Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bozk pre šťastie - 7. kapitola

17.04.2010 (16:15) • Nikolienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1356×

7.kapitola

Keď som prišla domov, mama už bola doma.

,,Ahoj, Bella! Ako bolo v škole?“ Vypálila na mňa ihneď otázku.

,,Čau. Bolo dobre. Len mám menšie problémy s profesorkou francúzštiny. Ale našťastie nás učí aj telesnú, takže...“ hovorila som so smútkom v hlase.

,,Hm...“ Akoby ju to ani nezaujímalo. Keď sa spýtala ďalšiu otázku pochopila som to nezmyselné – Hm.

,,A čo chlapci?“ Radšej som si sadla na gauč a samozrejme som bola celá červená.

,,Mami... Prečo sa o tom musíme rozprávať?“

,,Takže, ako sa volá?“ Panebože, čo som si myslela? Je to moja mama jasné, že hneď spoznala, že som zamilovaná.

Čože?

O čom tu ja táram?

To vôbec nie je pravda. Ja a zamilovaná? Nikdy! Alebo áno?

Keď som sa pozrela na Reneé videla som na jej tvári pátravý výraz. Radšej som spustila:

,,Edward Cullen. Sme len kamaráti. Bude ma doučovať francúzštinu. Spoznala som aj jeho brata a sestru. Chodia som mnou do triedy. Má ešte jednu sestru a brata, ale s nimi som sa ešte nespoznala. Sú adoptovaní. Ich mama je architektka a otec je lekár. Teraz mi napadlo nie si ty náhodou na oddelení Dr. Cullena?“ Prosím nech to nie je pravda. Ja som vedela, že to meno som už niekedy počula. Prosím, prosím. Ak áno, prepadnem sa od hanby!

,,Áno, som. Takže moja maličká som zaľúbila so Carlislového synčeka,“ hovorila zasnene.

,,Mami, zobuď sa z toho sna! Určite aj on musí vyzerať ako model z časopisu,“ hovorila som zahanbene.

,,No, tak to máš pravdu. Ale nehovor to radšej Charliemu.“

Usmiala som sa na ňu a išla do izby. Zapla som počítač a dúfala, že baby a Methew budú na Skype. Ihneď som sa usmiala na obrazovku, keď som videla tu zelenú guličku pri Melaninom mene.

,,Ahoj! Si tu? Ideme volať?“ písala som so značným nadšením.

,,Ahoooooj! Sme tu všetci jasné že ideme volať.“

,,Ahojte! Čo je nové? Panebože, tak veľmi mi chýbate!“ Spustila som hneď ako som videla ich hlavy na obrazovke, ako sa tlačia pre počítač.

,,Ahoj! Aj ty nám chýbaš. Ale ty sa pochvál! U nás je všetko po starom,“ ujmula sa slova Melanie.

,,Sú tam nejaký pekný chlapci?“ spýtala sa Cory.

,,Ó môj bože! Jeden je taký pekný! A dokonca ma bude doučovať francúzštinu a Charlie s ním cvičí.“ Pred nimi som sa vôbec nehanbila o takýchto  veciach rozprávať. Aspoň som sa mala komu vyrozprávať.

,,Bella, ide po tebe,“ usmievala sa Cory.

,,Jasné! Mrož a anjel. Aké krásne!“ Ťažký sarkazmus.

,,Bella, okamžite prestaň vôbec nevyzeráš ako mrož! A keď ťa chce doučovať francúzštinu je to jasné! Páčiš sa mu. Ver mi! Ja som chlap!“ Vložil sa do toho Methew.

,,Kiežby si mal pravdu.“

,,Ale dosť o chalanoch! Aké sú tam baby?“ Zmenil tému.

,,Krásne! Jeho sestry sú veľmi pekné. Ale sú zadané.“ Ihneď mu úsmev z tváre zmizol.

,,Bella, večera!“ kričala z dola mama.

,,Už musím ísť. Reneé kričí. Musíme sa čo najskôr stretnúť! Chýbate mi! Posielam pusu!“ Ako sa mi od nich nechcelo ísť.

,,Dobre. Ahoj!“ Ešte jeden úsmev a zložili to.

Vybrala som sa teda dole za mamou. To už tam bol Charlie a tváril sa neobvykle šťastne.

,,Bella, Reneé, musím vám niečo povedať,“ hovoril to veľmi vážne. Som zvedavá.

Usmial sa na nás a pokračoval:

,,Je to dobrá, zlá a dobro zlá správa. Ale najprv vám musím povedať tú dobrú lebo potom by to nemalo zmysel.“

,,Už sa vykokci!“ zamračila sa Reneé. V takýchto veciach je veľmi netrpezlivá.

,,Takže, povýšili ma na viceprezidenta Washingtonskej spoločnosti pre naturálnu kulturistiku a fitnes.“

,,Charlie, to je úžasné!“ Prerušila ho Renée a skočila mu okolo krku.

,,Gratulujem tati!“ usmiala som sa a tiež ho objala.

,,Ďakujem,“ usmial sa a pokračoval, ,,tá zlá správa je, že každý víkend budeme musieť chodiť do Phoenixu na výkonné rady. Ale Bella bez teba. Ty môžeš ísť raz za čas za babami a Methewom, ale to je všetko.“

,,To je v pohode, tati. Každý druhý týždeň, prosím.“ Pozrela som sa naňho psími očami. To musí zabrať. A veru, že aj áno.

,,Dobre, každý druhý týždeň,“ povedal porazene.

,,A ešte niečo,“ povedal Charlie, keď sme už večerali, ,,Medzi každou súťažou bude ešte týždeň. Takže nie túto sobotu, ale až na budúcu bude prvá súťaž. Bude v Lakewoode.“ Hm to nie je až tak ďaleko. Také dve hodinky cesty. (pozn. autora: Neviem, či to je pravda. Neskúmala som.:D) Popri premýšľaní som sa stihla najesť.

,,Idem si ešte urobiť úlohy a spať,“ oznámila som. Išla som do izby a začala si robiť úlohy. Matika nebola ťažká, ale francúzština mi dala vážne zabrať. Ešte, že ju zajtra nemáme. Edward mi to aspoň skontroluje. Och Edward. Prečo sa tak teším na to, keď ho uvidím? Prečo sa neviem dočkať doučovania? Prečo sa toto všetko robí práve mne? Prečo sa musím zamilovať do toho naj chlapca v celej škole? Prečo...? Všetky otázky sa začínajú s tým istým. Chcem byť zamilovaná a byť šťastná, ale čo ak mi city neopätuje? Čo ak sa zamilujem natoľko, že sa nebudem vedieť zamilovať do niekoho iného? To boli otázky, pri ktorých som zaspala.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

*shrnutie*

- 6. kapitola - ♦♣♦ - 8. kapitola -

Ďakujem, za minulé komentáre! Vážne ma potešili. Takže zase prosím od KAŽDÉHO, kto si to prečíta komentár. Či už s kritikou, nápadmi alebo stačí len jeden smajlík. Myslím, že to Vás nezabije. Nie, že by ma nebavilo písať, ale potom som si neni istá, či sa Vám moja poviedka páči a či má cenu pridávať ju sem. Nepíšem pre komentáre, ale pre Vás a pre seba! Ďakujem za pochopenie!

*♥Vaša nikolienka♥*

Autor: Nikolienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bozk pre šťastie - 7. kapitola: