Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bullying 2. kapitola

04.12.2011 (19:00) • nicolCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 1918×

Ráno som vstala v celkom dobrej nálade. Budík ukazoval šesť dvadsať a v rádiu hrala moja obľúbená pesnička. Začula som prichádzať auto. Vykukla som von oknom, Charlie akurát parkoval na príjazdovej ceste a ja som sa dosť čudovala. Urobila som prudký pohyb a bolestne mi pichlo v boku.

Vyhrnula som tričko a v miestach, kde mám rebrá, som mala fialovú modrinu. Keď som sa pozrela do zrkadla, zistila som, že na tvári to také hrozné nebolo. Spravila som rannú hygienu a na modrinu na oko som si dala krycí make-up, ktorý mi kúpila moja mama na pätnáste narodeniny. Pri spomienke na mamu mi bolestivo pichlo v srdci a slzy som mala na krajíčku. Dala som sa dokopy a zišla som dolu.

Keď som kráčala po schodoch, sykala som od bolesti. Ako to vyzerá, budem musieť ísť k lekárovi. Charlie sedel za stolom a raňajkoval nejakú tu svoju nezdravú vec.

„Dobre ráno, Bells,“ usmieval sa na mňa a podával mi pečivo.

„Oci, čo tu robíš?“ spýtala som sa, pretože o tomto čase mal byť už dávno v práci.

„Vzal som si na dnes voľno. Budem mať predĺžený víkend,“ oznámil mi so širokým úsmevom na tvári. Pre mňa to až taká veselá správa nebola. Čo keď prídem domov s ďalšími zraneniami? Nechcem, aby to Charlie videl. Už takto sa mi to dosť ťažko skrývalo. Sadla som si za stôl a snažila sa niečo do seba dostať.

„Mimochodom, po škole ideme do rezervácie. Majú tam nejakú oslavu či čo. Pozval nás Billy.“

Táto správa ma potešila trošku viac. Uvidím sa s Jakeom. Mala som z toho takú radosť, že som sa dokonca aj usmiala. A to sa nestalo v prítomnosti Charlieho pekne dlho. Bolo pol ôsmej a ja som sa vybrala do školy. Musela som ísť pešo, pretože ma Charlie po škole vyzdvihne. Čo sa mi teda nepáčilo. Snažila som sa mu to vyhovoriť, ale on ma nepočúval.

Vzala som tašku a prechádzkovým krokom som šla po chodníku do školy. Zrazu som začula vrčanie motora a cítila ako ma niečo studené oblialo. Keď som sa trošku spamätala, zistila som, že ma ošpliechalo auto Edwarda Cullena. Bola som celá premočená. Od hlavy až po päty. Viem, bol na mňa hnusný, ale toto teda prehnal. Pochytil ma hrozný hnev a mala som chuť do niečoho buchnúť. Namiesto toho som sa začala nekontrolovane triasť a vzlykať. Zastavilo pri mne žlté auto a z neho vystúpila nastylovaná Alice Cullenová. Netuším, či som zle videla, ale mala som pocit, že sa na mňa usmieva.

„Tuším, že potrebuješ pomoc,“ povedala. Ja som sa na ňu nechápavo pozrela.

„Ale, no tak. Ja nie som monštrum ako môj brat.“ Z kufra auta vytiahla nejaké veci a podala mi ich.

„Bež sa prezliecť. Ja ťa tu počkám.“ Otočila som sa a za mnou bola malá pumpa. Rýchlo som sa na záchodoch prezliekla a vrátila som sa. Alice tam čakala a otvárala mi dvere spolujazdca. Ja som na ňu vyvalila oči a ona sa čarovne zasmiala.

„Pohni si, lebo takto to nestihneme.“ V rýchlosti som si nasadla a vďaka jej šialenej jazde sme behom dvoch minút už boli v škole. Keď som vystúpila z jej auta, všetci na mňa nechápavo pozerali. Otočila som sa na ňu a poďakovala.

„Alice, ďakujem pekne.“

„Nemáš za čo.“ S týmito slovami si to zamierila za jej bratom Edwardom, ktorý si ma nepriateľsky premeriaval.

Tie rebrá ma boleli stále viac. Vychádzala som zo školy a čakala na verejnú potupu v podobe policajného auta na parkovisku. Ale to sa nekonalo. Namiesto Charlieho stál na parkovisku Jake a opieral sa o svoju motorku. Šťastne som sa na neho usmiala. Toto snáď nie je možné! On je moje slnko v tomto hroznom období.

Keď som k nemu prišla, radostne ma objal a zatočil sa so mnou dokola. Lenže ja namiesto pozdravu som bolestne sykla.

„Bella, čo sa deje? Čo ťa bolí tentokrát? Ak ti znova ubližovali tak...“

„Jake, upokoj sa. Stále ma bolia tie rebrá.“

On si ma nedôverčivo prezrel. A podal mi prilbu. Dala som si ju na seba a nasadla som za ním na ten jeho stroj. Keď Jake nezabočil tam, kam mal a nebezpečne sme sa blížili k miestu, z ktorého ma chytala panika, spýtala som sa:

„Kam to ideme?“

„Do nemocnice. Takto ťa nemôžeme nechať.“ Tak toto som počuť nechcela.

Tak, čo na to hovoríte?

Autor: nicolCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bullying 2. kapitola: