Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bullying 1. kapitola

03.12.2011 (14:45) • nicolCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 22× • zobrazeno 2289×

Trailer:

Pozerala som von oknom a rozmýšľala som, ako veľmi sa môj život po tej hroznej udalosti zmenil. Vonku znova pršalo, konáre stromov tancovali zvláštny tanec, vietor spieval srdcervúcu baladu a vonku nebolo ani nohy. Že sa aj čudujem, v takomto počasí by ma nedostal nikto von. Zrazu na mňa prišla zvláštna únava. Myslím, že to je tými liekmi na bolesť. Odkryla som tú hroznú prikrývku horčicovej farby a zaľahla do postele. Ale spánok nie a nie prísť, a tak som rozmýšľala a myšlienkami sa dostala do dnešného obeda.

Stála som tam, viečka pevne privreté k sebe a čakala som, kým sa na mne zabavia. Ale toho som sa nedočkala. Zrazu všetko utíchlo a ja som v kabinete zostala sama. Prekvapene som zamrkala očami, keď som zistila, že nie až tak sama. Predo mnou stál Edward a nenávistne si ma premeriaval.

„Ahoj, Bella!“ povedal. Bolo to akoby mi zapichávali nôž do chrbta. Taký chladný jeho hlas bol.

„Edward, čo odo mňa chceš?“ pýtala som sa ho.

„Hmm... keby som ti to povedal, nebola by to taká sranda. Čo myslíš?“ Ešte nikoho som nepočula slovo sranda vysloviť tak pohŕdavo. Absolútne som chápala, čo tým myslí. Oni sa dobre bavia, keď mi robia zle, ale mňa to neuveriteľne zraňuje.

„Prečo ja?“ spýtala som sa ho to, čo už ma dlhšie ťažilo na srdci. On sa na mňa prekvapene pozrel; očividne zaskočený mojou otázkou.

„Prečo ty? Že máš ešte tú drzosť sa ma na to spýtať, Bella. Ty dobre vieš prečo. Môžeš si za to sama.“ A s týmito slovami doslova vyletel z miestnosti. Ja som tam len tak stála a vstrebávala, čo sa stalo, že mi dnes nijako fyzicky neublížili. Dvere sa s rachotom otvorili a v nich stála celá tá banda, tentokrát bez Edwarda. Vrhli sa na mňa ako zver. Zhodili ma na zem a tam ma kopali a pokrikovali:

„Tak čo, Labuťka, bavíš sa dobre?“ Nebavila som sa dobre. Zábavu som si predstavovala úplne inak. Hlavu som si chránila rukami, schúlila som sa do klbka. Jeden z nich ma ťahal za vlasy a ja som mala pocit, že mi už vytrhal polovicu vlasov. Na konci mi povedali vetu, ktorá ma úplne dostala:

„Pozdravuje ťa Edward,“ zakričal Mike, jeden z jeho kumpánov. Ten najhorší.

Za chvíľu zazvonilo a ja som vedela, že takáto doriadená nemôžem ísť na hodinu. Okrem toho, bude tam Edward a mne sa nechcelo tam vedľa neho sedieť a trpieť viac, ako teraz.

Rozhodnutie padlo okamžite. Na hodinu biológie nepôjdem. Postavila som sa zo zeme a vyšla som von z toho hnusného kabinetu. Pomaly som sa zakrádala okolo triedy, v ktorej som už dávno mala byť a snažila som sa dostať na dámy. Cez malé okienko na dverách som zachytila pohľad pána dokonalého. Pozeral sa na mňa inak, inak ako som bola zvyknutá. Nemala som čas sa tým zaoberať.

Keď som sa pozrela na dievčenských záchodoch do zrkadla, zhíkla som od prekvapenia. Okolo oka mi začínala červenať modrina. Predpokladala som, že zajtra to bude o niečo horšie. Rebrá ma boleli a celkovo som sa necítila vôbec dobre. Vzala som si veci zo skrinky a zavolala som Jakovi. Ten to vzal a súhlasil so stretnutím u nás doma.

Naštartovala som ten môj šrot a vybrala sa domov. Charlie tu nebol. To mi dokonale vyhovovalo. Vošla som dovnútra a cítila som sa úplne odcudzená. To sa dialo vždy po napadnutí. Ľahla som si do postele a úplne som vypla.

Večer mi začal zvoniť telefón, pozrela som na číslo volajúceho. Bol to Jacob.

„Ahoj, Bells. Si doma?“

„Ahoj, áno som. Prečo?“ Môj hlas bol zachrípnutý od neustáleho vzlykania do podušky.

„Ja len, že mi nikto neotvára.“

„Prepáč mi to, už bežím.“

Zložila som a bežala otvoriť. Párkrát som sa potkla o vlastné nohy a poodierala som si kolená. Takže som mala okrem toho vytrhanú polovicu hlavy, zlomené asi dve rebrá, ktoré mimochodom dosť boleli, a už takmer fialový monokel.

Otvorila som dvere a za nimi stál môj usmievavý kamarát Jake, ktorému po pohľade na mňa úsmev na tvári zmizol. Okamžite ma vzal do náručia a nechal ma, aby som sa mu vyplakala na ramene. Čo som robila dosť často a on ma vždy utešoval. Vzal ma na ruky a prešiel so mnou do obývačky, tam si ma položil na kolená a húpal sa so mnou.

„Bella, toto musí prestať.“

„Jake, prosím. Nechajme to tak.“ Nemalo cenu mu vysvetľovať, že proti Cullenovi nie je žiadna šanca.

„Bella, videla si sa? Tentokrát to prekročilo všetky medze.“

„Jake, prosím!“

„Dobre, ale keď sa to stane ešte raz, tak za seba neručím!“

Jacob zostal u mňa ešte pár hodín. A donútil ma, aby som zjedla pár tabletiek proti bolesti. Ešte sme sa poprechádzali po lese a on odišiel. Dohodli sme, že keď všetky následky môjho napadnutia zmiznú, pôjdeme spolu do kina.

Celkom som sa tešila. Otupená tabletkami som si ľahla do postele a čakala na prichádzajúce nočné mory. Charlie príde až okolo polnoci. Premýšľala som. Zajtra v škole to bude hrozné, ale vydržím. Pretože som silná a nezávislá žena.

Dúfam, že sa páčilo. A čo hovoríte na ten trailer? Bol to môj prvý, tak dúfam, že sa páčil.

Autor: nicolCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bullying 1. kapitola: