Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 11. kapitola

04.12.2010 (17:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 8008×

Bella:

Alice stála strnulo pri dverách.

„Zamknem a hneď som pri tebe,“ povedala som milo a Erik šiel k autu.

„Bella, budem ťa mať na dohľad. Nedovolím mu, aby ti niečo urobil. Hlavne s ním nikde nezostaň sama.“ Znela nervózne, a tak som prikývla. Nastúpila som k Erikovi a on mi podal zo zadného sedadla červenú ružu. Usmiala som sa a poďakovala.

„Aký je plán?“ opýtala som sa milo.

„Najprv kino a potom večera,“ šepol laškovne. Usmiala som sa a on vyrazil. Dorazili sme do kina. Auto zaparkoval v podzemí a šli sme do hlavnej sály. Vybral skvelý film. Zaborila som sa do mäkkej sedačky. Erik bol pozorný a veľmi milý. Uprostred najlepšej scény mi išiel oddane kúpiť pukance. Začala som v duchu nadávať na Alice. Určite si to vymyslela. Nahnevalo ma, že takto osočovala tak milého chalana. Myšlienky mi stále utekali k Edwardovi. Veľmi mi chýba. Nechcem Erika ťahať za nos. Edwarda milujem. Ak ma naozaj podviedol, tak toho upíra prerazím. Keď som sa však trocha upokojila, začala som premýšľať. Edward by ma predsa nepodviedol. Žiadna kaša sa neje tak horúca, ako sa navarí. Možno som mu mala dvihnúť mobil a nechať si to vysvetliť. Z môjho premýšľania ma vyrušil Erik. Na kolená mi položil obrovské vedro pukancov. Pozrela som sa mu do tváre a poďakovala. On ma jemne chytil za ruku. Nebránila som sa. Usmiala som sa na neho. Aspoň Alice Edwardovi povie, že nie je jediný na svete a nemám problém niekoho okúzliť, keď je už on tak nedostupný.

Erik sa ku mne nahol.

„Už som ti povedal, aká si nádherná,“ šepol. Zabehol mi z toho pukanec. Erik sa usmial.

„Len som na to myslel. Som hlupák. Si nádherná, Bella.“ Pohladil ma po ruke a skĺzol na moje koleno. Jemne som mu ruku odsunula a usmiala sa. Po filme som sa postavila a chcela ísť na parkovisko k autu. Erik ma jemne stiahol za ruku.

„Objednal som stôl v reštaurácii cez ulicu. Môžeme ísť cez zadný východ z kina. Auto necháme v podzemnej garáži. Je to len pár krokov,“ povedal. Nevidela som v tom žiaden problém. Vyšli sme cez zadný vchod a prešli do uličky. Bol tam malý zastrčený penzión. Prekvapene som pozrela na Erika.

„Je tam príjemná atmosféra a málo ľudí. Varí tam môj známy.“ Chytil ma okolo pásu a viedol k penziónu. Vošli sme dnu. Bola tam dosť tma a na stoloch horeli sviečky. Sadli sme si. Nejaký chlapík nám doniesol jedálny lístok na hárku papiera. Vôbec nevyzeral ako čašník. Neveriacky som pozrela na Erika. Zasmial sa.

„Ty mi neveríš? Fakt tu dobre varia.“ Zo skromného jedálneho lístka som si vybrala rybu a zemiaky. Erik si dal kurča a ryžu. Rozprávali sme sa. Mal naozaj pravdu. Čím dlhšie sme tu sedeli, tým viac som sa cítila uvoľnene. Erik bol okúzľujúci a milý. Bol to presne ten muž, ktorý dokáže poblázniť každú ženu. Jedlo nám doniesli behom tridsiatich minút. Erik objednal víno a nalial mi pohár. Jedla som a pila. Naozaj varili dobre. Večer bol príjemný a blížil sa ku koncu.

„Doneste mi účet,“ povedal Erik čašníkovi. Ten po chvíľke prišiel.

„Pane, chcete zarátať aj izbu alebo ju zaplatíte až ráno?“ opýtal sa čašník a ja som zalapala po dychu.

„Prosím?“ opýtala som sa neveriacky. Erik akoby moju reakciu nevnímal. Vybral z peňaženky peniaze.

„Zaplatím ráno,“ šepol. Okamžite som sa zodvihla a chcela som odísť. Ja som teda tupá hus. Erik ma prudko chytil za rameno.

„Kam akože ideš!?“ štekol.

„Domov. Na tomto sme sa nedohodli,“ zasyčala som.

„A čo si si myslela? Fakt si si myslela, že tu na seba budeme pozerať?“ Začal sa smiať.

„Neviem, čo si mal v pláne ty, ale ja mám v pláne ísť domov. Neobťažuj sa. Vezmem si taxík.“ Vytrhla som mu ruku a vybehla na ulicu. Bola tma ako vo vreci. Ešte aj na kine už bolo zhasené svetlo. Než som sa zorientovala, Erik vybehol a schmatol ma okolo pása.

„Princezná, kam si sa vybrala? Utratil som dosť peňazí na to, aby som šiel spať sám. Pekne sa vráť, užijeme si!“ zavrčal.

„Erik. Chcem ísť domov. Buď rozumný. Ja pre teba nie som vhodná a som ešte panna.“ Snažila som sa apelovať na jeho zdravý rozum. Erik sa ale rozosmial.

„Ten Cullen je riadny idiot. To chodí s takou mačičkou a ešte ju nepretiahol? To sa mi nechce veriť,“ štekol a pritlačil ma o špinavú stenu. Rukou mi zašiel pod sukňu. Prudko som ho od seba odstrčila, na čo mi jednu vylepil. Spadla som na zem a vlasy sa mi prehrnuli cez tvár. Sedela som paralyzovane na chodníku.

„Vieš, zlatko, ja nemám rád násilie. Tak pekne vstávaj a ideme dnu.“ Podával mi ruku. Snažila som sa nemotorne postaviť na vysokých opätkoch a len čo sa mi to podarilo, rozbehla som sa do uličky. Erik sa začal šialene smiať.

„Miláčik. Utekáš do slepej uličky. Ty ma dráždiš alebo čo?“ zakričal po mne. Vrazila som rukami do tehlovej steny. Dočerta, Alice, kde si! Otočila som sa. Erik ku mne pomaly prišiel a oprel sa rukou vedľa mojej hlavy. Celá som sa chvela.

„Prosím! Nechaj ma! Pusť ma domov,“ vzlykala som a po lícach mi tiekli slzy. Erik mi ich pohotovo zotrel a pritlačil sa telom na mňa. Koleno strčil medzi moje stehná a prisal sa mi na pery. Strčil mi do úst jazyk. Vtedy som ho uhryzla a odstrčila. Pohotovo ma schmatol za sukňu a celú mi ju strhol. Odpľul si krv a aj ja som v ústach cítila jej chuť. Bolo mi z toho zle. Chytil ma a znova ma udrel. Spadla som na zem. Všetko ma bolelo. Nebola som schopná postaviť sa. Erik šiel pomalým krokom ku mne. Dívala som sa zo zeme na jeho topánky. Zrazu sa jeho nohy z môjho zorného poľa stratili. Ozvala sa tupá rana. V zapätí ma zo zeme zdvíhalo studené objatie. Radosťou sa mi po tvári rozliali slzy. Schúlila som sa v studenom objatí a zavzlykala.

„Ja som taká krava. Neverila som ti.“ Z očí mi tiekli slzy.

„To je dobré, Bella. Hlavne, že si v poriadku. Vezmem ťa domov a počkáme na Edwarda,“ povedala mi nežne.

„Ja nechcem Edwarda ani vidieť,“ šepla som. Alice ma pohladila po vlasoch.

„Bella, si fakt krava. Napadlo ti vôbec, že s Tanyou možno nič nemal a si to potom práve ty, kto ho podviedol?“ povedala Alice namrzene. Pozrela som jej do očí.

„Erik mi chcel ublížiť!“ štekla som.

„Hovorila som ti, že s ním nemáš ísť. Vravela som ti, čo ti urobí. Chcela som ťa ochrániť. Vôbec si nemala ísť na rande, keď chodíš s Edwardom. To, čo sa stalo, je len tvoja chyba. Budeš rada, ak s tebou po tomto bude chcieť Edward hovoriť!“ povedala tvrdo a zodvihla ma do vzduchu.

10. kapitola - 12. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 11. kapitola: