Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » At the end is a beam! - 23. kapitola

21.07.2010 (21:30) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 5330×

23. kapitola

Isabella Swan

Prebrala som sa do krásneho rána. Toto ráno je úplne iné, ako tie predchádzajúce. Je to deň, kedy sa vydávam. Vo mne narastá dosť divný pocit, ktorý neviem identifikovať. Je to niečo ako nervozita, ale je to iné... akoby som mala otvoriť nejaký darček.

„Poďme, Bell. Stávaj!“ Pricupitala Alice a už ma ťahala do kúpeľne. Ešte som stihla pozdraviť Rose, ktorá sa až moc usmievala. Pozdravila som ju kývnutím hlavy a ona mi to oplatila. Alice ma šupla pod sprchu a vzápätí ju pustila. Skoro som ju uškrtila, pretože pustila ľadovú vodu.

„Ups,“ uniklo jej z úst. Vodu rýchlo upravila na správnu teplotu a ja som sa konečne mohla umyť. Strávila som tam prinajmenšom trištvrte hodinu. Voda bola príjemná a mala som dosť času. Dokonca ani Alice nenadávala.

Keď som vyliezla z kúpeľne, Alice aj Rose chodili po izbe a stále niečo hádzali na posteľ. Boli to buď moje veci, alebo ich veci. Asi sa budú prezliekať tu. Napadlo ma. Alice mala stále ten vševedúci úškrn a Rose sa usmievala ako slniečko.

Tak toto rozhodne nemôže byť z dnešnej svadby. Povedala som si, keď som si spomenula, na to, že v hrade je dosť fešných upírov.

„Hm... Rose? Že ti si si niekoho našla?“ spýtala som sa jej s priblblým úsmevom. Aspoň niečo mi dokáže zdvihnúť náladu.

„No, to vieš... on... je tááák sladký...“ rozplývala sa nad ním. Radšej som to ďalej neriešila, pretože by to nemuselo dopadnúť dobre. Nepotrebujem tu spomienky na ich noc... Brrr. To by mi tak chýbalo. Iba som sa tomu zasmiala a nechala sa od Alice zatiahnuť do kresla. Posadila ma tam a začala s procedúrou. Najskôr mi s Rose spravili manikúru a pedikúru, pri čom sme sa veľa nasmiali, pretože to strašne šteklilo. Potom prišla na radu tvár. Alice mi tam nakydala všetko možné. Keď som sa jej spýtala, čo to je, odpovedala „O to sa nestaraj!“. To je veľmi upokojujúce. Ani neviem, prečo toľko vedy s jednou svadbou. Veď to bude najhorší deň môjho života. Prisľúbiť sa niekomu koho nemilujete, je akoby vaša smrť. Moja to bude, tým som si istá.

„Tak, Bell, už iba šaty,“ hypnotizovala ma pohľadom Alice. Stále mali ten úsmev na tvárach. Ja som vôbec nič nechápala. Keď som sa pozrela na hodinky, ukazovali niečo málo po šiestej. Alice hovorila, že to bude v záhrade, takže potrebujú aby prestalo svietiť slnko. Vraj je to tam krásne. Ja som sa tým moc nezaoberala. Mala som šancu si to všetko zariadiť podľa seba, ale načo...

„Otoč sa,“ rozkázala mi Rose.

Otočila som sa a ani som si nevšimla, kedy mi stihli dať šaty. Predo mnou bola krásna bytosť. Áno, mala krásne šaty, ktoré jej splývali po jej tele až k zemi. Boli biele ako čerstvo napadaný sneh a na nich boli vyšité krvavo karmínové kvety. Boli jednoducho krásne. Aj keď som ich už videla, nezmohla som sa na slovo. Keď som sa pozrela vyššie, zbadala som dokonalú tvár, ktorú zdobil jemný make-up, ktorý perfektne ladil s šatami. Vlasy mala vypnuté dohora a pár pramienkov jej padalo pozdĺž tváre. Bola dokonalá. Keď som spravila krok k nej aj ona sa pohla. Bola som ako v tranze, ktorý nechce skončiť.

„Bell?“ spýtala sa ma so strachom v hlase Rose. Ja som sa ako tak prebrala a až teraz si uvedomila, že som to ja. Vyhŕkli mi slzy a obidve som objala.

„Bell, to je v poriadku. A prosím prestaň plakať, inak sa ti poškodí make-up,“ dirigovala ma Alice. Ja som sa iba plačlivo zasmiala a znova ich silno objala.

„Milujem vás. To si pamätajte,“ povedala som a znova som mala na mále. Udržala som sa, no po chvíli do izby vstúpili ostatný Cullenovci. Alice odcupitala k Jazzovi, ktorému skoro vypadli oči z jamiek. Carlisle držal okolo pása Esme, a Rose stála stále so mnou.

„Oh, zlatíčko. Si nádherná,“ vzlykla Esme a objala ma. Ja som jej to vrátila a potom ma letmo objal Carlisle. Nakoniec prišiel Jazz. Vyslal vlnu pokoja a ja som sa na neho vďačne usmiala. Objal ma a potom prehovoril Carlisle.

„Bell, dohodli sme sa s Arom, že ťa môžem odviesť k oltáru,“ vyslovil neisto môj druhý otec. Ja som ho utekala, no, ako sa v tých šatoch dalo, objať. Bola som strašne rada, že sú tu. Dávalo mi to odvahu, akú som nikdy nemala. Dávalo mi to chuť žiť, aj keď neviem ako.

„Ďakujem. Mám vás strašne rada,“ vyslovila som dojatým hlasom. Keď sme sa všetci vyobjímali, do mojej izby vošla Alex.

„Prepáčte, že ruším, ale za chvíľu máte ísť,“ oznámila nám a my sme jej kývli, na znak, že rozumieme. Všetci sa odobrali do záhrady a ja som tam ostala s Carlislom. Po chvíli som sa vybrali po pár chodbách, ktoré nás delili od záhrady, na môj pohreb...

Edward

Ani som netušil, čo a kde sa má odohrávať. Proste ma iba navliekli do obleku a už ma hnali za Arom.

„Tak, synu, dnes je tvoj veľký deň,“ zaspieval Aro a spojil ruky.

Kiež by nebol. Pomysel som si trpko. Určite bude nejaká namyslená kráska, ktorá bude mať oplzlé myšlienky. Až teraz mi došlo, že ja jej budem vedieť čítať myšlienky a to pri všetkom... Brr. To bude hnus... Do čoho som sa to ja len dostal. Povzdychol som si.

„Tak, bež teraz do záhrady, za chvíľu sa začne obrad,“ zapriadol. Lietalo mu hlavou, že budeme úžasný pár. No to tak!

Do záhrady som prišiel v pohrebnej nálade. A kto by nie, keď ani neviete, za koho sa máte oženiť...

Páčilo???

Tiež vám chcem znova poďakovať! A hlavne Millie, mojej babičke, si zlato!

22. kapitola Ð BlackStar Ð 24. kapitola

Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek At the end is a beam! - 23. kapitola: