Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bozk pre šťastie - 10. kapitola

25.05.2010 (18:30) • Nikolienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2039×

10. kapitola

„Bela, sú tri. Za chvíľu máš tréning s Ashley.“Budil ma Edwrad. Posadila som sa na posteli. On tu bol so mnou. Naozaj. Neviem, či sa mám tešiť alebo hanbiť sa.

„Edward, prepáč. Nemal si to vidieť,“ ospravedlňovala som sa.

„Bella, nemáš sa za čo ospravedlňovať. Ja ťa chápem. No, ale teraz poďme. Aj ja musím ísť na tréning.“ Usmial sa.

„Ďakujem.“ Objala som ho. Teraz mal možnosť. Mal možnosť pobozkať ma. Chcela som to, ale on nič. Odtiahol sa odo mňa a vyšiel z mojej izby. Teraz som ho odpudila. Ja som to vedela. Nemal to vidieť. Ja som taká trúba. Prezliekla som sa a zišla dolu schodmi, kde na mňa čakal.

„Pôjdeme mojim autom,“ rozhodol za mňa a už ma ťahal na miesto spolujazdca.

„Ale ako sa dostanem domov?“ namietala som.

„Odveziem ťa,“ povedal, akoby to bolo jasné. Tak som teda nasadla. Dám hocičo za minútu s ním.

Vošla som do mojej miestnosti a Ash ma už čakala.

„Ahoj! No ako? Máš svalovicu?“ pozdravila som. Bola som rada, že ju vidím.

„Trošku. Bella, ty a Edward?“ spýtala sa.

„Nie, len vieš. Mala som problém a on my ho pomohol vyriešiť.“ Zahryzla som si do pery.

„ Aha, počula som o tom.“ Prišla ku mne a objala ma.

„No už je to tak. Rozcvič sa a môžeme začať,“ prikázala som. Nechcela som sa teraz o tom baviť. Pochopiteľne prikývla a poslúchla ma. Robili sme všetko možné. Dokonale som sa uvoľnila. Bolo my úžasne, ale samozrejme to pokazil Jacob.

„Ahoj, bejby.“ Prišiel ku mne ako veľká voda a chytil ma za zadok! Otočila som sa a vrazila mu facku.

„Jacob! Po prvé nie som pre teba žiadna bejby. A čo si to dovoľuješ chytať ma za zadok?“ Ťukala som ho do hrude a tak som ho vytlačila von dvermi.

„Už sa mi neukazuj na oči!“ Všetci vrátane Ashley a Edwarda, ktorý čakal na Charlieho na nás pozerali s otvorenými ústami. Doslova! Čapla som Edwarda za ruku. Odmietam cvičiť s tým perverzným psiskom.

„Edwrad od dnes som tvoja nová trénerka a nechcem počuť žiadne námietky. Ja s tým perverzným psom cvičiť nebudem!“ hovorila som a ťahala ku nám.

„Tu si sadni. Pozeraj a čuš! Som nervózna, takže sa opováž hocičo... Chápeš?“ Bolo mi hrozne! Ako si to len môže dovoliť ten... Edward len prikývol. Pochopil ma. Ash stála a pozorovala. Tak sme teda začali cvičiť. Ash je veľmi šikovná, takže možno pôjdeme do Francúzska. Za chvíľu prišla jej mama. Ja som išla za Charliem do pracovne, pretože so mnou chce vyriešiť niečo veľmi dôležite, ako povedala Ashleina mama.

„Bella, čo to má znamenať?“ Vtrhol do miestnosti naštvaný Charlie. Od včera je to prvýkrát, čo na mňa prehovoril.

„Akože, čo?“

„Ako si mohla Jacoba vyhodiť?“

„Povedal ti, že ma chytil za zadok?“ Moja nervozita sa vracala naspäť a Charlie zostal čumeť.

„Prepáč,“ ospravedlnil sa mi a objal ma, ,,Ako sa citiš?“

„Bolo už aj lepšie, ale nemôžeme preplakať celú večnosť.“ Pokúsila som sa naňho usmiať.

„Ja viem. V sobotu je pohreb,“ informoval ma.

„Dobre. Už musím ísť. Kľudne choď domov a vyspi sa.“

„Ďakujem ti dievčatko. Ahoj.“ A bol preč.

Išla som za Edwardom, ktorý ma čakal. V teplákoch bol sexy. Ja viem nemala by som teraz na také veci myslieť, ale na pohrebe sa vyplačem dosť. Musím sa odreagovať. Teraz musím nabrať silu. Usmieval sa na mňa celý čas, ako sme spolu cvičili.

Divné bolo, že sa vôbec nezadýchal a ani jedna kvapôčka potu z neho nepadla. Vlastne  nie, nie je to divné. Je upír. Docvičili sme, ale ani jednému sa nechcelo ísť domov. Rozprával mi o jeho rodine. O Alice, ktorá miluje nákupy, Emmettovi, ktorý vymýšľa samé blbosti.

„Edward, nechceš mi niečo povedať?“ spýtala som sa, keď sme tam sedeli v tichosti a iba si pozerali do očí. Chcela som to od neho počuť. Chcela som počuť aby mi sám povedal, že je upír, ale ja to už nevydržím. Musím sa ho to spýtať.

Chvíľku nad tým rozmýšľal, ale nakoniec zakrútil hlavou.

„Tak sa spýtam ja. Sľubuješ, že mi povieš pravdu?“ Musela som sa presvedčiť.

„Áno,“ prikývol.

„Edward ty a tvoja rodina, ste upíry?“ Nechcela som chodiť okolo horúcej kaše a hneď som to naň vybalila. Úplne sa zarazil ale nakoniec prikývol. No, ty vole. Ja som sa zamilovala do upíra a páči sa mi to.

„Bella, nemusíš sa ma báť.“ Pohladil ma po líci.

„Ja sa ťa nebojím,“ povedala som a vrhla som sa na neho. Neviem, čo ma to napadlo. Pritiskla som svoje pery na tie jeho. Bol to úžasný pocit. Naše pery sa o sebe otierali a ja som myslela, že vyskočím z kože. Nie Bella, toto nie je správne. Zrazu na mňa hovoril ten zdravý rozum. Rýchlo som sa od neho odtrhla a vyskočila na nohy.

„Edward, prepáč. Zabudni na to,“ ospravedlňovala som sa. Edward sa tiež postavil. Chytil ma za bradu a vpíjal sa do mojich očí.

„Bella, neviem ako je to možné, viem, že sa poznáme iba pár dní, ale ja ťa ľúbim!“ povedal. Neverila som vlastným ušiam. Povedal mi, že ma ľúbi. Tento nádherný tvor mi povedal, že ma ľúbi.

„Aj ja ťa ľúbim,“ priznala som sa. Na to čakal. To bolo povolenie. Pritisol svoje ľadové pery na tie moje. Chcela som ho úplne pri sebe, tak som si ho pritiahla za zátylok.

„Bella, priniesla som ti jedlo. Ja a ocko sa pôjdeme trošku prejsť a...“ Vtrhla do miestnosti Renneé a tak prerušila nás úžasný bozk. Zastavila sa vo dverách a vykoľajene na nás pozerala. Celá som očervenela. Môj prvý bozk a Reneé pri tom musí samozrejme asistovať.

„Nechcela som vyrušovať. Už idem.“ Odišla. Pozrela som sa na Edwarda. Usmieval sa ako slniečko.

„Čo je také smiešne?“ spýtala som sa naoko naštvane.

„Je šťastná,“ usmieval sa.

„Ako to môžeš vedieť?“

„Vieš, Bella, ja viem čítať myšlienky.“

„Čože?“ Vytreštila som na neho oči a zakryla si uši.

„Tvoje nie,“ povedal trošku smutne.

„Tak teraz mi odľahlo,“ usmiala som sa pre zmenu ja, ,,Je ešte niečo, čo by som mala o vás vedieť? Každý z Vás vie čítať myšlienky?“ chrlila som zo seba otázky.

„Nie iba ja. Ale Alice vidí do budúcnosti a Jasper vie meniť pocity. Čo o nás vlastne vieš?“ spýtal sa.

„Živíte sa zvieracou krvou, nespíte, nejete, na slnku sa trbliecete. To je asi všetko,“ zamyslela som sa.

„Odkiaľ to všetko vieš?“ spýtal sa nechápavo.

„Tak nejak som sa rozprávala s Jacobom. Ale Edward ja som ho prinútila. Neporušil zmluvu. Nie, že mu ublížite,“ klamala som. Síce Jacoba neznášam. Sľúbila som, že to nikomu nepoviem. A ja svoje sľuby zvyčajne dodržujem.

„Neverím ti. Ale nechám to tak. Popravde som aj trošku rád, že ti to povedal. Inak by som ti to musle povedať ja.“

„Zobrala by som to tak isto.“

„ Prečo sa ma nebojíš? Myslel som, že ak sa to raz dozvieš utečieš s krikom.“

„Nedokázala by som to, pretože ťa ľúbim,“ priznala som sa dnes už po druhýkrát a moja tvár sčervenela. Edwrad si ma zase pritiahol a pobozkal ma.

,,Ja teba tiež." Usmial sa a pritiahol si ma na svoju hruď. A tak sme sedeli, kým sa neozval môj žalúdok. Šla som sa pozrieť, čo mi Reneé priniesla. Boli to palacinky. To sa u nás často nevidí, keďže my žijeme zdravo, tak som sa hneď na to vrhla. Edward sa na mňa celý čas pozeral až mi to bolo nepríjemné.

,,Dáš si?" ponúkla som ho. Trklo mi to až vtedy, keď sa na mňa pozeral... no... dosť čudne. Ihneď som pocítila červeň na mojej tváry. Misku, teraz už prázdnu som odložila a zase sa oprela o Edwarda.

„Edward už musíme ísť,“ povedala som smutne, ,,Nechcem byť bez teba.“

,,To môžeme ľahko vyriešiť,“ usmial sa. Nechápala som, ale nechala som to tak. Verím mu.

Nasadla som do jeho auta. Celú cestu sme sa držali za ruky. Pri ňom som sa cítila tak bezpečne. Na všetko som zabudla. Keď sme prišli Charlie s Renneé už boli bohužiaľ doma.

„Nechcem ísť.“ Držala som sa ho a nemienila som ho pustiť.

„Ver mi. Večer prídem, len nechaj otvorené okno. Bella, tvoji rodičia pozerajú von oknom a sledujú, čo robíme. Chcú sa s tebou porozprávať,“ informoval ma.

„Dobre, ale sľúb mi, že prídeš.“

„Sľubujem.“ Venoval mi ešte jeden bozk na šiju a ja som vystúpila z auta.

„Som doma,“ oznámila som.

„Ahoj Bella,“ pozdravili ma zborovo. Ajaj.

„No tak začnite,“ usmiala som sa. Vďaka za úžasného Edwarda, ktorý číta myšlienky.

„Bella, ty chodíš s Edwardom a ako ťa mám teraz pustiť s ním samú na súťaž? Na dva dni?“ spýtal sa Charlie naštvane.

„Aspoň im prenecháme trošku súkromia. Charlie veď ona je už veľká,“ vložila sa do toho Reneé.

„Ale veď je taká mladá!“ stál si za svojim ocko.

„S Carlislom sme sa rozprávali. On ju miluje," nenechala som a Reneé. Charlie na ňu len vykolajene pozeral a začali sa hádať o úplne inej veci.Toto bola tá správna chvíľa vypadnúť. Nemienim to počúvať.

Išla som do izby a otvorila okno. Zatiaľ som sa šla osprchovať. Teraz vážne ľutujem, že som si nekúpila riadne pyžamo. Teraz mám na sebe vyťahané tričko a roztrhané tepláky. Vyšla som z kúpeľnej s nádejou, že už tam je. Nesklamal ma. Ležal na posteli a mal zatvorené oči. Vyzeral ako boh. Bol naňho taký krásny pohľad, že som sa oprela a dvere a len sa kochala tou krásou. Neviem, koľko som tam stála, ale Edwardovi to už bolo asi dlho, tak prišiel ku mne.

„Ahoj,“ šepol.

„Ahoj,“ šepla som naspäť a otrela som svoje pery o tie jeho.

Išla som si ľahnúť na posteľ a on ma samozrejme nasledoval. Takto sme ležali dlho bez slov. Iba sme si pozerali do očí. Jeho očí boli ako tekuté zlato naplnené láskou a nehou.

„Bella mala by si ísť spať. Zajtra ideme do školy,“ prerušil to krásne ticho Edward. Pohladila som ho po tvári, prešla som z privretých očí, k nosu až k perám. Pri tom dotyku sa mi pootvorila a ja som ho proste musela pobozkať. Pritiahol si ma za zátylok. Bozkávali by sme sa celú večnosť, ale moje zásoby kyslíka a vyprázdnili.

„Teraz už môžeš spať,“ usmial sa Edward. Objala som ho a hlavu som si položila na jeho hruď.

„Dobrú noc,“ povedala som ešte.

„Dobrú noc, zlato.“ A tak som sa ponorila do ríše snov.

*shrnutie*

- 9. kapitola - ♦♣♦ -11. kapitola -

Ďakujem za minulé komentáre! Vážne ma potešili. Takže, zase prosím od KAŽDÉHO, kto si to prečíta komentár. Či už s kritikou, nápadmi, alebo stačí len jeden smajlík. Myslím, že to Vás nezabije. Nie, že by ma nebavilo písať, ale potom som si nie istá, či sa Vám moja poviedka páči, a či má cenu pridávať ju sem. Nepíšem pre komentáre, ale pre Vás a pre seba! Ďakujem za pochopenie!

P.S.: Mám pre Vás jednu veľmi dôležitú otázku. Súťaže a všetko to okolo chcete z Bellinho alebo Edwardovho pohľadu?

*♥Vaša Niki♥*

Autor: Nikolienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bozk pre šťastie - 10. kapitola: