Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Budem ťa milovať naveky - 15. kapitola

19.03.2012 (08:15) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 3180×

15. kapitola

„Láska, dnes sa budeme musieť rozlúčiť,“ povedal Edward na druhý deň ráno.

„Prečo?“ zamrnčala som. Zasmial sa.

„Budem musieť ísť na lov. Už som aj dohodnutý s Alice.“

„Aha,“ hlesla som. Bola som smutná z toho, že odchádza. „Takže kedy sa uvidíme najbližšie?“

„Zajtra,“ odvetil, no keď uvidel môj výraz, rýchlo dodal: „Nemusíš mať strach, budem sa za tebou ponáhľať.“

„Tak fajn.“

„Vieš, že si takto strašne rozkošná?“ Usmial sa na mňa a jemne ma pohladil po líci. Pretočila som oči, ale nakoniec som sa aj tak zasmiala.

„Pozdravuj odo mňa Alice. Povedz jej, že sa môže hocikedy zastaviť,“ povedala som.

„Rozkaz, šéf.“

„Nie, že zabudneš,“ doberala som si ho.

„S touto hlavou?“ Poklepkal si po čele. „Ani keby som chcel.“

Povzdychla som si a znova sa skryla v jeho náručí.

„Deje sa niečo?“ vyzvedal.

Zavrtela som hlavou. „Nič, len nechcem, aby si odišiel.“

„Bude to len na jeden deň. To bezo mňa vydržíš,“ uistil ma.

„No dobre,“ zamrmlala som nakoniec.

„Ale nezabudni,“ upozornil ma Edward, „žiadne drogy, sex ani alkohol.“

Zasmiala som sa. „Vieš, že znieš ako Charlie? Presne toto mi hovoril, keď som šla v druhej triede na gympli na diskotéku.“

„Ja ti to len opakujem,“ zasmial sa, „aby si náhodou nezabudla a nedostala sa do nejakých problémov.“

„Edward, nemám sedemnásť. Viem, čo sa patrí a čo nie.“

Zaškeril sa. „Musím ísť. Daj mi pusu.“ Našpúlil ústa, tak som sa zdvihla na špičky a pobozkala ho.

„Dávaj si pozor,“ povedala som mu.

„Aj ty na seba. Ahoj.“ Ešte raz ma pevne objal a potom odišiel. Chvíľu som sa ešte pozerala na dvere.

No, Masenová, čo budeš dnes robiť? spýtala som sa sama seba v duchu. Mohla by si ísť navštíviť rodičov, našepkal mi hlások v mojej hlave a ja som ho poslúchla. Mamu a otca som nevidela už asi mesiac. Proste som na nich nemala čas a ani náladu. Niekedy nezaškodí, keď si od nich dá človek pauzu. Teraz mi však prišlo ako dobrý nápad za nimi zájsť. Potrebovala som sa vrátiť do reality. Šla som sa obliecť a trochu som sa namaľovala. Keď som uznala, že vyzerám k svetu, schytila som do ruky kabelku a zabuchla za sebou dvere.

Zistila som, že chytiť taxík v Seattli nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Desať minút som stepovala na ulici, ale žiadny tu neprešiel. A keď prešiel, nezastavil mi.

Nakoniec som to vzdala a vybrala sa pešo. K Swanovcom alias mamke a tatkovi, to nebolo až tak ďaleko. Aspoň sa prejdem a urobím niečo pre svoje zdravie.

O dvadsať minút som už bola na mieste činu a klopala na dvere.

„Bells,“ vypískla mama, keď mi otvorila. „Tak dlho som ťa už nevidela. Poď ďalej.“

„Ahoj, mami.“

„A čo ty tu?“

„Nie si rada, že ma vidíš?“ spýtala som sa.

„Ale jasné, že som, len vždy, keď prídeš, tak sa niečo deje,“ odvetila mama.

„No, dnes sa nič nedeje. Proste som ťa aj s ockom chcela vidieť.“

„Charlie!“ zvreskla mama do útrob domu. „Poď sem, Bella prišla.“

Zasmiala som sa a pomaly som prešla do obývačky.

„Rád ťa vidím, dcérka,“ privítal ma Charlie.

„Aj ja teba, ocko.“

„Čo máš nové?“ spýtal sa. Povzdychla som si a začala som hovoriť o tom, čo som zažila za posledný mesiac. Samozrejme, to o Edwardovi som musela vynechať. Hovorila som o Rosinom tehotenstve, o dovolenke v Miami a iných „maličkostiach.“

„Zlatko?“ ozvala sa mama, keď som dokončila svoj monológ. Renée si odpila z pohára, v ktorom sa nachádzala len voda. Totižto si zmyslela, že začne chudnúť, čo znamená, že všetky mastné jedlá, sladkosti a sladké malinovky musela zo svojho jedálneho lístka vylúčiť.

„Áno?“

„Ty niekoho máš?“ spýtala sa a mne v tej chvíli zabehol kúsok čokoládového koláča.

Začala som kašľať, tak ma otec pobúchal po chrbte. Ďakovne som sa naňho pozrela. Potom som sa znova otočila k mame.

„Ako ti to napadlo?“

„Včera večer som bola na nákupe a keď som sa vracala, uvidela som taký mladý pár, ktorý sa objímal a zdalo sa mi, akoby si to bola ty.“

„Mami, to sa ti vážne muselo len zdať, pretože ja som bola včera celý deň doma,“ zaklamala som rýchlo. Do kelu! Ako sa z tohto vymotám? Ach, panebože, prosím ťa, len nech nezačnem koktať, keď sa ešte niečo spýta.

„Aha, no neviem, ale tá žena mala presne taký istý kabát ako ty a na hlave šiltovku, ktorá sa taktiež podobala na tú, čo si dostala od Charlieho pred troma rokmi.“

Nevedela som, čo mám povedať, tak som len mykla plecami, že ja akože o ničom neviem. Keď mama videla, že sa nemám k ďalším slovám, dodala: „Taktiež by som prisahala, že ten chlap, čo tam stál, bol Edward. To je však nemožné.“ Posledné slová len zašepkala. Ja som sa hystericky zasmiala.

„Vidíš, mami? To znamená, že som to nemohla byť ja. Edward je mŕtvy a ja si myslím, že pre mňa už iný muž na tomto svete aj tak nie je,“ odvetila som. 

„Ach, Bells, prepáč. Neviem, čo mi to napadlo, len proste, keď som ich zbadala, ako sa tam objímajú, hneď mi pripomenuli teba a Edwarda. To, ako ste sa veľmi ľúbili,“ šepla mama a z nohavíc si vytiahla vreckovku, aby si utrela zaslzené oči. Aj ju bolela strata Edwarda. Obľúbila  si ho ešte vtedy, ako sme spolu začali chodiť. Tak rada by som jej povedala, že je nažive. Že nezomrel a skutočne ten pár, ktorý včera videla, sme boli my dvaja. Ale nemohla som. A nikdy ani môcť nebudem. Neviem, ako to s nami bude pokračovať ďalej. Asi budeme musieť zo Seattlu odísť. Presťahovať sa niekam, kde Edwarda nikto nepozná, ale zároveň niekam, kde veľmi nesvieti slnko. Budem sa s ním musieť dohodnúť. Nemôžeme sa naveky skrývať.

***

Práve som odkladala do skrine ožehlené veci, keď som začula zvonček. To bude asi Rose, alebo Jessica, pomyslela som si.

Otvorila som dvere a nemohla som uveriť vlastným očiam. Stál tam ten istý poslíček, čo mi už raz priniesol ruže.

„Dobrý večer,“ pozdravil sa.

„Dobrý,“ odvetila som prekvapeným hlasom.

„Takže mám tu zásielku pre Isabellu Masenovú, čo ste vy, takže vás poprosím o jeden podpis.“ Podal mi pero a ja som sa mu na ten papier podpísala. Vložil mi do ruky košík umelých kvetov so sladkosťami.

„Ten chlap vás musí skutočne milovať,“ skonštatoval poslíček, rozlúčil sa so mnou a odišiel. Moja posledná myšlienka, keď som za ním zatvárala dvere, bola: Ja toho Edwarda zabijem. 

Košík som položila na stôl v kuchyni a začala sa v ňom prehrabávať. Bol tam asi tucet čokolád, nejaké ďalšie bonboniéry a kvety. Teraz ma tak napadlo, že tie ruže, čo mi raz prišli, musel tiež poslať Edward. Teraz to všetko už dávalo dokonalý zmysel. Veď ja mu to ešte vytmavím. Na čo míňa zbytočne peniaze?!

Na druhý deň som stála v obchode, pred regálom so zeleninou a očami vyhľadávala pekné kúsky. Takže brokolicu, mrkvu a petržlen už mám...No, to mi stačí. Aj tak nikdy nič zdravé nevarím. Toto bolo len tak do zásoby. Keď som sa otočila a chcela ísť k pokladni, začula som:

„Ahoj, Bella.“ Otočila som sa a zbadala som, asi meter sedemdesiatpäť, vysokého chlapa. Mal čierne krátke vlasy, bledú pleť a zlaté oči. Problém bol však taký, že som ho ešte nikdy v živote nevidela. Kto to, preboha, je?!

V minulej kapitole som spomínala Edwardovu schopnosť. Je iná, než na akú sme zvyknutí, to znamená, že v tejto poviedke nevie čítať myšlienky. Spomenula som to tu, pretože do poviedky sa mi to nikde nehodilo. Proste tam nevedia, že by mal Ed čítať myšlienky. :D

Ďalej by som sa chcela ospravedlniť za nudnú kapitolu, ale potrebovala som ju k tomu, aby to lepšie všetko sedelo do deja. Sľubujem, že nabudúce to už bude lepšie. A dúfam, že ste si predtým užili trochu romantiky Edwarda a Belly, pretože teraz sa jej chvíľu nedočkáte.

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Budem ťa milovať naveky - 15. kapitola: