlený tep a nedočkavé oči túžiace po odpovedi mi doslova vnútili odpoveď.

„Samozrejme.“ Jessica zapišťala od radosti. Fakt neznášam ten zvuk. A začala sa po mne plaziť ja som ju nechal tak. Jej bozky som nejako neprežíval. Aj keď som sa fyzicky zapájal, citovo som bol úplne inde.

Keď som konečne toho škriatka dobehol, zatiahol som ju do prázdnej triedy a pri pohľade na ňu som myslel, že vybuchnem od zlosti.

„Alice, ja ťa zabijem! Prisahám, že áno.“

„Edward, viem, čo chceš a máš chuť urobiť. Ale pochop, že v tomto mi zabrániť nemôžeš. Obidvaja vieme, prečo to robíš. Aj keď mne sa to nepáči a najradšej by som ťa za to vyfackovala a kopla ťa do toho veľkého zadku. Je to tvoje rozhodnutie, ale ja už ti to tolerovať nebudem. Takže od teraz sa na mňa spoľahnúť nemôžeš. Aspoň dovtedy, kým sa neumúdriš... skončila som!“ Alice dramaticky zakončila svoj prejav a ja som na ňu pozeral s otvorenými ústami. Fajn, tu sa ani upír na svoju vlastnú rodinu nemôže spoľahnúť. A sľubujem, že toto je poslednýkrát čo urazila môj zadok. Že ho nemám veľký? O tom by som niečo vedel.

Pohľad Belly:

Keď Jake zastavil pred nemocnicou, myslela som, že zošaliem. Začala sa ma chytať panika. Neznášam lekárov a ich nechutné ruky, ktoré cítite úplne všade. Hlavne u lekára Browna. A okrem toho, ten smrad je na nevydržanie.

„Jake, toto nie je vôbec nutné,“ začala som sa s toho vykrúcať. Jake sa na mňa nekompromisne pozrel a chytil ma za moju chudú ručičku. Začal ma za sebou vláčiť a recepciu sme tak rýchlo prebehli, že som si ani nevšimla, či tam bola tá prsnatá blondína alebo tá milá šedivá pani.

Zastavili sme sa pred pohotovosťou a ja som hľadala únikovú cestu, ktorá tu aj tak nebola. Jake ma celý čas, keď sme tam čakali, držal za ruku. On dobre vedel aké pocity sa vo mne odohrávali. On bol jediný človek, ktorý ma chápal.

Dvere sa otvorili a vo dverách stál doktor Carlisle Cullen. Ja som v tej chvíli ďakovala všetkým svätým, ale Jacob to videl inak. Mračil sa ako sto čertov a prisahala by som, že práve teraz mal na tvári výraz totálneho ohromenia.

„Bella, prepáč mi to, ale myslím si, že toto nezvládnem. Počkám ťa vonku.“ S týmito slovami doslova vybehol z nemocnice a ja som na neho nechápavo pozerala. On ma tu nechal samú. Zradca.

Našťastie, rebrá som nemalá zlomené, iba jedno z nich bolo prasknuté. Doktor Cullen bol veľmi milý a keď sa ma spýtal, ako sa mi to stalo a ja som odpovedala, že som padla zo schodov, tak sa ma na žiadne podrobnosti nepýtal. Dal mi recept na nejaké lieky a ja som si ich poctivo šla zobrať do lekárne. Kráčala som po chodbe, samozrejme, dvakrát som odbočila zle a zrazu som vrazila do steny. Robíte si zo mňa srandu? To nebola stena, ale človek.

„Prepáčte. Ja som fakt nechcela. Som proste nemožná!“ začala som sa ospravedlňovať bez toho, aby som sa pozrela na toho dotyčného.

„To teda si,“ odpovedal mi Edward. Toto nie! A to som si myslela, že sa tento deň vyvinie úplne inak.

Zrazu sa tu objavil Jacob a išiel z neho strach.

„Okamžite sa jej ospravedlň!“ rozkázal Jacob. No to ešte nepozná pána dokonalého.

„Tak na to môžeš hneď zabudnúť, ty vagabund!“ Čože? Prosím, nech nikto neskončí na intenzívke. Jake celý očervenel a vyzeralo to, že o chvíľu skolabuje. Našťastie v správnu chvíľu zakročil Edwardov otec, ktorý sa tu zobral od... ani neviem odkiaľ. Vzal Edwarda odtiaľto preč a ja som vzala Jaka von. Potrebovala som ho troška schladiť, tak som trepla prvú hovadinu, čo mi napadla.

„Vďaka, že si ma tam nechal. Si fakt kamoš.“ Jake sa na mňa podivne uškrnul a mal pohľad typu: dievča to by si nepochopila. Potom povedal tým svojím sexi hlasom, teda on si myslí, že je to sexi, ale mňa to neberie.

„Ja ti to vynahradím.“ No, to som fakt zvedavá. 

Túto kapitolu by som chcela venovať GabiBlack, pretože to ona môže za všetky moje šialené nápady. :) A tak isto aj všetkým, ktorý túto poviedku majú radi. A ešte by som sa chcela spýtať: Čítal niekto z Vás moju poviedku: Nemilujem ťa len kvôli stávke, Bella? Chceli by ste pokračovanie?

Autor: nicolCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bullying 3. kapitola: