Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Budem ťa milovať naveky - 14. kapitola

16.03.2012 (20:30) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 2964×

14. kapitola

Ráno som otvorila oči do krásneho slnečného dňa. Fíha, toto sa stane v Seattli raz za rok. Usmiala som sa a poobzerala som sa okolo seba. Prekvapilo ma, keď som vedľa seba nenašla Edwarda.

Bol pri mne celú noc presne tak, ako aj sľúbil. Nepáčilo sa mi však, že som nevedela, kde je teraz.

Pomaly som vstala z postele a vyšla von zo spálne. Do nosa mi ihneď udrela vôňa lievancov a palaciniek. Pokrčila som plecami a pochodovala do kúpeľne, kde bolo mojim zámerom vyčistiť si zuby. Keď som sa pozrela do zrkadla, sama seba som sa zľakla. Moje vlasy vyzerali presne tak, ako som aj včera večer predpokladala, ale aj tak ma to prekvapilo. Chytila som do ruky kefu a začala si vlasy rozčesávať. No, to som tomu dala. Vyzerám ešte horšie. Nakoniec som  sa na sebe len zasmiala a konečne sa dostala k fáze umývania mojich perličiek.

Keď bola ranná očista hotová, prešla som do kuchyne a zasmiala sa nad obrazom, ktorý sa mi naskytol.

Edward stál pred sporákom, niečo miešal v panvici a popritom si pískal a tancoval. Určite ma počul, no napriek tomu sa na mňa ani len nepozrel. No keby len nepozrel. On sa neráčil ani len otočiť.

„Dobré ráno,“ pozdravila som ho. Bol ticho. Zamračila som sa.

„Edward?“ spýtala som sa nevinne.

Nič, len ticho.

„Stalo sa niečo?“

Znova ticho.

„Edward Masen!“ skríkla som, keď už som toho mala dosť. Pomaly sa na mňa otočil a pohľadom preskúmal moje telo. Nakoniec len pokrčil plecami a znova sa otočil ku sporáku.

Spravila som niečo? Pokiaľ si pamätám, tak nie. Zamračila som sa a pomaly k nemu podišla. Pomaly radšej preto, lebo som nebola ešte dobre oboznámená so správaním upírov . Nevedela som, čo sa od nich dá čakať.

Jemne som ho pohladila po pleci a opatrne sa mu pozrela do tváre. Žiadna emócia. Mal kamenný výraz.

„No tak, Edward, čo sa stalo?“ zaúpela som.

Stále mi neodpovedal. Pohľad upieral, ako som zistila, na palacinky. Fajn! Ako chce. S dupotom som odpochodovala do spálne, aby som sa prezliekla. Tajne som dúfala, že za mnou príde. Nechodil. S povzdychom som otvorila skriňu a hľadala, čo by som si dnes mohla obliecť. No, keďže som sa dnes nikam nechystala, rozhodla som sa pre žlté domáce tričko a tepláky. Edwardovi je aj tak jedno, čo budem mať na sebe. Nie kvôli tomu, že sa so mnou momentálne nebaví, ale preto, pretože je na mňa tak zvyknutý.

Keď som sa vrátila do kuchyne, na stole som mala položené raňajky. Dúfam, že to nie je otrávené. Možno by som to radšej ani nemala jesť. Áno, presne to urobím. On je na mňa hnusný, tak ja nebudem jesť raňajky, ktoré ráčil pripraviť. Počkať, a kde je vlastne teraz?

To je jedno. Šla som do obývačky a rozvalila sa pred telku.

„Bells, poď jesť, lebo ti to vychladne,“ ozvalo sa z kuchyne. V duchu som sa zachichotala. Dlho mu nevydržalo sa so mnou nebaviť. No, tak to nie mladý pán. Najprv sa mi ospravedlníš. Alebo aspoň vysvetlíš, prečo si sa so mnou nebavil.

„Nechcem,“ odfrkla som. Jeho širokánsky úsmev som si všimla už aj z pohovky. Počula som, ako otvoril chladničku. Asi z nej niečo vybral. O chvíľu sa predo mnou objavil aj s tanierom, ktorý bol pred tým položený na stole. Na palacinkách bolo šľahačkou napísané moje meno. No, tak to tomu dal. Palacinka Bella. Tak on si zo mňa ešte robí srandu. So zdvihnutým obočím som sa naňho pozrela.

„Bella je naplnená nutelou a kúskami banánu,“ povedal s úsmevom.

„Nechcem,“ zopakovala som. Bella však voňala vážne skvele a mne sa začali na ňu zbiehať slinky.

„No tak, veď ja som sa tak snažil. Vieš, že nie som nejaký úžasný kuchár, ale myslím, že Bella sa podarila,“ zamrmlal Edward.

„Fajn, daj to sem.“ Načiahla som sa pre tanier, ale Edward mi ho nechcel podať.

„Hej, tak najprv ma núkaš a potom z toho nič nie je,“ sťažovala som sa.

Edward sa zasmial. „Máš pravdu. Ale je to len z toho dôvodu, že som na teba nahnevaný.“

„Prečo?“

Našpúlil pery, akože premýšľa.

„Edward,“ zaúpela som. „Prečo?“

Povzdychol si. „No... Preto, lebo dnes ako si vstala si ma hneď nešla privítať. To ma bolelo,“ odvetil ublížene a ruku si priložil na srdce.

„Ale šla som ťa privítať. O čom to hovoríš?“ nerozumela som mu.

Pokrútil hlavou. „Nie, predtým si ešte bola v kúpeľni. Dala si prednosť zubnej kefke pred svojim manželom.“

Zasmiala som sa. „To som sa dopustila vážnej chyby.“

„To nie je vtipné,“ prehlásil Edwarda akože, si utrel nos do vreckovky.

„Dobre, sľubujem, že to už nikdy nespravím.“

„Fajn,“ odvetil s úškrnom.

„Inak vieš, že to nie je normálne, však? Žiarliť na zubnú kefku,“ doberala som si ho.

„Nie? No možno som len extrémne žiarlivý muž.“ Naklonil sa ku mne a ja som si omotala ruky okolo jeho krku.

„Tak žiarlivý tvrdíš,“ zachechtala som sa.

„Veľmi žiarlivý,“ vydýchol a jemne pritlačil svoje pery na moje. Pevnejšie som ho objala a tlačila bližšie k sebe.

„Bells, neblázni,“ zamrmlal mi do pier a odtiahol sa. Zamračila som sa. Hej, vedela som, že to s nami kvôli jeho upírstvu nebude jednoduché. Vysvetľoval mi, že sa musí veľmi ovládať, keď je so mnou. Napriek tomu som však pocítila smútok.

„Nebuď smutná.“ Pohladil ma po líci.

„Nie som,“ odvetila som, ale prekukol ma. Povzdychol si a pritúlil si ma k sebe.

„Ja viem, že to nemáš ľahké,“ zamrmlala som mu do hrude. „Edward, niečo tu horí!“

Edward okamžite vystrelil a už ho nebolo. Rozutekala som sa do kuchyne, kde práve Edward zoškraboval z panvice pripálenú palacinku.

„Láska, ľutujem, ale Bella nebude mať spoločníka. Edward sa spálil,“ vyhlásil Edward.

„Chudáčik,“ zašepkala som. „To musela byť hrozná smrť.“

Pristúpila som k Edwardovi a vzala mu z rúk celú panvicu. Poobzerala som si ju.

„No, ale nie len Edward to neprežil. Túto panvicu môžem rovno vyhodiť.“

***

„Ed, môžem sa na niečo spýtať?“ spýtala som sa, keď sme, ruka v ruke, kráčali po kamenistom chodníku. Už sa zotmelo, čo znamenalo, že Edward  mohol vyjsť von. Mohol preto, pretože slnko už zašlo, takže sa jeho pokožka netrblietala. Druhým dôvodom bolo to, že v tejto tme ho nikto nemohol spoznať. Keby sa tak stalo, bolo by to zlé.

Bola som si plne vedomá toho, že riskujeme. Lenže som sa už za celý deň doma nudila, tak som navrhla prechádzku. Po dlhšom prosíkaní Edward súhlasil.

Museli sme však vyzerať trošku komicky, pretože ja som mala zips na kabáte vytiahnutý až ku krku a Edward mal na hlave šiltovku a okolo krku omotaný šál. V marci, prosím pekne. Bola to vec, ktorú nikdy nenosieval. Nuž, časy sa menia a my sme museli byť nenápadní. No, aspoň sme sa snažili.

„Jasné.“

„No, vieš, rozmýšľala som o tom, čo si mi ešte minule povedal. To s upírim sebaovládaním,“ povedala som zamyslene.

„A čo s tým?“ usmial sa Edward.

„Vraj je pre upíra ťažké byť v blízkosti človeka bez toho, aby mu neublížil. Lenže mne sa zdá, že tebe nerobí problém byť pri mne blízko. Dokonca sa ma aj dotýkaš, bozkávaš...“ začala som vymenovávať.

„Hej, to je pravda,“ pritakal. „Vlastne s nami je to o niečo ľahšie z toho dôvodu, pretože k tebe prechovávam citový vzťah. Nie, to slovo to nevyjadruje. Ja ťa ľúbim a si pre mňa to najdôležitejšie. Keď si upíri nájdu lásku, alebo by som to mohol nazvať aj spriaznenou dušou, svet sa pre nich zmení. Urobili by všetko preto, aby svoju lásku ochránili.“

„Takže to znamená, že ani nemáš chuť na moju krv?“ Nemohla som si pomôcť a nespýtať sa to. Veď je to predsa upír.

Edward sa zasmial. „Bože, Bella, ty máš také otázky. Jasné, že mám, ale ako som už povedal, tebe by som nebol schopný ublížiť. Alebo možno aj mal, keby som nemal taký dar, aký mám.“

„Aký dar?“

„No, keď sa človek premení na upíra, môže sa stať, že sa jeho najsilnejšia ľudská vloha rozrastie. Neviem, kde sa to vo mne vzalo, ale ja nemám problém s odolávaním ľudskej krvi. To vlastne znamená, že mám úžasné sebaovládanie,“ objasnil mi.

„Páni,“ vydýchla som. „Myslím, že sa aj tak nemám čomu čudovať. Vždy si bol skvelý.“

„Len skvelý?“ doberal si ma.

Pokrčila som plecami a zasmiala sa. Otočila som sa k nemu a objala ho.

„Neviem, čo by som bez teba robila, Edward,“ priznala som. Neodpovedal, len si ma viac pritisol k telu a pobozkal ma do vlasov. 

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Budem ťa milovať naveky - 14. kapitola: