Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, kroť sa! - 12. kapitola

27.09.2013 (10:00) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 2690×

Vyšla som z kúpeľne po rannej hygiene v bielych kvietkovaných šatách, ktoré mi siahali do polovice stehien. Boli to jedny z najdlhších šiat, aké som v skrini objavila. Edward už stál netrpezlivo pri posteli, no keď uvidel mňa, pohľad mu zmäkol. Za ten čas, čo som sa ja pripravovala, on bol zatiaľ doma a rýchlo sa prezliekol.

Rukou naznačil, aby som sa otočila okolo svojej osi. Tak som aj urobila a potom padla do jeho otvorenej náruče. Chytil ma za bradu a jemne mi zaklonil hlavu, takže som mu videla do očí. Už som sa zmieňovala, aký je vysoký oproti mne, keď nemám topánky na vysokom podpätku?

„Si nádherná,“ šepol zamatovým hlasom. Následne ma jemne a zároveň vášnivo pobozkal na pery. Ten pocit, keď sa jeho pery dotknú tých mojich, svet okolo prestane existovať, sme len my – ja a on.

Do očí sa mi nahrnuli slzy a jednu som nestihla zastaviť, skotúľala sa mi po tvári a dopadla niekde na zem.

„Stalo sa niečo?“ opýtal sa s obavou v hlase. Pozrela som sa na neho uslzenými očami. Otrela som si tvár chrbtom pravej dlane a potiahla nosom.

„To tie hlúpe hormóny,“ posťažovala som sa. Na Floride som ani nezažila žiadne tehotenské hormóny, zmeny nálad, či zvláštne chute. Pretože hneď ako som mame a Philovi oznámila, že som v inom stave, Phil ma poslal na interrupciu. Mama nenamietala.

„Bella, zlatko. Bude to tak pre teba lepšie. Si ešte príliš mladá na to, aby si sa stala matkou. Raz spoznáš toho pravého, s ktorým budeš mať nie jedno dieťa.“

Tak sa ma vtedy snažila utíšiť. Aj keď je to sčasti pravda. Stretla som toho pravého a budem mať s ním jedno dieťa. Neviem, či by som vôbec dve deti zvládla, nieto ešte tri...

Radšej som sa vrátila do reality. Edward ma stále držal vo svojom náručí. Hlavu naklonil trocha na bok.

„Môžeme?“ spýtal sa. Už s úsmevom som prikývla. Rýchlo som si obula biele balerínky. Spolu sme zišli dole po schodoch a vyšli z domu k autu. Keď som si chcela sadnúť na miesto šoféra, zastavil ma s tým, že bude riadiť on. Neodporúčal mi sa s ním hádať, pretože aj tak by vyhral on. Čo bola vlastne pravda. Stačí sa zadívať do tých jeho zlatých očí a urobíte čokoľvek povie.

Viezli sme sa mojím autom po diaľnici. Presne som vedela, kde bývajú. Veď som ho aj bola raz navštíviť. Odbočil na lesnú cestičku. Po chvíľke cesty sa pred nami zjavila tá nádherná očarujúca vila, v ktorej by chcel bývať každý – ja som nebola výnimkou. Edward bol milý a pomohol mi vystúpiť z auta. Spolu ruka v ruke sme šli ľudským krokom k domu, zatiaľ čo ja som si tú vilu obzerala. Prvý krát som na to nemala veľa času.

Došli sme k dverám, ktoré otvoril a podržal, kým som ja cez ne prešla, potom ich za sebou zavrel. Len čo som sa ocitla v ich dome, prirútila sa tá namyslená blondínka. Čo si myslí, že je bohyňa? Možno tak vyzerá, ale hlavne vďaka tomu upírstvu. A ako som mohla očakávať, z môjho príchodu nadšená nebola. Najradšej by ma hneď zabila. Avšak ja tu mám Edwarda. Ten by ma ochránil. Dúfam.

„Čo tu tá štetka robí?“ zavrčala na Edwarda, no svoj pohľad upierala na mňa. Edward sa ma chcel zastať, ale ja som ho predbehla.

„Nedovoľuj si ma tak nazývať, ty bloncka!“ vrátila som jej to. Mňa nikto takto nebude ohovárať pred ostatnými. Je pravda, že odkedy som tehotná, zmenila som sa. To zas neznamená, že nemám žiadne sebavedomie a nedokážem si povedať svoje. Rokmi som sa to naučila.

„A... Ako si ma to nazvala? Bloncka? Ty máš čo hovoriť, pobehlica,“ odfrkla si, založila si ruky na hrudi a povýšenecky zodvihla hlavu. Vo mne to už vrelo. Ak by nebola tisíckrát silnejšia ako ja a ak by som nečakal dieťa, odtrhla by som jej hlavu. Nikto ma nebude nazývať pobehlicou! Nech ma kľudne ohovára, ale keď som tu ja, nebude ma urážať. Ja som si toho prežila vo svojom živote dosť, na rozdiel od nej. Žije si a tvári sa ako kráľovná. Keby prežila aspoň kúsok z toho, čo ja.

„To ty máš čo hovoriť! Keby si prežila to, čo ja, držala by si tú svoju hubu!“ Bloncka sa uchechtla. Zaťala som ruky v päsť, aby som tu niečo nerozbila. Tá jej pyšnosť a arogancia... Niet väčšieho egoistu ako je ona.

Edward ma pevne držal za boky. Keby nebolo jeho, už by som po nej vyletela.

„A čo si si prežila? Vari ťa niekto znásilnil?“ vysmiala sa mi a trocha to ňou trhlo. Zabolelo ma u srdca. Vďaka nej sa mi nepekné spomienky z minulosti vrátili. Tak som si túžila zabudnúť na môj starý život na Floride, no vďaka nej sa mi tie zážitky prehrávali v hlave. Chcela by som stlačiť gombík stop, ak by to bolo možné.

„Uhádla si,“ šepla som a chrbtom sa oprela o Edwardovu chladnú hruď. Ani ten šokovaný výraz blondíny ma nedokázal pobaviť. Po chvíli som si všimla, že náš rozhovor sleduje šesť upírov. Mali nečitateľné výrazy.

„Teba... Teba niekto zná... znásilnil?“ opýtala sa už jemnejšie blondína. Nemo som prikývla a zahľadela sa do zeme. To slovo – znásilnil – tak bolelo. Prečo pravda musí bolieť? Cítila som, ako sa celá chvejem. Nedokázala som to zastaviť. Najradšej by som sa schúlila do klbka v rohu svojej izby a nechala slzy, ktoré sa mi v očiach nahromadili, stekať po tvári. No som v spoločnosti upírov, nesmiem sa rozplakať.

„Bella?“ ozval sa za mnou Edward. Pootočila som hlavu, aby som naňho videla. Tiež mal kamennú masku. Rýchlo som odvrátila hlavu, pretože pri pohľade do jeho karamelových očí som to nedokázala vydržať. Jedna slza pretiekla cez okraj. Kolená sa mi roztriasli. Vymámila som sa z Edwardovho zovretia a sadla si na blízky gauč s hlavou skrytou v dlaniach. To už sa mi z očí liali dva vodopády.

Cítila som, že si vedľa mňa zľava niekto sadol. Nato som ucítila hladenie rukou po chrbte. Nebol to Edward, to som vedela na sto percent. Pozrela som sa na tú osobu. Bola to jeho matka – Esme. Dva tekuté karamely sa na mňa ustarostene dívali.

„Bella,“ začala na mňa jemným a prívetivým hlasom. „Porozprávaš nám, čo sa ti stalo?“ Prikývla som a snažila sa zadržať slzy. No nedokázala som to, ale aspoň som zadržala vzlyky. Pustila som sa teda do rozprávania...

„Keď som mala pätnásť, žila som ešte s mamou a nevlastným otcom Philom na Floride. Taktiež som mala priateľa Jar... Jareda.“ To meno sa mi vyslovovalo ťažko, pretože sa s ním spájalo plno nepekných spomienok. „Chodili sme spolu pol roka, bol na mňa vždy milý... Ale jedného dňa ukázal svoju pravú tvár a... znásilnil ma. Celý čas mu šlo iba o to. Využil ma a odhodil ako handrovú bábiku. Zlomil mi srdce na milióny kúskov. O týždeň nato sa to zopakovalo. Nikoho som nemala, komu by sa s tým zdôverila. Mama sa zaujímala len o Phila a ten zas o ňu.“ Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Bolo pre mňa celkom ťažké hovoriť to siedmym upírom. Oni pravdepodobne, skôr určite, nič také nezažili.

„Čo bolo ďalej?“ spýtala sa malá čiernovláska, ktorá mi skôr pripomínala elfa, ako upíra.

„Keď to chcel spraviť tretí krát, povedala som mu pravdu, ktorá mu v tom zabránila. A to, že čakám jeho dieťa.“ V hlave sa mi vybavila tá spomienka, akoby to bolo iba včera.

„Nechaj ma, prosím! Ja... ja som tehotná,“ šepla som plačlivo. Náhle ustrnul a šok v jeho očiach vystriedal hnev. Díval sa na mňa nenávistným pohľadom, ktorý mi vyvolal zimomriavky na koži. Ruky zaťal v päsť a ja som sa obávala toho najhoršieho – že siahne na život môjho dieťaťa.

„Čože?! Ty suka!“ štekol a vlepil mi silnú facku. Padla som na zem a z očí mi vytryskli slzy. Líce ma štípalo, ale to bolo to posledné, čo ma zaujímalo. Len nech neublíži môjmu dieťatku... „Ako to?! Mala si si dať pozor!“ Chytil ma za bradu a ja som si myslela, že mi ju rozdrví na prach. „Pozeraj sa mi do očí, keď s tebou hovorím!“ A nasledoval úder päsťou do tváre. Ležala som na zemi a vzlykala. Prečo mi to robí? Prečo mi nedá pokoj? Ja to dieťa budem kľudne vychovávať sama.

Na zem dopadla kvapka krvi z mojej tváre. Prstami pravej ruky som si prešla po pere. Na prstoch ostala krv. Celá som sa triasla strachom, ako to bude pokračovať. Zabije ma? Bude sa mi vyhrážať? Pošle ma na interrupciu?

„Ty kurva!“ zvrieskol a silno ma kopol do brucha. Ohlušujúca bolesť zo zasiahnutého miesta prerušila tok mojich myšlienok. Rýchlo som si chytila ochranársky brucho a schúlila sa do klbka. Tentoraz ma kopol do nôh. Cítila som sa ako handrová bábika, s ktorou si ktokoľvek môže robiť, čo len chce. Nasledoval ďalší kopanec a ďalší... Len matne som to vnímala.

„Myslela som, že ma miluješ,“ zapišťala som tenkým a slabým hláskom. Začula som ten jeho odporný smiech, ktorý som ešte nedávno milovala.

„Zbláznila si sa?“ vysmieval sa mi. „Teba nikto nikdy nebude milovať. Skončíš v pekle, Swanová.“ Nato som počula už len zabuchnutie dvier. Aj keď som vedela, že som sama, ostala som ležať. Bolelo ma celé telo. Akoby ma niekto zmlátil. Najhoršie bolo, že to bola čistá a krutá pravda. Zmlátil ma človek, ktorého som milovala. Zlomil mi srdce. Ranil moju dušu. Už som ho nemilovala. Tá láska vyprchala v momente, ako na mňa prvýkrát siahol – keď ma prvýkrát znásilnil. Namiesto toho som sa ho bála.

Nedokázala som sa v návale emócií ubrániť ďalším slzám. Ako dlho budem ešte kvôli tomu, čo mi spravil Jared, plakať? Bude to večnosť? Pár mesiacov či rokov? Bohvie.

„Zbil ma. Nebral ohľad na to, že som bola tehotná. Neskôr sa mi vyhrážal, že ma vlastnoručne zabije, ak to dieťa nedám preč. Mojou poslednou nádejou boli mama a Phil. Zverila som sa im s tým, no to som robiť nemala. Philova reakcia ma úplne vyviedla z miery. Myslela som si, že ho to ani nebude zaujímať, ale... aj on mi vlepil facku, samozrejme, že nie pred mamou. A ako aj Jared ma poslal na interrupciu. Zároveň chcel, aby som potom opustila mesto a už sa tam nikdy viac nezjavila, vraj by som iba poškvrnila jeho meno. Snažila som sa ho prehovoriť. Márne. Bol neoblomný a na ten potrat som musela ísť, či som chcela, či nie. Ja som to dieťa milovala, aj keď ešte nebolo ani poriadne vyvinuté. Následne som musela opustiť mesto. Jedinou šancou bol Forks. Otec tu dávnejšie býval, ale so svojou novou manželkou sa odsťahoval do Kanady. Dohodla som sa s ním, že tu budem bývať. Od môjho príchodu sem som sa celá zmenila. Nebola som už tá milá Bella, ktorá nedokáže povedať nie. Ku chlapcom som sa preto správala tak, lebo som chcela, aby sa cítili ako ja vtedy. Využitá a odkopnutá.“ Skončila som v rozprávaní môjho príbehu – ako sa z Belly stala Isabella.

Zodvihla som pohľad zo zeme a pozrela sa na ostatných. Okrem Esme a elfa tu ostali len Edward a tá blondínka, ktorá pomalým krokom podišla ku gauču a sadla si vedľa mňa. Dívala sa na mňa, akoby ma chápala.

„Prepáč,“ vypustila z úst to slovo, ktoré by som od nej najmenej čakala. „Úplne ťa chápem. Tiež ma znásilnili. Bolo to ešte v minulom storočí. Bola som vydatá za muža, po ktorom dychtila nie jedna žena. Vždy som chcela dieťa, aké mala aj moja kamarátka. Žiaľ, osud mi to nedoprial.“ Smutne sa na mňa usmiala a pokračovala: „Keď som sa jeden večer vracala od kamarátky, stretla som môjho manžela v spolku opitých mužov. Začal ma tam na ulici vyzliekať, ja som sa vzpierala. Nemala som šancu, boli silnejší. Jeden po druhom ma znásilnili. Potom nechali moje telo ležať bezvládne na ulici. Mysleli si, že som umrela. Ale Carlisle ma zachránil a ja som sa prebudila do nového života.“

Až teraz som ju taktiež chápala. Vedela, aké je to, keď vás znásilnia. Ona to mala horšie – znásilnilo ju viac mužov.

„Si rada, že ťa Carlisle zachránil?“ opýtala som sa. Povzdychla si.

„Nikdy som neprijala to, čím som. Stále som túžila po dieťati. Ale inak by som nestretla Emmetta. A on je všetkým, čo chcem. Síce nebudeme nikdy obklopení vlastnými vnúčatami, ale mám jeho.“ Ako na povel sa v obývačke zjavil ten obrovský upír Emmett. Blondínka – ani neviem ako sa volá – sa postavila a pobozkala Emmetta. Rýchlo som od nich odtrhla pohľad. Pozrela som sa na Esme. Ona na mňa hľadela láskyplným pohľadom.

„Ja som tiež prišla o dieťa,“ zverila sa mi. Čím ma ešte neprekvapia? Emmett bol nejaký drogový díler? Carlisle nájomný vrah? Áh, tie hormóny!

Esme sa pustila do rozprávania svojho príbehu...

Tak v tejto kapitole sme nahliadli do Bellinej minulosti. Konečne viete, prečo sa tak správala.
Dúfam, že sa Vám kapitola páčila. Budem rada, ak zanecháte komentár. :)

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella, kroť sa! - 12. kapitola: