Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 23. kapitola

20.12.2010 (08:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 8119×

23. kapitola

Edward:

Vo štvrtok po škole som posadil Bellu do auta. Neustále sa vypytovala kam ideme, no ja som zaryto mlčal. Po pár minútach sme dorazili ku skrytej zarastenej ceste. Dlho tu nikto nebol, teda až na mňa. Prešli sme ešte zopár sto metrov a zastavil som. Pomohol som Belle vystúpiť. Šli sme pomaly ďalej po ceste, až si Bella cez stromi všimla obrisy domu.

„Čo je to za dom?“ opýtala sa Bella. Stále som mlčal, a keď sa nám už celý odhalil, zastal som.

„Čo hovoríš?“ opýtal som sa opatrne.

„No, je to dom.“ Bella sa na mňa zvláštne zadívala.

„Vážne? To som si nevšimol.“ Zasmial som sa. Bella ohrnula spodnú peru a zavrčala.

„Chcem vedieť, či sa ti páči,“ povedal som opatrne. Bella sa mi pozrela do očí.

„No, je krásny. Je obrovský a pravdepodobne aj opustený,“ šepla. Chytil som ju za ruku a viedol k dverám. Vybral som z vrecka kľúč a podal ho Belle. Bola nervózna, no vzala si ho do ruky a strčila ho do zámku. Zámok cvakol a dvere pomaly otvorila. Vošla dnu a rozhliadla sa. Bez slova prešla halou až do kuchyne. Prstom prešla po vrstve prachu na pracovnej doske. Potom šla do obývačky a začala stúpať po schodoch. Vyšla hore a začala postupne otvárať jednu izbu za druhou. Nemo som ju sledoval a šiel všade krok za ňou. Otvorila dvere na poslednej izbe. Celá jedna stena bola sklenená. Na jednej strane boli dvere do kúpeľne a na druhej dvere do šatníka. Bella sa usmiala a pozrela na mňa.

„Edward, ak mi chceš povedať, že si kúpil tento dom, tak...“ povedala rázne. Stuhol som. Musím sa priznať, že som bol sklamaný. Keď som prvý krát zbadal tento dom, zamiloval som sa doň. Mal všetko a keď som si predstavil, že tu budem s Bellou, bol dokonalý.

„Nie. Nikdy by som nekúpil dom bez teba,“ povedal som pohotovo a sklopil oči.

„Tak ho okamžite kúp. Ja ho chcem. Je dokonalý,“ šepla a krásne sa na mňa usmiala. Bola tak nádherná, tak rozhodná. Zo srdca mi padol obrovský kameň.

„Páči sa ti?“ vzdychol som.

„Neskutočne. Viem, že nie som skromná, ale chcem ho,“ povedala so smiechom.

„Je tvoj.“ Strčil som jej do ruky kľúč.

„Je náš.“ Opravila ma Bella. Usmial som sa a pobozkal ju. Dom sme zamkli a šli znova k Belle. Pobozkal som ju na čelo.

„Bella, musím ísť. Zajtra do školy neidem, ale večer si ťa vyzdvihnem. Musím toho ešte veľa zabezpečiť,“ pošepol som. Belle sa rozžiarili oči.

„Kedy po mňa prídeš?“

„O siedmej,“ šepol som.

„Edward, túžim po tebe,“ šepla nežne.

„Nie viac, než ja po tebe.“

Bella:

Ten dom bol dokonalý. Keď som si predstavila, koľko práce tam na nás čaká, točila sa mi hlava. Nič to ale nemenilo na tom, že bol presne taký, aký som si vysnívala. Škola zbehla rýchlo. Alice ma posadila do auta a šli sme k nám. Moja osobná návrhárka a dizajnérka sa pustila do práce. Po sprche a ľahkom šaláte som sa navliekla do čipkovaného korzetíka, ktorý mi, samozrejme, zaobstarala Alice. K nemu boli veľmi priehľadné nohavičky. Vyzerali nepohodlne, no sadli mi ako druhá koža. Čierna na mojej bledej pokožke vždy dobre vynikla. Vlasy mi nechala voľne padať na ramená. Obliekla som si tmavo modré krátke šaty. Dokonalo kopírovali moju postavu. Keď Alice z tašky vytiahla čierne samodržky, vyvalila som oči.

„Alice, to nie,“ šepla som.

„Ale áno. Tie sa mu budú pačiť najviac,“ šepla a usmiala sa. Navliekla som sa do nich a obula lodičky. Urobila mi jemný makeup.

„Edward príde o pol hodinu. Už by si mala ísť,“ šepla som.

„No, Edward vlastne nepríde. Máš sadnúť do Volva a prísť k vášmu domu,“ povedala Alice a usmiala sa. Zalapala som po dychu.

„Čo? K nášmu domu? On ho už kúpil?“ Zalapala som po dychu.

„Iste. Bol tak nedšený, že sa ti páčil. Niekedy je ako malý chlapec. Neboj sa. Trafíš tam a držím prsty,“ šepla a pobozkala ma na líce. Nechápala som to. Nafintila som sa ako nejaká princezná a mala som si asi radšej zobrať montérky. Edward chce vážne stráviť noc v tej špine a prachu? Vôbec sa mi to nepáčilo. Ak by som ho nepoznala, poviem, že je vážne upír. Prach, špina a zatuchlina. Ešte chýba rakva a naozaj skvelé miesto pre upíra. Zasmiala som sa nad tými svojími hlúpimi myšlienkami. Naštartovala som auto a šla k nášmu domu. Už keď som zabočila na príjazdovú cestu, videla som, že sa niečo zmenilo. Cesta bola vyčistená a prevýsajúce konáre stromov vyrúbané. Aj dom nakoniec vyzeral inak. Okolie bolo upravené. Siahla som na kľučku a dvere boli zamknuté. Prekvapene som sa zachvela. Zalovila som v kabelke a našla kľuč. Strčila som ho do zámky a odomkla. Opatrne som vošla do dverí. Celé prízemie bolo dokonalo vyčistené. Na dlážke, a vlastne na každom voľnom mieste, boli rozložené plápolajúce sviečky. To isté v kuchyni a obývačke. Opatrne som prechádzala prízemím a neverila lastným očiam. Všade bolo čisto a po zatuchline a starine nebolo ani pamiatky. Niekto tu musel stráviť celú noc a celý deň. Určite na tom pracovali všetci. Šla som opatrne ku schodom. Na schodoch boli rozsypané lupene ruží. Cítila som sa ako princezná.

„Edward,“ šepla som priestorom. Opatrne som našľapovala jeden schod za druhým, až som vyšla na poschodie. Aj tu bolo množstvo sviec, ktoré vytvárali úžasnú atmosféru. Lupene na zemi mi ukazovali správnu cestu. Prešla som chodbou až k dverám poslednej izby. Pred dverami som sa zhlboka nadýchla a otvorila ich. Len som do nich štuchla a naskytol sa mi neopakovateľný pohľad. Celú sklenenú stenu zahaľoval bordový mušelín, ktorý v žiari sviečok hádzal farebné odlesky na bielu stenu oproti. V miestnosti hrala príjemná, jemná hudba. Lupene ruží priviedli môj pohľad k obrovskej snehobielej posteli. Nad posteľou bol jemný balbachýn rovnakej farby ako záves. V izbe bolo príjemne teplo a vôňa kvetín ma privádzala do vytŕženia. Mala som pocit, že do tejto nádhery ani nepatrím. Urobila som neistý krok do izby a rozhliadala sa. Edward tu nebol a ja som sa začala cítiť zvláštne. Prešla som k posteli. Na nej bola položená bordová saténová šatka. Vzala som ju do rúk a pohladila dokonalo hebkú látku. Pod šatkou bol hárok papiera. Prebehla som pohľadom po úhľadnom písme a zachvela sa. Vzrušenie prešlo celým mojím telom. Na lístku bolo jednoducho napísané, aby som si zaviazala oči. Okamžite som to urobila. Pripadalo mi to zvláštne. Edward so mnou chce hrať nejakú zvláštnu hru. Jemne som sa pousmiala. Len, čo som šatku zatiahla, omotali sa mi okolo pásu ľadové ruky.

„Edward,“ vzdychla som. Neodpovedal mi. Otočil ma tvárou k sebe a pritisol sa mi na pery. Bolo to nežné, ale nesmierne naliehavé, lebo mi behom sekundy prenikol do úst jazykom. Cítila som jeho dokonalú, sladkú vôňu a ruka mi blúdila po jeho chrbte. Keď som už nič nevidela, chcela som si to aspoň ohmatať. Edward rukami skĺzal pozdĺž môjho tela, až k spodnému lemu mojej sukne. Jemne ju povytiahol a rukou mi hladil stehno. Ucítila som jeho ruku na okraji samodržiacich pančúch. Vtedy sa rýchlo odtiahol. Bolo mi jasné, že sa chcel pozrieť a celá som sčervenela. Jeho ruky ma pustili a ja som sa zrazu cítila strašne neisto. Nervózne som prešliapla z nohy na nohu. V krátkej chvíli sa ma jeho ruky znova dotkli. Zacítila som jeho pery tam, kde by ma to v živote nenapadlo. Edward ma hladil po stehne a bozkával obnaženú pokožku na kraji mojich pančušiek. Musel pri mne kľačať. Zachvela som sa a stratila rovnováhu. Vydesene som pred seba do priestoru zamávala rukami. Edward ma okamžite chytil do náručia a vyzdvihol do vzduchu. Ja musím všetko pokaziť. Bola som na seba nesmierne nahnevaná. Som tak nemotorná. Tlmene som zaskučala.

„Prosím. Pokračuj,“ šepla som. Edwardova náruč sa jemne zachvela a počula som slabé zachichotanie. Pomaly ma uložil do niečoho mäkkého a voňavého. Bola to určite posteľ. Natiahla som sa ako struna a potom automaticky zohla kolená a cudne ich nechala spolu padnúť na stranu. Vtedy sa mi medzi ne vklínili studené ruky a opatrne ich odtiahli od seba. Poddala som sa a slastne vzdychla, keď sa mi medzi ne natlačil celý.

22. kapitola - 24. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 23. kapitola: